POVAŽSKÁ BYSTRICA. Anton Martaus hovorí o čiastke vyše stotisíc eur v rezervnom fonde. V diskusii k záverečnému účtu mali najviac pripomienok poslanci Rudolf Karas a Pavol Jurčík. Karas vystríhal pred prílišným optimizmom, čo sa týka výsledkov hospodárenia mesta, čo robil už aj v predošlých rokoch.
Vedúci finančného oddelenia nedostal na zasadnutí priestor na reakciu po pripomienkach poslancov. Informácie sme zisťovali dodatočne. Zhoduje sa s poslancom Krasom, že situácia nie je ružová. Podstatné však podľa neho je, že stav záväzkov mesta sa znížil oproti predchádzajúcemu roku približne o milión eur. Zo záverečného účtu podľa neho vyplýva, že celková situácia sa zlepšuje.
Prebytok a čo s ním súvisí
Anton Martaus predložil poslancom záverečný účet mesta na zasadnutí koncom júna. Zameral sa na informácie o prebytku.
„Keď zhodnotíme hospodárenie mesta, o ktorom dáva obraz záverečný účet mesta a hodnotíme rozpočet ako celok, aj v rámci rozpočtu finančných operácií, mestu za rok 2012 vychádzal prebytok zdrojov v sume 277-tisíc eur. V týchto zdrojoch sú však aj zdroje v sume 150-tisíc eur, ktoré sú zo štátneho rozpočtu a budú účelovo viazané a neminuli sa v roku 2012, a môžu sa minúť v roku 2013. Takže tieto zdroje sa z toho odpočítavajú a zostáva na pridelenie do rezervného fondu suma približne 127-tisíc eur,“ vysvetlil Martaus. Vplyv má na prebytok aj prevádzkovanie krízového centra. „Vybudovali sme ho z nórskeho finančného mechanizmu. Zaviazali sme sa k povinnosti, že musíme každý rok vytvárať fond na jeho udržanie vo výške jedného percenta zriaďovacích nákladov, čo je štyritisíc eur. Takže, keď ešte aj toto odpočítame, do rezervného fondu mesta ide asi 123-tisíc eur,“ vysvetlil Martaus.
Prečítal aj správu audítora a upozornil na priaznivé hodnotenie a navrhol, aby bol záverečný účet schválený bez výhrad. Rovnako to odporučil aj hlavný kontrolór mesta Marián Sičák.
Upozornil na „boľačky“
Poslanec Rudolf Karas vyjadril uspokojenie nad tým, že to vyzerá takto optimisticky, upozornil však na niektoré problémy. „Aj keď je po formálnej stránke účet správny, určite všetko aj v súlade so zákonom, predsa len treba pripomenúť niektoré „míny“, ktoré sme mali a aj máme v hospodárení,“ uviedol Karas s tým, že mesto malo navyše jedinečné príležitosti, keď predávalo mestský majetok, ako bol POV BYT a podiely v Dexia banke.
Finančná záťaž pre skládku
Karas sa zameral na skládku v Sverepci. „Na uzatvorenie sme si museli zobrať celý úver, a myslím si že z čias pána Lackoviča tam predsa len ešte nejaké finančné prostriedky boli a dali sa nejaké aj za primátora Adameho. Keď si musíme vziať celý úver, tak to muselo byť niekde prevedené. Ale my sme si zobrali na uzatvorenie plný úver. Nakoniec nebola ani zodpovedaná otázka, kto bol zodpovedný za to, že úver sa navýšil, lebo finančná čiastka nemusela byť taká vysoká, ale urobili sa aj určité administratívne chyby, a tým sme navýšili splácanie uzatvorenia skládky v Sverepci,“ uviedol Karas.
Primátor Karol Janas reagoval, že do roku 2014 ju muselo mesto uzavrieť a nie je korektné povedať, že na to nenašli nič. „Bolo tam 12 miliónov korún slovenských a tie sme zakomponovali. Na uzavretie skládky sme už našli zmluvu podpísanú, my sme ju nepodpisovali, podpisovalo ju bývalé vedenie, ktoré ju uzavrelo na 76 miliónov korún. My sme našli tých 12 miliónov korún. A je tu ešte suma niečo cez dva milióny, lebo v minulosti, to má pán poslanec Karas pravdu, ale to sa netýka nášho vedenia, prišlo k nejakej administratívnej chybe, ale to je vec, ktorú musia vyriešiť iné orgány,“ reagoval Janas.
Celý problém so skládkou je podľa Martausa v tom, že cena za uloženie odpadu neobsahovala v sebe časť v dostatočnej výške, ktorá by sa odkladala ako rezerva na uzatvorenie.
„Tvorila sa síce za primátorovania pána Lackoviča, ale vo veľmi malej miere, asi jeden a pol alebo dva milióny korún. Takúto sumu si ja pamätám. Potom za primátora Adameho sa začala rezerva dotvárať intenzívnejšie, ale stále nestačila. Keď už bolo potrebné podľa projektu a rozpočtu, ktorý schválila inšpekcia životného prostredia realizovať uzatvorenie, v sume 76 miliónov korún, tak sme zbadali, že rezerva je vytvorená asi len v sume 12 miliónov korún a je treba doplatiť rozdiel 60 miliónov korún. Mesto muselo vynaložiť takmer dva milióny eur na niečo, čo v meste ľudia neuvidia, ale povinnosť riešiť sme to mali, lebo sme boli vystavení pokutám a represáliám zo strany inšpekcie životného prostredia. Úver sme teda zobrali a dali ho na uzatvorenie skládky. Vždy bol však schválený úver len vo výške 1 milión 957-tisíc eur konkrétne viazaný len na uzatvorenie skládky, nič iné navyše tam nebolo,“ tvrdí Martaus.
Kde sú peniaze určené na náhradnú zeleň?
Karas upozornil aj na peniaze určené na náhradnú zeleň, ktoré sa z rozpočtu použili na iné účely. „Je to 813-tisíc eur. Toto je tiež ťarcha, ktorú by sme mali mať zabezpečenú a nemáme to v záverečnom účte. Evidujeme to na účte, akože to použijeme, a tie finančné prostriedky získame. Myslím si, že to je takisto do budúcnosti bremeno, ktoré bude dôležité riešiť. Zeleň v meste je dôležitá a finančné prostriedky sa musia použiť, na čo boli určené,“ myslí si Karas.
Povedal tiež, že nevie, na akom účte sú tieto peniaze, čo sa s nimi stalo, ako sa použili. Toto bola jeho zásadná výhrada pri prijímaní záverečných účtov aj v predošlých rokoch, keď poslanci žiadali prijať účet s výhradami.
Primátor Karol Janas tvrdí, že peniaze sa neminuli za jeho pôsobenia. „Bývalé vedenie posledné dva mesiace rozpustilo všetky účelové fondy a jeden z nich bol určený aj na náhradnú výsadbu, ktorú za posledné dva mesiace svojho fungovania minuli. My to musíme krvopotne dopĺňať, čo sa postupne deje,“ reagoval Janas.
Anton Martaus hovorí, že šlo o peniaze určené na stanovený účel. „Dostali sme to ako kompenzáciu od štátu, keď sa robila diaľnica, na rozšírenie a revitalizáciu mestskej zelene. Boli to viazané peniaze alebo určené na zeleň, ktoré sa ale použili na niečo iné. Mohli sa takto použiť, nič sa vlastne nestalo. Musíme ich však do nejakého termínu, ktorý nie je určený, preinvestovať v tej istej sume a minúť na revitalizáciu mestskej zelene. Postupne, rok čo rok, to aj robíme. Toto je vedené na osobitnom účte,“ vysvetlil Martaus. Dodal, že mesto dostalo 821-tisíc eur. „Zostáva nám preinvestovať 813-tisíc eur, tento rok sme vyčlenili 17-tisíc eur. Záväzok sa pomaly plní,“ hovorí Martaus.
Na čo boli konkrétne financie použité konkretizovať nevedel.
Karas mal ešte ďalšie pripomienky, tie, ktoré sa týkali skládky a náhradnej zelene, však boli zásadné.
Ďalšie výhrady
Výhrady k záverečnému účtu mal aj Pavol Jurčík. Napríklad k sume vyčlenenej pre vianočnú výzdobu. „Mám výhrady k montáži a demontáži vianočnej výzdoby, respektíve jej oprave. Je tu položka vyššia ako 29-tisíc eur. Vianočná výzdoba je stará už niekoľko rokov a neobnovuje sa a dať takúto sumu za montáž a demontáž? To treba skutočne vybrať novú firmu pre tento rok a nerobiť to za takýchto finančných podmienok,“ nepozdávalo sa Jurčíkovi.
Dotkol sa aj financovanie médií z rozpočtu mesta, ako aj hospodárenia mestských lesov, k čomu mal pripomienky aj Karas.
Znižovanie záväzkov
Vedúci finančného oddelenia Martaus sa zhoduje s poslancom Karasom, že stav nie je až taký optimistický, zo záverečného účtu však podľa neho vyplýva, že celková hospodárska situácia sa zlepšuje. Ilustruje to na strate. „Pre tento rok je to 641-tisíc eur. Takže čo sa týka záverečného účtu mesta aj jeho hospodárenia, situácia nie je teda ružová, že by sme mohli nejako vyskakovať a radovať sa. Čo sa týka straty, je tu však pozitívny vývoj. Tendenciu zhospodárňovania je jasne vidieť, lebo funkcie mesta sa plnia a plnia sa pri nižších výdavkoch. Ale čo je podstatné, že aj napriek tomu, že sme vzali úver takmer dva milióny eur a vezmeme stav záväzkov mesta, tak sa znížil oproti predchádzajúcemu roku približne o milión eur. A toto ja považujem za úspech,“ vysvetľuje Martaus.
Záverečný účet nakoniec poslanci prijali väčšinou hlasov bez výhrad. Poslanci Rudolf Karas, Pavol Jurčík a Juraj Smatana sa zdržali.
Bývalý primátor hovorí, že skládka a finančná kríza boli veľké problémy pre financie mesta
V súvislosti s viacerými informáciami, ktoré odzneli na júnovom zasadnutí zastupiteľstva pri schvaľovaní záverečného účtu sme oslovili aj bývalého primátora Miroslava Adameho.
Skládka a čo s ňou súviselo
Miroslav Adame hovorí o tom, ako sa tvorila rezerva na uzatvorenie skládky a s akými problémami sa stretol za svojho primátorovania.
„Skládka komunálneho odpadu v Sverepci bola v prevádzke od deväťdesiatych rokov. Hneď od začiatku ukladania komunálneho odpadu sa mala tvoriť finančná rezerva. Za každú uloženú tonu to malo byť asi 275 korún slovenských na uzatvorenie, rekultiváciu a následné monitorovanie skládky po jej uzavretí, nakoľko tieto činnosti sú veľmi nákladné. Začiatkom roku 2007, teda minimálne po dvanástich rokoch ukladania na skládku, malo Mesto Považská Bystrica vyčlenených na uvedené len okolo 5 miliónov korún, čo podľa množstva vyvezeného odpadu približne odpovedá, nie dvanástim ale dvom rokom. V uplynulom volebnom období 2007-2010, sa na skládku mohlo ukladať iba dva a pol roka. V júli 2009 boli na podklade centrálneho rozhodnutia obdobné skládky uzavreté. Na uzavretie skládky bolo za dva a pol roka ukladania vyčlenených okolo 7,5 miliónov korún , teda viac ako za predchádzajúcich 12 rokov, kedy to bolo len cca 5 miliónov korún,“ opisuje situáciu Adame.
Uzatvorenie a rekultivácia
Ďalej Adame hovorí, že rozhodnutie o uzavretí skládky k 15. júlu 2009, samozrejme, vyžadovalo skoré vypracovanie postupu na jej uzatvorenie, rekultiváciu a následné monitorovanie. „Cena uzatvárania bola deklarovaná v rozpätí 1700 až 2200 Sk za štvorcový meter. Skládka mala 45-tisíc metrov štvorcových. Postup bol nasledovný - projekt museli vypracovať odborníci s príslušnou kvalifikáciou, podliehal odobreniu nadregionálnej administratívy zodpovednej za životné prostredie. Cena za uzatváranie a rekultiváciu skládky mala byť podľa vypracovaného projektu približne 72 miliónov korún.“
Dodáva, že mesto, žiaľ, nemohlo požiadať o dotáciu na uzatváranie, rekultiváciu a monitoring skládky štát ako iné mestá. Toto mohli iba tie obce, ktoré boli aj vlastníkmi, aj prevádzkovateľmi skládok. Vynútené uzatvorenie skládky veľmi výrazne predražilo vývoz komunálneho odpadu. „Miesto do blízkeho Sverepca autá s komunálnym odpadom museli prejsť na skládku Luštek a späť, okolo 50 kilometrov, a zmenila sa aj cena za uloženie odpadu,“ hovorí Adame.
Rezerva na zeleň, ťažká situácia a ostatné
Popri problémoch so skládkou muselo vedenie mesta riešiť aj ťažkú situáciu v rokoch 2009 až 2010 a v súvislosti s tým reaguje Adame na informácie o minutí financií z rezervného fondu na náhradnú zeleň, ktoré odzneli na zasadnutí nedávneho júnového mestského zastupiteľstva. „V roku 2008 vypukla svetová finančná kríza. Našla si, žiaľ, aj nás na Slovensku. V plnej sile sa prejavila práve v roku 2009 a 2010. Nezamestnanosť v regióne stúpla za krátky čas zo 6-7 percent na 13-14 percent. Malo to dopad na podielové dane aj na fiškálnu decentralizáciu. Mesto napríklad len v prvých mesiacoch roku 2010 dostalo asi o 30 mil. korún menej ako bolo plánované. Nesnažili sme sa zaťažovať občanov, nedošlo k zvyšovaniu daní ani cestovného. Museli však byť použité aj finančné zdroje z rezervného fondu. Podobne bola postihnutá väčšina miest a obcí. Mesto PB bolo v roku 2010 aj tak jedným z najmenej zadlžených miest v rámci SR. Upozorňujem na „Analýzu finančnej stability 50 najväčších miest v SR“, zdroja Ministerstva financií SR a prepočtov a metodík INEKO - Bratislava z dňa 15. 5.2012, ktorá hodnotí práve roky 2009 a 2010 a je prístupná na webových stránkach. Vyvracia tvrdenia primátora Janasa, ktorý sa neštítil hovoriť o hrozbe nútenej správy. Analýza deklaruje, že Považská Bystrica bola v roku 2010 desiatym najmenej zadlženým mestom. Zadlženosť na jedného obyvateľa mesta bola v roku 2010 89 eur, kým teraz, v roku 2013, podľa nedávnej mediálnej informácie vedúceho pracovníka úradu, je to 137 eur,“ hovorí Adame.
BERKO
