DUBNICA NAD VÁHOM. Pokiaľ sa na pódiu i v hľadisku hralo, vo vedľajšej chodbe čakali na deti tvorivé dielne. Postupne sa obecenstvu predstavili deti s rôznou mierou postihnutia. Všetky zvládli svoje úlohy dobre, a pedagógom i divákom sa ich vystúpenia páčili.
Nešlo o hľadanie najlepších či šikovnejších. Klasické súťažné prehliadky sa síce tejto podobali, no účel mali úplne iný.
Sociálne zručnosti
Pedagógovia tvrdia, že pri príprave na takéto podujatia ich môžu deti získavať. „Ide o to, aby stretli nových priateľov, naučili sa cestovať. Nemajú potom problém prezentovať sa na verejnosti, opýtať sa na niečo. To všetko sa môžu naučiť cez hranie, cez rozprávky,“ povedala Miriam Martináková, učiteľka Špeciálnej základnej školy v Dubnici nad Váhom.
Podľa Martinákovej sa tento rok veľmi dobre prezentovali okrem malých hercov aj diváci. „Prijali ich medzi seba. Či už škôlkári, deti zo základných škôl, gymnazisti alebo klienti z domova sociálnych služieb. Spolupráca medzi nimi a našimi deťmi je iná, nezvyklá,“ dodala Miriam, ktorá je známa ako režisérka novodubnického súboru Bebčina.
Rozprávkovo
Riaditeľka školy Anna Jančovičová tvrdí, že každá špeciálna škola má dramatický krúžok. „Nemôžeme hodnotiť dramatické výkony detí. Diváci reagovali veľmi dobre, čo ich určite posunie dopredu. Naše deti treba pri každej činnosti najskôr postrčiť, ale potom vám všetko vynahradia,“ povedala riaditeľka.
„Snažíme sa pracovať s každým ich náznakom, nerobiť zbytočne prvoplánové rekvizity, učíme ich myslieť divadelne, čo trvá viac rokov,“ dodala Martináková.
Príprava na prehliadku trvala rok. Bola akýmsi vyvrcholením, keď si deti samé pripravovali plagáty, pozvánky, mali tvorivé dielne na každú rozprávku, pracovali s internetom, počítačom.
