POVAŽSKÁ BYSTRICA. Porotu, ktorá mala medzinárodné zloženie, zaujalo umelecky významné spracovanie tém, ktoré reflektujú život obyčajných ľudí a ich vzťah k rodnému kraju. Mladého filmára teší, že filmy prezentujú jeho krajinu, dokonca aj v zahraničí.
Ocenenie je výzvou
Marek Janičík, okrem toho, že je filmár, podieľa sa tiež na organizovaní festivalov, napríklad Horomil v Považskej Bystrici alebo internetového filmového festivalu pre mladých Tell it Quick, rozbehol tiež akciu filmových pondelkových večerov v ZUŠ I. W. Kráľa. Ocenenie porotcov z Envirofilmu ho preto veľmi potešilo a chápe ho ako dôležitú výzvu pokračovať vo filmovaní s rovnakým, či ešte väčším zanietením, ako doteraz.
„Na Envirofilme som dostal Cenu pre mladého filmového tvorcu, skrátka ma tým chceli podporiť do ďalšej tvorby. Túto cenu v minulosti dostali filmári ako Zdeno Vlach, dokonca Pavol Barabáš a z nedávnych mladých tvorcov režisérka z Opatovej pri Trenčíne - Alžbeta Harry Gavendová. Takže to zaväzuje, je to výzva,“ hovorí Marek.
O celkom obyčajnom chlapíkovi a pochovanom kine
Porota Mareka ocenila najmä za dva filmy. Prvým je Sizyfos, ktorý bol realizovaný v Kostolci v Manínskej tiesňave a rozpráva príbeh človeka, ktorý sa rozhodol uchýliť sa na vidiek, aby sa venoval japonskému umeniu origami a premýšľal o životných chybách. Viac však podľa Mareka zabodoval absolventský film Kino Svet, ktorý je o jednom z posledných dedinských kín na Slovensku, ktoré muselo byť zatvorené kvôli digitalizácii valcujúcej Slovensko.
„Bol realizovaný v podpolianskej dedinke Očová, v ktorej som našiel obyvateľov, ktorí sa rozhodli ukázať svetu, čo sa stane, keď si necháme zatvárať kultúrne stánky. Kino je často spolu s knižnicou jediné miesto kultúry v malých mestách či v obciach. Dedinčania vo filme ukázali, koľko ľudských osudov dokáže kino zmeniť, a koľko príbehov sa v ňom môže odohrať. Očová sa tak predstavila v inom svete ako ju pozná Slovensko. Už nie je len dedinkou so slávnym folklórnym súborom, ale je dedinkou, kde obyvatelia vedia čo je česť a úcta. S kinom sa totiž rozhodli rozlúčiť tak, ako s človekom, keď odíde, s úctou,“ hovorí Marek.
Na malej ploche vyznejú charaktery
Marek dodáva, že ako režisér si často vyberá témy, ktoré sú z prostredia dediny či malých miest, lebo práve na malej ploche je možné ukázať toho viacej, viac napríklad vyznievajú charaktery protagonistov.
„Zameriavam sa najmä na ľudí a ich osudy, ktoré sa podľa mňa vo veľkých mestách strácajú v dave. Ďalším dôvodom je aj to, že na dedine sú stále ľudia srdcom čistejší ako v meste. Vždy rozlišujem ľudí iba na dobrých a zlých, a ja by som rád robil vždy filmy len o tých dobrých ľuďoch. A mám pocit, že ľudia, ktorí majú blízko k prírode a k jednoduchšiemu spôsobu života, takí naozaj sú... Tak asi preto inklinujem k regionálnym témam v tvorbe,“ hovorí Marek a dodáva, že dokonca aj pre televízie robí zásadne iba také filmy. „Česká televízia už pozná môj rukopis, preto mi nedáva robiť témy z mesta, ale zásadne z vidieka,“ konštatuje.
Putovanie filmov a iné ocenenia
Filmy Kino Svet a Sizyfos už majú niečo za sebou. Oba boli odkúpené a vysielané televíziami, oba filmy teda cestujú po svete. Každý týždeň sú premietané na rôznych miestach, vyhrávajú dokonca filmové festivaly vo svete.
„Teší ma to. Kino Svet vyhralo ešte jednu cenu na festivale Týka se to taky tebe v Uherskom Hradišti - dostalo Hlavnú cenu za zahraničný film. Mám dokonca informáciu, že dostaneme ešte jednu cenu, ale viac prezrádzať zatiaľ nemôžem... Takže som rád, lebo filmy si hľadajú divákov, a to je hlavné, ba dokonca, že reprezentujú Slovensko,“ prezradil Marek, keď sme pripravovali tento rozhovor.
