POVAŽSKÁ BYSTRICA. Skupinka mladých bikerov, ktorí jazdia hlavne dirtjump, si svojpomocne vybudovala na sídlisku Rozkvet malý areál. S iniciatívou začali po tom, čo sa dlho hovorilo o skateparku, kde by mohli realizovať svoje aktivity aj bikeri, no nedialo sa nič. Vyšli preto s aktivitou sami.
Priestory na kopci za základnou školou boli vlastne smetiskom, kde sa hromadil stavebný odpad. Našli by ste tu kadečo, od ťažkých panelov cez betónové rúry, tvárnice, železné tyče až po plastový odpad či staré matrace. Neporiadok, ktorý bol zarastený vysokou burinou a kríkmi zmizol.
Novinka
Chlapci všetko vyčistili a na ploche postupne vznikla prekážková dráha plná skokov rôznej veľkosti, výšky a tvaru. Trávia na nej takmer všetok voľný čas. „Podmienky pre cyklistu, a špeciálne pre to, čo robíme na bicykli my, v meste nie sú vytvorené takmer žiadne. Napadlo nám, že niečo vybudujeme. Postupne sme začali zháňať sponzorov, mesto nám poskytlo pozemok,“ spomína si Miro.
Financie zháňali chlapci, kde sa dalo. „Najprv sme sa skladali a otec jedného kamaráta, Lukáša, ktorý tu so mnou začínal, nám poskytol peniaze na bager. Vďaka tomu sa povrch splaníroval a postupne vznikali skoky. Vybavil aj hlinu,“ hovorí Miro. Nadšencov pre jazdenie je stále viac.
Chlapci skúsili už aj to, čo je to vandalizmus. „Prekáža nám, keď nám to niekto rozbíja. Strávili sme tu dosť času a mrzí nás to. Sme radi, že sa máme kde voziť. Mám rád bicykel a športové aktivity, ktoré s ním súvisia. Lepšie je jazdiť, ako sa potulovať a robiť hlúposti,“ tvrdí Rasťo.
Zaujímavá dráha
Každý skok vznikal kúsok po kúsku. Hlinu museli porozvážať, navŕšiť a postupne tvarovať. Dráha je celkom fajn, chodia sem totiž chalani z viacerých častí mesta, dokonca z celého Slovenska i Moravy. Spoplatniť chalani vstup nemôžu, ale nikdy o tom ani neuvažovali. „Nie je to naše, robíme to pre mesto. Kto chce, nech príde. Len nech nám to nikto neničí. A aby sme o to neprišli,“ tvrdia svorne. Takto nám opísali chlapci situáciu pred dvomi rokmi. Odvtedy sa, žiaľ, ich obavy naplnili vrchovate.
Hasiči zasahovali viackrát
V areáli už viackrát za sebou horelo. Po prvý raz tomu bolo 22. apríla tohto roku. „O 19.30 hodine nám nahlásili požiar plechovej búdy a dreveného prístrešku. Po príchode sme zistili, že horí prístrešok, zhotovený z drevených paliet a vnútro plechovej búdy, v ktorej boli staré matrace. Uhasili sme ich vysokotlakým prúdom vody,“ hovorí o zásahu informácia od hasičov.
Počas návratu na základňu volali hasičom opäť, matrace začali znova horieť. Po príchode do areálu ich vyniesli z búdy a zaliali vodou. Požiar mohol vzniknúť podľa hasičov z neopatrnosti alebo inej príčiny.
Zranený chlapec
O necelé štyri dni, 26. apríla o jednej hodine v noci, horelo v plechovej búde opäť. Odpad a staré matrace. Požiar videli dvaja chlapci, ktorí ho chceli údajne uhasiť. Jeden z nich sa nadýchal splodín a odpadol. „Poskytli sme mu prvú pomoc a privolali rýchlu lekársku pomoc. Keď sme ho prebrali, odovzdali sme ho záchranke do jej starostlivosti. Príčiny požiaru sa zistiť nedali, nedá sa vylúčiť úmysel a ani nedbalostné konanie,“ hovoria o ďalšom požiari hasiči.
Horelo opäť
V lokalite pri základnej škole na sídlisku Rozkvet zasahovali hasiči po troch mesiacoch znova. Zásah 4. júna trval asi hodinu. „Išlo o požiar stromov, búdy. Nahlásila ho neznáma osoba o pol jedenástej večer. Zasahovali štyria hasiči, oheň zlikvidovali vysokotlakým prúdom. Úmysel sa na mieste požiaru nevyšetroval,“ hovorí Juraj Jurdík, vedúci prevádzkovo technického oddelenia OR HaZZ v Považskej Bystrici.
V druhom prípade hovorili hasiči o manipulácii s otvoreným ohňom. Nedbalosť či úmysel sa opäť nedokazovali. „Horeli pneumatiky pri plechovej búde, zásah trval asi dvadsaťpäť minút a spozorovala ho náhodná osoba,“ dodal Jurdík.
Na rad prišli aj slzy
Partia chlapcov, ktorí si areál postavili svojpomocne sa k tomu, čo sa stalo viackrát, vyjadruje ťažko. „Nikomu sme nič neurobili. Areál sme stavali sami, niekoľko rokov. Všetko sme si platili z vlastného vrecka. K činnosti sme potrebovali náradie, ktoré nemôžeme predsa stále nosiť so sebou. Preto sme ho mali v búde a urobili sme si aj prístrešok, aby sme sa mali kde schovať, keď pršalo. Všetko zhorelo. Priznám sa, že sme si aj poplakali, a nielen my. Aj tí, ktorí nás poznajú, a vedia, ako sme sa tam narobili,“ nehanbí sa povedať Miro.
Chalani z Wupa bikes by potrebovali nové priestory, v inej lokalite. Areál nie je pod dohľadom ľudí, čo sa asi podpísalo pod viacero požiarov. Vhodnejšia je údajne lokalita za piatou základnou školou. „Potrebujeme podporu. Podarilo sa nám teraz získať opäť finančné prostriedky, lebo sú aj takí, ktorí nám fandia. Dosť sme sa pri tom snažili. Tie by sme však chceli investovať rozumne, nie do niečoho, čo zhorí. Ak to bude takto pokračovať, budeme bez peňazí, ale aj chuti niečo v tomto meste robiť,“ pridá sa k svojmu kamarátovi Šimon.
Rodičia deti podporujú
Ako vnímajú momentálny stav rodičia chlapcov? „Syn o tom veľa hovoril. Iba fakty, čo sa stalo a ako sa všetko postupne dialo. Videla som však, že ho to veľmi mrzí. Viete, akí sú chalani, veľa toho nenahovoria, ak aj majú nejaké starosti. Pre mňa je nepochopiteľné, ako im niekto môže takéto čosi urobiť. So všetkým sa trápili sami, ale areál nevyužívajú iba oni. Miesto, kde areál je, by bolo v poriadku, len je veľkou chybou, že nie je na očiach. Potom sa možno v ňom dejú veci, ktoré vyvolávajú zbytočné otázniky. Preto by sme boli s ostatnými rodičmi radi, ak by sa chlapcom podarilo získať lepšie priestory. Veď dokázali, že sa vedia o areál postarať. Niektoré veci sú však nad ich sily,“ hovorí pani Aneta, mama jedného z chlapcov.
