Lea dostane šancu bojovať o ďalšiu métu len s pomocou dobrých ľudí

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Dnes Lea chodí s oporou. Veľmi túži po tom, byť samostatná. Na liečenie v Piešťanoch však rodina nemá potrebné financie. Aktivity sa chopila študentka Katka, sesternica dvojčiat.

Na jednej z akcií, ktoré sme prišli fotografovať asi pred pol rokom na Strednú zdravotnícku školu v Považskej Bystrici, nás nesmelo oslovila jedna zo študentiek. Porozprávala nám príbeh o svojej sesternici, ku ktorej chodí, stará sa o ňu a chce, aby sa vyliečila, lebo ju veľmi ľúbi. Lenže... Chýbajú financie.

A tak mladá študentka Katka chodila, zháňala, vypytovala sa a črtá sa možnosť pomôcť. Malému, chorému dievčatku, ktoré sa tak strašne snaží, aby mohlo behať ako ostatné deti, by sa tak možno vďaka pomoci Katky a dobrých ľudí, podarilo naplniť veľký sen.

Raz budem behať ako Ema a Kubo

Vstupujem u Pluskotovcov do detskej izby. Pri dverách poskakuje malá Ema. Mama prezlieka jej sestričku, ktorá leží na zemi. Lea všetko komentuje. Dievčatá sa chceli prezliecť, aby boli na fotografovanie pekné. „Som trochu unavená, tak som sa nebehala,“ vyhlasuje nečakane Lea a nás to zaskočí.

Matka si všimne naše prekvapenie a vysvetľuje. „Aj iní sa čudujú, keď to povie. Nevedia si predstaviť, ako môže byť unavená z naháňania sa, keď má problém s chodením. Ale ona sa so sestrou naozaj hrá na naháňačku. Behá za ňou štvornožky. A neverili by ste, ako rýchlo. Ale nie ste prvý človek, ktorý sa začudoval nad tým, čo povedala,“ vysvetľuje mama. Pridáva sa aj malá Lea. „Ale raz budem behať ako Ema a Kubo, na nohách. Sama a ešte rýchlejšie,“ vyhlasuje odhodlane malý človiečik, ktorý sa chce vyrovnať svojim súrodencom. Je nám jasné, že máme do činenia s dievčatkom, ktoré sa len tak ľahko nevzdáva a čo si zaumieni, to aj dosiahne. Obdivujem, kde sa v malom, krehkom telíčku berie toľká vnútorná sila.

Nechcú baletku, len nech je sebestačná

Dievčatká sú dvojičky a narodili sa obe predčasne. Lea bola druhá v poradí a nemala toľko šťastia ako jej sestrička. Po pôrode vážila len 1200 gramov, takmer neprežila. „Stretla som sa aj s reakciami, že by to tak bolo pre ňu možno lepšie. Veľmi ma to nahnevalo. Strašne si želám, aby mohla chodiť sama. Akokoľvek, aj keď bude krívať. Nechceme mať doma žiadnu baletku. Len nech chodí a je sebestačná,“ hovorí Leina mama. Dodáva, že dievčatko sa veľmi snaží a už toho veľmi veľa musela vystáť, aby sa jej sen splnil.

Veľký sen malého človiečika

„Teta, poď so mnou. Ukážem ti niečo. Uvidíš,“ vyzýva ma Lea, keď ju mama pooblieka. Šikovne sa prevráti nabok, s pomocou sa stavia na nohy a za pomoci sesternice Katky robí prvé rýchle krôčiky. „Kedysi len ležala. Ani niektorí lekári jej nedávali šancu. Boli a sú našťastie aj takí, ktorí videli veci celkom inak a dali malej Leike nádej,“ hovorí Katka Paliariková, mladá študentka Strednej zdravotníckej školy v Považskej Bystrici, ktorá malú Leu veľmi ľúbi a rozhodla sa, že jej musí pomôcť. Býva na tej istej ulici a vždy, keď má čas, odskočí na návštevu k dvojčatám, do rodiny maminej sestry.

Katka s dvojičkami, keď boli maličké. Pomáha ich mame a teraz prišla s myšlienkou zorganizovať benefičný koncert, aby Lea mohla ísť na liečenie do Piešťan.

„Rehabilitácie a liečenie jej veľmi pomáhajú. Zo dňa na deň sa zlepšuje. Má veľký sen. Chce ísť na liečenie do Piešťan,“ vysvetľuje Katka.

Boľačky a strachy dievčatka

Spolu s maminou dievčatka odkrýva Katka, čím všetkým si už Lea prešla. „Do dvoch rokov len ležala, nevedela sa sama ani len pretočiť na posteli. Na odporučenie našej detskej lekárky sme začali chodiť do Martina na dvojtýždňové pobyty. Hneď po týždni sa malá pretočila, cvičenia jej veľmi pomáhali. Potom sme chodili do Kováčovej. Malá ide po všetkých tých procedúrach a cvičeniach evidentne dopredu. Neurologička v Martine hovorí, že je neuveriteľné, aké pokroky robí zo dňa na deň,“ hovorí mladá matka.

Lea má aj po operácii očí, uší a šliach. Pomohlo aj cvičenie podľa Vojtovej metódy, ktorá nie je veľmi príjemná ani pre dieťa , ale ani pre toho, kto s ním cvičí. Je totiž bolestivá, dieťa sa bráni a ten, kto s ním cvičí, musí mať poriadne pevnú vôľu. „Najprv sme cvičili na žinenke. Potom sme kúpili starý písací stôl, aby ju to udržalo. Potom neskôr, keď bola väčšia, cvičili sme už na zemi. Malá Lea pri cvičení dosť plakávala a rodina jej žiaľ a výkriky ťažko znášala. Ale bez toho by nebol žiadny pokrok. Niekedy mi ju manžel podržal, pomáhal mi. Boli však aj chvíle, keď sa na to nemohol pozerať a vtedy sa zavrel niekde mimo. Nezazlievam mu to, nebolo to ľahké. Ani pre Leu, ani pre celú našu rodinu,“ hovorí mama.

Pozri, pozri, teta, čo všetko už viem!

Veľký pokrok prišiel aj po operácii šliach, keď mala Lea tri roky. „Mala som veľké čižmy, teta. Také biele. Aha, až sem hore a rezali mi nohy a aj mi veľa pichali. Tu a tu aj tu,“ ukazuje dievčatko.

V nemocniciach si naozaj vystála svoje. Katka hovorí, že po operácii šliach dokázala už sama stáť s oporou aj prejsť s oporou. Dokázala totiž už ako tak pohyby koordinovať, čo dovtedy nebola schopná. Dievčatko navyše veľmi chce, snaží sa. Pre Leu je veľkým ťahúňom aj sestrička Ema, ktorá na sestru nikdy nezabúda. Ak si ide zobrať do chladničky jogurt alebo piť, či nejakú sladkosť, vždy donesie aj sestre. A Lea sa zúfalo snaží držať s ňou vo všetkom krok.

Malý snaživec

Po chvíli vzájomného okukovania sa Lea celkom osmeľuje a ťahá ma do obývačky, kde je rebrina, aby ukázala, ako vie robiť drepy. Celkom sa jej nedarí, a tak žiada mamu o pomoc so slovami. „Počkaj, počkaj teta. To nebolo dobré, ale ešte skúsim. Mama, pomôž mi,“ dožaduje sa dieťa. Znovu a znovu sa spúšťa na nie celkom stabilných nohách dole a zasa ťahá hore.

Tým to však nekončí. „Chyť ma, mama! A ideme na steper! Uvidíš, teta,“ kladie si ďalšiu métu. „Na steperi začala cvičiť v Kováčovej. Mali tam taký malinký pri rebrinách. Ocko objavil na internete veľký. Nevie na ňom behať, ale som rada, že sa vôbec udrží. Aj to je úspech. Má totiž strach, že spadne pri akejkoľvek činnosti, ktorá je pre ňu nová,“ hovorí matka.

Vyliezť na posteľ chce vôľu dobyvateľov osemtisícoviek

Hneď po predvádzačke na novom stroji Lea ukazuje, ako sa vie vyškriabať sama na posteľ. „Pomáhaj si kolenami, vytiahni sa vyššie. No poďme, keď už chceš ukázať, čo vieš,“ povzbudzuje ju pri namáhavom výstupe sesternica Katka. Pre zdravých ľudí maličkosť. Pre Leu méta, ktorú musí zdolať, tak ako horolezci zdolávajú hory. Jedno však majú chlapi či ženy, ktorí sa vydávajú do hôr s malou Leou spoločné. A síce kopec odvahy a pevnej vôle, ktorá im umožňuje zdolať akúkoľvek prekážku.

Nakoniec sa Lea osmeľuje natoľko, že ma berie za ruku a chce, aby som ju zozadu trochu podoprela a chodila s ňou po byte. Ide jej to šikovne, len občas trochu zakopne. „Pôjdem tak rýchlo, že nebudeš stačiť, teta,“ odhodlane sa vydáva na cestu z obývačky do kuchyne.

Mám trochu obavy, keď zozadu podopieram tohto krehkého človiečika. V kuchyni sa zastaví, berie do rúk pohár a chce mi ponúknuť vodu. Dievča chce jednoducho robiť všetko tak, ako to vidí u ostatných. „Máš mokré ruky, teta,“ vyhlasuje nakoniec, keď ju opäť zozadu chytím, aby mala oporu. „ Poď, ideme si sadnúť. Dáš si keksík? Možno si z toho behania aj unavená,“ hodnotí dieťa môj stav vydedukujúc to, možno aj z mojich spotených rúk.

Sadám si spolu s dvojičkami, ich mamou a Katkou do obývačky. Rozpráva hlavne malá Lea. Nie všetkému rozumiem, ale pri rozprávaní o nemocničných pobytoch si jasne uvedomujem, že má množstvo tichých detských strachov a boľačiek. Veľmi však chce, aby chodila, a tak bojuje odhodlanejšie ako dospelák.

Už som veľká mama

V apríli mali dievčatá šesť rokov. Chodia aj do materskej školy. Začali dokonca chodiť, keď mali tri roky. Bývala s nimi najprv aj mama. „Len potom prišli Leine operácie a zostali sme rok doma, od septembra začali opäť chodiť. V novembri sme boli v Kováčovej. Potom som tam bola dva alebo tri dni s ňou, až raz, jedného dňa vyhlásila, že už do škôlky nemám s nimi chodiť. Vraj sú už veľké a nechce, aby som išla,“ hovorí mama. Dodáva, že Lea sa snaží byť čo najsamostatnejšia. Je to jej povahová črta, ktorá jej pomáha zdolávať chorobu.

Piešťany a šanca posunúť boj Ley zase o kus vpred

Chcenie však nestačí. Na to, aby malo dievčatko ďalší potrebný progres, treba peniaze. „Chceli by sme ísť do Piešťan do Adeli Centra. Lei chýba hlavne stabilita a rovnováha. Vojtovkou sa naučila robiť kroky, po tom ako jej zoperovali šľachy, dokáže už sama stáť s oporou, aj prejsť s oporou. Toto by bol ďalší krok. Treba však niekoľkotisíc eur. Nemáme na to,“ hovorí matka.

Zaúradovala Katka. Začala zisťovať, ako by sa dalo pomôcť a napadlo jej, že by bolo fajn osloviť primára detského oddelenia Igora Steinera, ktorý organizuje v Považskej Bystrici benefičný koncert, ktorého výťažok ide na pomoc chorým deťom. V rodine Pluskotovcov sú aj problémy, ale za to malé dievčatko nemôže. Piešťany by mu rozhodne pomohli posunúť sa o veľký kus vpred, čo sa týka samostatnosti.

Zbierka by pomohla konkrétnej osobe, malému človiečikovi, ku ktorému nebol osud veľmi žičlivý pri jeho narodení. „Vidím tu možnosť progresu. Tá malá si to zaslúži. Veľmi chce, a to je veľké plus,“ tvrdí detská lekárka Jaroslava Balaburová. „Veľmi si prajem, aby mohla ísť maličká do tých Piešťan. Mám ju rada a mala by som výčitky svedomia, keby som sa nepokúsila nič pre ňu urobiť. Som šťastná, že sa bude niečo podobné organizovať a verím, že ľudia pomôžu. Už dopredu im veľmi pekne ďakujem,“ hovorí Katarína. Pomoc občianskeho združenia Budík

Primár detského oddelenia z považskobystrickej nemocnice Igor Steiner hovorí, že keď za ním prišla Katka, že chce niečo urobiť pre malú Leu, dohodli sa rýchlo na pomoci. „Je to bez problémov možné, pretože jeden z bodov, ktorý máme v štatúte Budíka je aj pomáhať ťažko chorým deťom, aby sa im zlepšil zdravotný stav. Ak nejakí ľudia alebo podnikateľské subjekty budú chcieť poslať peniaze, tak akcia má naše dobrozdanie a peniaze môžu posielať na účet občianskeho združenia Budík, ktorého číslo je 0364234334/0900 a špecifický symbol 0754075102. Na základe špecifického symbolu budeme mať presnú evidenciu, ktoré peniaze idú na Leu a ktoré sú čisto vecou Budíka, kde musí rozhodnúť občianske združenie, čo s týmito peniazmi. Preto treba uviesť aj špecifický symbol," uviedol Steiner.

Dodal, že občianske združenie samo schválilo, že dáva 500 eur z vlastných peňazí na tento špecifický symbol, teda špeciálne pre Leu. „Takže má už od nás nejaký príspevok a nejaké peniaze, vďaka tomu, čo Katka oslovovala rôzne subjekty. Ďalšiou aktivitou, ktorá má byť, je samostatný koncert, ktorý bude organizovať v Považskej Bystrici Katka so zameraním len pre Leu. Výťažok z neho pôjde na špecifický symbol v rámci účtu Budíka, opäť pre Leu.," uviedol Steiner. Koncert bude 17. júla. Aj z benefičného koncertu Budík, ktorý bude v septembri a ktorý robí združenie už niekoľko rokov sa po zasadnutí združenia bude rozhodovať o peniazoch, ktoré sa vyčlenia aj pre Leu.

„Nerozhodujem o tom, samozrejme, sám. Závisí to aj od ostatných členov združenia. Cieľová suma je dosť vysoká, takže uvidíme koľko sa vyzbiera, ale do konca kalendárneho roka sa budeme snažiť dať sumu dohromady, aby sme mohli zaplatiť pobyt v rehabilitačnom centre v Piešťanoch," vysvetľuje Steiner.

Benefičné podujatie

Súčasťou podujatia bude aj tombola. Výťažok z nej poputuje na účet, zriadený občianskych združením Budík, pre malú Leu Pluskotovú, ktorá je postihnutá mozgovou obrnou a peniaze potrebuje na liečenie v Piešťanoch.