ČERVENÝ KAMEŇ. K zosuvu pôdy v obci došlo 23. marca minulý rok, keď sa pôda dostala až na cestu tretej triedy pri kostole. Obecný úrad vyhodnotil situáciu ako mimoriadnu.
Žiadosť o pomoc a listy na ministerstvo životného prostredia sa stretli s podporou, no finančné prostriedky sa zatiaľ pre obec nenašli.
Hoci nechce, musí odísť
Zosuv v rôznych štádiách poškodil štyri rodinné domy. V troch už nikto nebýva, v poslednom zatiaľ žije Štefan Strapko. Dokedy, nevie ani starosta. Tvrdí, že majiteľ nemôže zatvoriť dvere, špáry v stenách majú štyri centimetre. Obec zháňa dom, kam by sa mohol presťahovať. Situácia sa deň zo dňa zhoršuje.
„Všetko je možné, ale ja nemám kam ísť,“ hovorí Štefan Strapko. „Bol som so starostom, ale potrebné kapacity, kde by ma mohol ubytovať, v obci nie sú. Chcel som kúpiť chalupu, no peňazí nazvyš nie je. Keď prišiel prvý zosuv pred piatimi či siedmimi rokmi, a potom sa dlho nič nedialo, zrekonšruoval som rodičovskú chalupu. Dlažbu, obklady, chodbu... Lenže prišiel vlaňajší zosuv a všetko začalo praskať,“ povie o problémoch posledný človek, ktorý zostal na svahu bývať.
„Je to ako zemetrasenie,“ popisuje zosuv pán Štefan. Ten začal v polooblúku, asi sedemdesiat metrov nad jeho chalupou, keď sa utrhla na svahu pôda so záhradou.
„Posledné dva týždne všetko praskalo každý deň. Spal som u rodiny, ale donekonečna sa to nedá. Do zimy by som chcel ísť preč, ale nemám zatiaľ kam. Viem, že musím odísť. Ak zostanem, podstupujem obrovské riziko, ale inú možnosť nemám,“ dodá pán Štefan.
Peniaze ešte nedostali
Starosta obce začne opisovať nezávideniahodnú situáciu. „V zime, po prvom zosuve, sme žiadali o pomoc Obvodný úrad v Trenčíne, odbor civilnej ochrany. Okrem toho sme napísali aj niekoľko žiadostí o pomoc na ministerstvo životného prostredia, odbor geológie,“ hovorí o začiatkoch peripetií s posúvajúcim sa svahom Jozef Bartoš.
Na jeho sklamanie prišla záporná odpoveď. „Napísali nám, že v roku 2012 sa pre nás finančné prostriedky nenájdu, a preto akciu presúvajú na rok 2013. Opäť sme žiadali, spoločne s obvodným úradom, ministerstvo o prehodnotenie situácie. Výsledkom bola žiadosť o podporu na schválenie z prostriedkov z projektov EÚ, no doposiaľ sa tak nestalo,“ hovorí sklamaný starosta.
Rokovania a zápisnice
Tých má starosta Červeného Kameňa neúrekom, ale financie na riešenie zosuvu žiadne. „Prvé rokovanie bolo 23. apríla, keď sme o 8.30 hodine zvolali krízový štáb, vyhlásili sme zároveň aj mimoriadnu situáciu. Odvtedy dávame dvakrát denne hlásenie o stave svahu na OÚ v Trenčíne, odbor CO a krízového riadenia. Viackrát sme odstraňovali pôdu z cesty, keď došlo k menšiemu zosuvu."
Odborné posudky
Koncom apríla 2012 prišiel obhliadnuť situáciu Pavol Liščák z príslušného ministerstva, z odboru inžinierskej geológie. Po spracovaní údajov vyhotovil odborný posudok. Ten vyhotovil aj Ján Bulko z Trenčína, ktorého o inžiniersko-geologický posudok havarijného stavu požiadala obec. V Bulkovom postupe na riešenie situácie sa píše o urobení geologických vrtov v ohrozenej lokalite. „Tá je asi päť hektárov. Jeden vrt stojí údajne dvetisíc eur. Nemáme na to finančné prostriedky," opisuje situáciu starosta. Medzitým prišlo vyjadrenie aj z Bratislavy.
„Liščák v ňom hodnotí svahovú deformáciu ako ohrozenie pre infraštruktúru obce. Doporučuje vykonať inžiniersko-geologický prieskum a následnú sanáciu svahovej deformácie. Ak bude mať ministerstvo dostatok finančných prostriedkov, bude vraj situáciu riešiť,“ číta z listu z ministerstva starosta. „V zápisnici zo 7. septembra 2012, z rokovania obce a OÚ v Trenčíne sme, bohužiaľ, iba skonštatovali, že s vecou sa nič nerobí,“ dodá starosta.
Prvé vrty
V nočných hodinách 23. apríla tohto roku sa zosúva pôda opäť. O deň neskôr pribúda do šanónu starostu ďalší zápis. „Sami si nedokážeme pomôcť. Po telefonáte s predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) prišiel na druhý deň riaditeľ Správy ciest TSK Stanislav Lališ. Opäť prišli na rad telefonáty a list na ministerstvo životného prostredia. To vyslalo do obce opäť svojich ľudí na prieskum. Sľúbili, že požiadajú úrad vlády, aby vyčlenil prostriedky na jeden vrt do konca roka. Oporný múr nad cestou situáciu nevyrieši. Pán Lališ a vedúci strediska údržby v Považskej Bystrici Anton Kňažko nám zabezpečili dva vrty,“ dodá starosta.
Skonštatuje, že ďalšími zápisnicami sa zosuv nezastaví, a ak štát nepomôže, môže dôjsť k nešťastiu.