POVAŽSKÁ BYSTRICA. Jelšovčania, ale aj ľudia, ktorí prechádzajú cez túto mestskú časť k cintorínu, chodia už roky po rozbitej ceste. Vo veľmi zlom stave sú aj chodníky popri komunikácii, na mnohým miestach sú nepoužiteľné, prepadnuté, s množstvom nerovností. Na ceste sa tak stretávajú chodci, vodiči, ktorí sa vyhýbajú jamám, a tiež ľudia odkázaní na vozík, ktorí bývajú v tejto časti mesta. Situácia býva nebezpečná.
Niečo sa v minulosti rekonštruovalo, práce však vykazujú nedostatky. Ľudia sa čudujú, ako mohol niekto takto zle vykonanú prácu prebrať. Peniaze z mestskej kasy sa tak minuli zbytočne.
Samá jama, každé dva metre
Hlavná ulica do Jelšového, aj chodníky popri nej, nie sú v dobrom stave. „Bolo by načase, aby sa tu konečne niečo urobilo. Je to strašné. Autá máme rozmlátené, neustále ich musíme opravovať. Nedávno som si kúpil nový prívesný vozík, aj ten už som dával dohromady. Keď s ním idem po ceste, skáče pomaly meter, lebo veľké jamy a hrbole sú v niektorých častiach každé dva metre,“ posťažoval sa Dušan Šadlák.
Dodal, že sa u nich poriadne neinvestovalo už roky. „Treba s tým niečo robiť. Máme nového primátora, sľubuje všeličo, len sa akosi veľa nerobí. Aj sa tu v minulosti niečo opravovalo, napríklad chodníky, ale to bola tiež taká bieda, odfláknutá robota. Aj kanály sa nám tu prepadávajú, lebo to poriadne nespevnili, nezabetónovali,“ opisuje situáciu pán Šadlák.
Škoda o tom hovoriť
Viera Fapšová si tiež myslí, že cesta je strašne rozbitá, s množstvom jám a nerovností. „Zle sa chodí aj na bicykli. Ani si nepamätám, že by sa tu dával nový povrch a už tu bývame tridsaťtri rokov. Je umenie prejsť aj po páse cesty, kde robili kanalizáciu a dávali tam nový asfalt. Aj pre deti je to nebezpečné. A ony jazdia na bicykloch. Na spodnej ulici sa niečo aj robilo, ale tu hore veru už dlho nič. Akosi sa na nás zabúda,“ hovorí pani Viera.
Miroslav Imrišík sa čuduje, načo od neho chceme, aby povedal ako to vyzerá. „Je to tu v katastrofálnom stave, však to vidíte sami. Všetko je to rozbité. Ako to spravili, tak to je. Je to rozbité na franforce, je škoda o tom vyprávať. A opravovať? To nemá význam, treba tu dať nový koberec. Spisujú sa aj petície. Ale to musia riešiť aj na úradoch,“ hodnotí stav Imrišík.
Otázne je, ako ďalej povedal, či sa na novú cestu nájdu peniaze. Investícia je však podľa neho nevyhnutná. „Keď ide okolo nás trochu väčšie auto, tak mi hrkocú poháre v obývačke. Tak si tu žijeme,“ dopĺňa.
Nepoužiteľné chodníky a kľučkovanie na ceste
Mladá mamička Andrea Kupčíková opisuje, že s kočiarom musí chodiť len po ceste, lebo to inak nejde. „Keď vyjdem na chodník, musím ísť hneď dole, lebo sa po ňom nedá ísť dlho. Na ceste sú zase diery, a tak zavadziame autám, ktoré sa im vyhýbajú. Človek si nevyberie,“ sťažuje sa mladá žena. Hovorí, že v Jelšovom žije od narodenia a nič sa nemení. „Cestu aj chodníky zalátajú, minú na to kopec peňazí a na ďalší rok to musia robiť znova. Fakt. Náš chodník nikdy nebol pekný, stále je tu diera na celú šírku. Dúfajme, že to raz urobia, lebo toto je šialené,“ konštatuje.
Za pravdu jej dáva aj Adela Skorková. „Keď sa mi nedá prejsť po chodníku, musím ísť na rozbitú cestu. Je to zlé a nebezpečné chodiť takto domov,“ tvrdí.
Peter Šadlák opisuje, že musí jazdiť ako vodič po oboch stranách cesty, lebo jamám sa niekde nedá vyhnúť. Tak kľučkuje. Alebo jedno auto zastaví a počká, pokiaľ prejde druhé. „Cesta je úzka a na nej strašné jamy, takže inak sa nedá. Nie je to bezpečné, a to už nehovorím o tom, že stále opravujem autá, trpia hlavne tlmiče,“ hovorí mladý muž.
Nebezpečné aj pre vozíčkarov
Mareka Senéšiho sme stretli na vozíku, tiež na ceste. „Keby bolo jám menej, určite by sa išlo lepšie a bolo by to aj bezpečnejšie. Na chodník sa nedostanem, lebo zjazdy nie sú dobré, takže neviem ako naň vyjsť, a potom sa dostať zase dolu. Tak radšej chodím po ceste. Bývam tu už sedem rokov, niekde cesty opravili, ale inde ich rozbili,“ posťažoval sa.
Zle urobená práca
Stanislav Šadlák sa pri hodnotení situácie vracia do minulosti. „Zabúdalo sa na túto obec. A to sme len kúsok od centra mesta. Žijem tu 54 rokov. Bola tu síce vybudovaná kanalizácia, nová prípojka vody. Ale myslím si, že všetko bolo robené horúcou ihlou. Keď sa spravila kanalizácia, čo bolo to z eurofondov, rýchlo sa potom položil koberec, pod ktorým nebol poriadny podklad, len nejaké piesky. A teraz vidíte výsledok. Asfalt je dolámaný, sú tu jamy, veľké nerovnosti. Na aute sa tu ide človek zabiť. Dokonca sa zopárkrát stalo, keď sa vodič vyhýbal výtlkom a nedával pozor, že ohrozil deti. Bývajú tu navyše väčšinou starší ľudia a je len otázkou času, kedy niekto príde k úrazu. Obmedzenú rýchlosť mnohí vodiči nerešpektujú. Po chodníkoch sa nedá chodiť, sú rozbité a úzke, po ceste chodiť je nebezpečné. Ako majú ľudia chodiť?“ hovorí Šadlák.
Mali by to dať do poriadku
Šadlák dodáva, že sa robili síce v niektorých častiach aj opravy, či ciest alebo chodníkov, zámer sa však minul účinku. „Myslím si, že to mesto zanedbalo. Ako mohol niekto prebrať takúto prácu?“ pýta sa. Dodáva, že na chodníkoch nemajú obrubníky, položenie asfaltu bolo nekvalitné. „Rozprával som sa aj s konateľom. Ten mi povedal, že mesto akceptuje, aby to firma urobila tak, aby to bolo urobené. Nerovnosti zatreli, ale nevyrovnali nič. V spodnej časti sa navyše namiesto obrubníkov dali železné vinkle, čo je nebezpečné. Aj cesta je urobená zle. Ak tu firmy niečo robili, mali by si to dať do poriadku. Ten, kto cestu preberal, si to mal s konateľom prejsť a v rámci záruky dať všetko odstrániť. Nekvalita sa prejavuje napríklad aj na chodníku ku cintorínu. Asfalt sa tu pokladal na blato, na štrky. Aj pri tom som bol. Nespĺňalo to normu. Mala tam ísť geotextília, to sa neurobilo, a tak prerastá cez asfalt tráva,“ opisuje stav Šadlák.
Oprava cesty sa mala podľa neho urobiť aj po výstavbe diaľnice, k čomu tiež nedošlo. „Keď sa stavala diaľnica, jazdili tadiaľto ťažké autá. Už vtedy sa malo tlačiť na to, aby sa dala cesta do poriadku. Mesto by to nestálo ani korunu. Nestalo sa,“ dodáva.
Kde je zodpovednosť?
Iný obyvateľ hovorí, že v zlom stave je aj cesta, ktorá sa robila na konci Jelšového. Tú robila zase iná firma ako cestu v dolnej časti. Aká, sa nám zistiť nepodarilo ani na mestskom úrade, ani od poslanca Ľubomíra Kuboviča. „Je štrukturálne poddimenzovaná, materiál, ktorý bol použitý, je nevyhovujúci, a nie je materiálom podľa noriem. Nezodpovedá ani štandardom, ktoré sú pre verejnú komunikáciu, čo sa týka šírky, prevýšenia, sklonu, odvodnenia. Na všetky práce musia byť nejaké zmluvy, mesto musí mať páky na to, aby to mohlo reklamovať. Ak sa to nerobí, tak prečo? Treba to riešiť. Sú tu predsa úrady a oddelenia, ktoré by mali za to niesť zodpovednosť. A ak to firmy urobili zle, zodpovednosť musí byť prevedená aj na tieto firmy,“ myslí si pán Miroslav, ktorý si neželal uvádzať jeho priezvisko.
