POVAŽSKÁ BYSTRICA. V krízovom centre, ktorého zriaďovateľom je mesto, malo dôjsť podľa tvrdení klientiek k napadnutiu zo strany zamestnankyne. Tá tvrdí, že bola vraj napadnutá ona.
Obe strany podali aj trestné oznámenie na políciu.
Vyjadrenia matiek
Klientky z krízového centra hovoria o napadnutí zo strany pracovníčky, ktorá mala od nich vyžadovať takýmto spôsobom vrátenie listiny, ktorú si chcela jedna z nich nechať. „Mala som podpísať jeden papier. Čo v ňom bolo napísané na moju adresu, však nebola pravda, boli to klamstvá. Nesúhlasila som s tým, preto som dokument nepodpísala. Chcela som si ho však zobrať, aby som mala dôkaz, že ma nútili niečo podobné podpísať. Papier som zobrala a ona ma začala trhať. Povedala som jej, že ho nedám, lebo sú tam veci, ktoré môžu poškodiť mňa aj moje deti,“ tvrdí tridsaťdeväťročná žena, matka piatich detí.
Druhá, mladšia dvadsaťpäťročná žena z centra hovorí, že bola svedkom incidentu a opisuje situáciu. „Nechtami jej ryla do ruky, aby jej vybrala z nej papier, aj ruky jej vykrúcala. Upozornila som ju nech prestane a ťahala som ju od nej. Ona mi povedala, že mám ísť preč, lebo sa ma to netýka. Povedala som, že si to nemôže dovoliť ako sociálna pracovníčka a že ak s tým neprestane, tak to začnem nakrúcať, aby bolo jasné, ako sa ku nám správa. Ale neprestala. Máme to nahraté,“ tvrdí druhá obyvateľka centra.
Sťažnosti
Ženy tvrdia, že ostatné sociálne pracovníčky sú veľmi dobré. „Pomáhajú nám,“ konštatujú. Hovoria, že pracovníčka, na ktorú podali oznámenie, a vedúca sa nesprávajú tak, ako by sa patrilo na krízové centrum. „Som už v treťom krízovom centre a viem, ako by sa mali ku nám správať. Nikdy sa takto nikde nesprávali. Aj keď sem možno prídu ženy z ulice, niečo si predsa len prežili, a nie je správne, že sa ku nám takto správajú,“ tvrdí mladšia zo žien.
Spoločne dodávajú, že sa údajne stretli s rozličnými opatreniami, ktoré dovtedy inde nepoznali. „Zháňam si byt a chceme normálne žiť, ale nejde to. Berú nás ako handry, že sme neschopné matky, že sa nedokážeme postarať ani o deti, ani o seba. Opakujú nám, že deti by boli v ústave a my na ulici. Sociálna pracovníčka každú chvíľu vstupovala do izby, nemali sme súkromie, bolo to psychické týranie, " hovorí jedna zo žien. Svorne dodávajú, že za predošlého vedenia centra robili aj veľa vecí, ktoré im pomáhali. „Pomáhali nám zháňať ubytovanie, učili nás ako správne hospodáriť v domácnosti a variť, aby to bolo čo najekonomickejšie, aby sme čo najviac ušetrili, radili nám vo všetkom. Bolo to veľmi dobré. Prístup novej vedúcej je iný,“ tvrdia ženy a dodávajú, že si niekto mýli krízové centrum s nápravným ústavom.
Protistrana
Priestor na vyjadrenie sme chceli dať aj protistrane. Vedúca nám však opakovane zložila telefón, že s nami momentálne komunikovať nemôže. Pracovníčke centra, ktorej sa incident týkal, sa nám vôbec nepodarilo dovolať. Volali sme na číslo, ktoré sme získali na informačnej linke o telefónnych číslach. Navštívili sme aj krízové centrum. V čase našej návštevy sa v ňom ani jedna zo žien nenachádzala.
Vyjadrenie polície
Pavol Kudlička z krajského policajného riaditeľstva v Trenčíne hovorí, že prípadom z centra v Považskej Bystrici sa zaoberá aj polícia. „Evidujeme vzájomné podania, ktoré sa riešia ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Dané veci sú v štádiu šetrenia,“ vyjadril sa Kudlička.
Vyjadrenia zriaďovateľa
Zriaďovateľom krízového centra pre obete domáceho násilia je mesto. Zariadenie funguje asi dva roky, útočisko tu dočasne nachádzajú asi dve desiatky ľudí. Vedúci odboru sociálnych vecí, školstva a kultúry mesta Jozef Bielik hovorí, že v centre bol problém. „V krízovom centre došlo podľa oznámenia vedúcej ku konfliktu medzi klientkou a jednou z pracovníčok pri výmene nejakej listiny, ktorú klientka nechcela dať pracovníčke. Pracovníčka to tvrdo vyžadovala, a pritom došlo k poraneniu klientky,“ hovorí Bielik.
Milada Belásová z oddelenia starostlivosti občana doplnila, že klientky podali trestné oznámenie na sociálnu pracovníčku krízového centra. „Informáciu mám aj takú, že na polícii, kde boli klientky vypovedať, sa údajne objavilo natočené video cez telefón. Malo dôjsť k poťahovaniu zo strany sociálnej pracovníčky za ruku klientky. Incident som však nevidela, ani video, išlo to mimo úradu a rieši sa to v rámci trestného oznámenia,“ hovorí Belásová.
Trestné oznámenie však podala aj protistrana. „Zo strany sociálnej pracovníčky bolo tiež podané trestné oznámenie, že klientky mali napadnúť ju,“ dodáva Belásová.
Belásová tiež hovorí, že urobili určité opatrenia po incidente. „Existuje predsa len prezumpcia neviny, takže zatiaľ sme odporučili pracovníčke, aby si zobrala dovolenku. Návrh akceptovala,“ hovorí Belásová. Jozef Bielik dodal, že závery vyvodia po obržaní výsledkov policajného vyšetrovania.
Požiadavky na zamestnanca a sťažnosti
K incidentu ešte Belásová povedala, že sociálny pracovník musí mať podľa nej primerané vzdelanie, a to je vzdelanie sociálneho zamerania, musí byť aj psychológ a zvládať stresové situácie. „Je to súčasť ich pracovných povinností. Neviem povedať, prečo došlo nakoniec k niečomu takémuto,“ hovorí Belásová.
V súvislosti so sťažnosťou, či sťažnosťami, ktoré mali zaslať klientky na úrad, Belásová hovorí, že aj toto prešetrovali. „Prijali sa aj opatrenia. Na body, ktoré boli opodstatnené, sme prijali opatrenia a ich dodržiavanie sme kontrolovali. Nikto nečakal, že by mohlo dôjsť k fyzickému ataku. Sťažnosť sa týkala pracovníčky, aj vedúcej. Smerovala k tomu, že klientky mali pocit, že sa im príliš venuje pozornosť v tom zmysle, že ich v centre vodia pomaly za ručičku, že sa im dávajú určité nariadenia, ale oni sú svojprávne a majú určité svoje práva. Mali pocit, že sa porušuje vo vzťahu k nim domáci a prevádzkový poriadok. Vyšetrenie dospelo do takého štádia, že niektoré body bolo ťažké dokazovať, lebo išlo o tvrdenia proti tvrdeniam. K tým bodom, ktoré boli relevantné, sme opatrenia urobili,“ tvrdí Belásová.
Jozef Bielik ešte v súvislosti s incidentom dodáva, že centrum je zariadenie, do ktorého prichádzajú ženy v stave, kedy nie sú v bežnom živote ich potreby a potreby ich detí celkom uspokojené, takže svoju úlohu zohráva pri týchto prípadoch aj stres, nervozita. „Toto by si mal zamestnanec uvedomiť a mal by s týmito stavmi počítať a reagovať primerane,“ zhodnotil Bielik.
Očami psychiatra
Psychiater Jozef Hašto si vo všeobecnosti myslí, že nie je prípustné, aby pracovník v krízovom centre používal násilie. „Sú síce niektoré extrémne situácie, ale u psychicky chorých ľudí, kde je v ich záujme a potrebné použiť násilie. Ale to sú situácie, keď zasiahneme, aby sme zachránili takýchto ľudí pred nimi samými. Ale toto neviem posúdiť, nakoľko bola situácia z centra taká, že by si to vyžadovala. Vyzerá to skôr tak, že pracovníčka nezvládla svoj afekt v konflikte. Ak ju mala navyše nútiť podpísať niečo, s čím klientka nesúhlasila, tak sa to malo stať predmetom pokojnej diskusie. Zistiť, v čom je problém a nájsť konštruktívne riešenie pre obe strany. To by bol správny postup,“ konštatuje Hašto.
Dodáva však, že je ťažké vyjadrovať sa ku konkrétnym veciam, ak nevie presne, v akom stave bola momentálne jedna aj druhá žena a ako sa vec odohrala.
O zariadení
Centrum obetí domáceho násilia funguje asi dva roky, bolo vybudované z nórskeho fondu a financií mesta. Kapacita je 20 miest. „Klienti v ňom sa striedajú, niektorí sú tam tri mesiace a niektorí šesť mesiacov až deväť,“ hovorí Bielik.
Dočasné útočisko v ňom nachádzajú nielen ľudia z Považskej Bystrice, ale z celého Slovenska. Dve klientky, ktoré sa nám vyjadrili, nie sú z Považskej Bystrice.
