Fatt Kools.
DUBNICA NAD VÁHOM. Projekt Fallgrapp nie je na slovenskej hudobnej scéne už žiadnou neznámou. Stojí za ním Dubničan Juraj Líška.
Jeho pieseň Ľadový útes očarila porotu aj poslucháčov a dnes sa už môže popýšiť aj novým videoklipom.
Husle z dosky na klepanie rezňov
„Prvý? To som bol ešte v brušku. Počul som nejaké dunenie a nejaký spev. Až keď som sa narodil mi povedali, že to bol Fredy Mercury,“ s úsmevom hovorí o svojom prvom kontakte s hudbou. „U nás bolo a aj stále je hudby neúrekom zo všetkých strán. Otec je huslista a mama bola speváčka, takže bolo už len logickým dôsledkom, že aj moje kroky smerovali touto cestou. Čiže cestou do ZUŠ na husličky, neskôr na violu. Takouto cestou sa vydal aj môj brat, ktorý je tiež huslista. Jediná sestra nám to kazí, tá sa dala na tanec,“ hovorí so smiechom Juraj a pokračuje: „Ako malý som chodieval na otcove vystúpenia s atrapou huslí, ktorú mi vyrezal z dosky na klepanie rezňov. Varechu som používal ako sláčik. Odmalička som však bol bombardovaný hudbou zo všetkých strán. Mám aj takú peknú fotku, kde som asi ako 4-ročný so slúchadlami cez pol hlavy. Postupom času som začal chodiť do orchestra, kde som hral klasiku a do súborov, kde som hral zas folklór.“
Od folklóru k elektronickej hudbe
Dubničania poznajú Juraja Líšku najmä v spojitosti so súborom Vršatec, resp. jeho hudbou. „Ľudová hudba je pre mňa hlavne radosťou, balzamom, relaxom. Síce som bol s ňou v kontakte odmalička, keďže som pôsobil v detskom aj mládežníckom súbore, najsilnejší vzťah som si k nej vybudoval až okolo sedemnásteho roku života, keď som prišiel do Vršatca. Tu som stretol človeka, s ktorým sme sa začali ľudovej hudbe naplno venovať, študovať ju zo starých nahrávok a je tomu tak doteraz,“ vysvetľuje.
Juraja okrem ľudovej hudby „chytila“ aj elektronická. Na otázku, či sa to dá spojiť alebo aspoň sa venovať súčasne dvom tak odlišným veciam, odpovedá pohotovo: „Predsa ja by som mal byť názorným príkladom toho, že dá. To je ako opýtať sa herca, či sa dá venovať vážnemu divadlu a súčasne mainstreamovému filmu. Predmet je vždy rovnaký. U herca herectvo, u muzikanta hudba. Laik to možno vníma ako dve odlišné veci, ale pre mňa je to stále to isté. Robím hudbu, ako ju cítim a nezáleží, o aký žáner ide.“
Čaro elektronickej hudby mu pomohol objaviť kamarát. „Zlom prišiel, keď som dostal počítač a kamarát mi zohnal predpotopný music maker. Nevedel som sa od toho odtrhnúť, či bol deň alebo noc. Tvorba hudby ma úplne pohltila. Poznal som už, aké je to vytvárať hudbu priamo pod rukami a prstami na strunách. Tu som však mal viac možností, zvukov, a to ma fascinovalo. Bol som ako zdrogovaný. Nejedol som, nepil, len som sedel pri počítači a tvoril. Vytvárať niečo mi spôsobovalo najväčší pocit radosti. Potom prišla chvíľu odmlka. Opäť ma však naštartoval môj kamarát, ktorý je známy pod pseudonymom Keosz. Ukázal mi lepší software a odvtedy sme spolu stále v kontakte, riešime zvuk, smerovanie, tvorbu a také tie klasické muzikantské reči.“
Projekt Fallgrapp
Hudba sa prelína celým Jurajovým životom. Tak je tomu aj teraz. Najviac času mu momentálne asi zaberá projekt Fallgrapp. „Venoval som sa už od mlada tvorbe elektronickej muziky, ale vždy to bol one man project. Chcel som však posunúť svoju tvorbu ďalej, dodať jej iný rozmer a k tomu mi chýbala speváčka. Tú som našiel dosť náhodne. V Košiciach som sa zoznámil s Agátou, ktorá pochádza z jednej malej poľskej dedinky hneď pri hraniciach. Pôvodne som nevedel, že je speváčka, až neskôr mi poslala svoje nahrávky. Páčili sa mi, no a tu sa to niekde začalo. Hneď ako som ju počul spievať, bol som nadšený, hlavne jej farbou hlasu a prejavom. Keďže pochádza z Poľska, má jemný prízvuk, ktorý sa mi veľmi páčil. Chcel som pre svoju hudbu niečo originálne, aby to bolo v slovenčine, ale aby to znelo trošku inak. Agátu poznám už zopár rokov, no keďže nás delí väčšia diaľka a každý sme dosť zamestnaný svojimi povinnosťami, prácou, deťmi, v podstate neskúšame. Tvoríme každý individuálne, potom to spojíme a vznikne opäť niečo nové. Ja skladám všetku hudbu, vo väčšine píšem aj texty a Agáta pridáva ďalší rozmer svojím hlasom.“
Okrem hudby však Juraj aj „normálne“ pracuje a robí rád mnoho vecí. „Chodím do práce päť dní v týždni, ako každý obyčajný človek, stále pôsobím vo folklóre, takže to ma tiež veľmi zamestnáva a chodím do fitka, plávam, behávam, spím, jem... Veľa prirodzených vecí.“
Ľadový útes vznikol v slnečný deň
Minulý rok sa Juraj prihlásil do súťaže Fatt Kools, ktorú napokon aj vyhral. „O súťaže som sa nikdy nejako nezaujímal, skôr mi liezli na nervy kadejaké talentovky, superstárovky, a podobne. Do takých by som sa asi ani nikdy neprihlásil. Vždy som si vravel, že kedysi mladí umelci nepotrebovali takéto súťaže a dokázali sa presadiť aj bez nich. Možno teraz to už vnímam z iného pohľadu, veď aj ja som vyhral súťaž a dostal tento mediálny priestor len vďaka nej. Predsa len sa zmenila doba, a nie je na škodu, ak sa ľudia odprezentujú v čo najlepšom svetle v rôznych súťažiach, kde ich môžu ľudia vidieť a oboznámiť sa s nimi. Do Fatt Kools som sa prihlásil naozaj iba spontánne, uvidel som na internete, že môj kamarát sa do nej prihlásil, tak som tak učinil aj ja. Najskôr som ani nevedel, do čoho idem, aká je konkurencia. Až o pár dní som si to trošku očekoval a určite, ako každý prihlásený, aj ja som mal malú dušičku a dúfal, žeby sa mi nejaké miesto mohlo ujsť. Vyšlo to a som tomu naozaj veľmi rád.“
Skladbou Ľadový útes najskôr zabodoval u odbornej poroty, ale s dobrým ohlasom sa stretla aj u ľudí. „V súťaži som síce nezískal najviac hlasov od poslucháčov, ale porota ma napriek tomu posunula na prvé miesto, podľa ich slov vďaka odvahe a originálnemu prístupu. Priateľom sa skladba taktiež veľmi páči. A nielen im, ale aj fanúšikom na youtube či facebooku. Síce nemáme toľko videní ako Gangnam style, ale to predsa len nie je vždy zárukou kvality. Nás teší, že nám stále píšu ľudia, že majú z piesne dobrý pocit, že sa im páči a to je dôležité. Pieseň, resp. prvotný nápad, vznikol v jeden pekný slnečný deň, keď som sa vybral zacvičiť si do fitka. Múza chodí z čista-jasna. Zrazu bum a mal som tú melódiu v hlave, potom už som ju len postupne rozvíjal.“
Nie som introvert
Juraj skladbu Ľadový útes sám zložil aj otextoval. Otvorene však priznáva, čo je pre neho ťažšie.
„Jednoznačne písanie textov. Ja síce mám papuľu, nie som nejaký introvert, ale písanie je pre mňa jednou z ťažších vecí. Vždy to robím tak, že si nahrám moje mumlanie a pazvuky do hudby, čiže vokálnu linku, asi ako by sa v piesni mohlo spievať. Potom už len hľadám slová, ktoré by som chcel vložiť do hudby. Niekedy aj celé mesiace. Pri Ľadovom útese to bolo napodiv bleskové, text som napísal do dvoch-troch dní.“
K skladbe nedávno vznikol aj videoklip. Mnohí ho označujú za prekvapivo kvalitný a profesionálny. V diskusiách sa často spomína, že vyvoláva silné emócie a zimomriavky.
„Na začiatku to bol len taký provizórny miniklipík, skôr to bolo mapovanie našej práce v štúdiu. Natáčalo sa v štúdiu Lavagance. V tomto miniklipe bol so mnou aj Marek Rakovický, ktorý bol taký môj mentor a pomáhal mi s finálnym mixom skladby. Naozajstný klip s riadnym rozpočtom som nedávno natáčal vo Warszawe a som rád, že má také dobré ohlasy,“ priznáva skromne mladý hudobník.
Chce zaujať, nie šokovať
Skladba Ľadový útes oslovila aj agentúru, ktorá pripravuje celoslovenskú reklamu pre Unicef. „Áno, je to pravda. Vraj počuli moju pieseň v rádiu a že by im krásne zapasovala do reklamy. Tak som ju nastrihal do videa a výsledok môžete vidieť a počuť v televízii a v rádiách. Som rád, že moja pieseň bola použitá pre dobročinnú organizáciu, akou je Unicef,“ prezradil Juraj. Vzápätí aj odpovedá na otázku, čo by chcel dosiahnuť v budúcnosti. „Určite si chcem zahrať na nejakom veľkom festivale. Už ma oslovili ľudia s ponukou vystúpiť na najväčšom elektronickom festivale na Slovensku. Teraz sa však musím sústrediť na dokončenie albumu, aby sme mali dostatočný repertoár, a potom vyriešiť liveact verziu Fallgrappu. Chcel by som si k tomu prizvať aj živých muzikantov. V budúcnosti sa aj naďalej chcem venovať hudbe. Ale o niečo intenzívnejšie, keď to začalo prinášať prvé plody, tak by bolo dobré nepoľaviť v tempe,“ dodáva s úsmevom.
Mladý muzikant ďalej prezrádza, čo ho inšpiruje pri tvorbe. „Vždy je to niečo iné. Každá moja pieseň znie odlišne, pretože odráža vždy inú náladu. Toho, čo ma inšpiruje, je naozaj neúrekom, niekedy závažné témy, inokedy zase obyčajné malichernosti. To je veľká výhoda, lebo inšpirácií je stále veľa a hranice tvorivosti sú neobmedzené. Vždy ľuďom hovorím, že hudba je vesmír a v hudbe je všetko dovolené, tak si teda dovoľujem. Neviem, či to bude mať nejaký úspech, ale som realista a už teraz viem, že nás 14-ročné dievčatá nebudú nosiť na tričkách, nebudú sa s nami fotiť a nebudú pýtať autogramy,“ so smiechom uzatvára svoje rozprávanie Dubničan, ktorý sa pomaly, ale isto, presadzuje nielen na Slovensku.
