POVAŽSKÁ BYSTRICA. Letné mesiace okrem zábavy, relaxu a oddychu so sebou prinášajú aj letné nástrahy. Extrémne vysoké až tropické teploty spôsobujú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy, za istých podmienok vedúce až k prípadným úmrtiam osôb chorých najmä na kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, termoregulácie a závažné hormonálne ochorenia.
Teplota a iné vplyvy
„Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním. Okrem vysokých teplôt vplývajú na náš ľudský organizmus i jedlo, potraviny, voda v prírodných či umelých kúpaliskách a pozornosť treba venovať aj pieskoviskám v detských ihriskách,“ radí RÚVZ.
Tekutiny
Počas horúcich dní odporúča úrad konzumáciu dostatočného množstva vhodných nápojov. „Za vhodné sa považujú napr. stolové minerálne vody, bylinné a ovocné čaje, naopak vyhnúť sa treba alkoholickým nápojom a káve. Dospelý človek by mal počas dňa vypiť najmenej tri litre vody. Nevhodné sú však nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú tekutiny prijaté vo forme malinoviek, piva, alkoholu, kávy. Ideálna je obyčajná voda,“ radí úrad. Nápoje by sa mali prijímať v pravidelných intervaloch a v menších dávkach v priebehu celého dňa. Dôležitá je tiež ich teplota - vhodnejšie sú vlažné nápoje. Potreba pitia rastie nielen v závislosti od vonkajšej teploty, ale aj od telesnej aktivity a zdravotného stavu. „Najmä u detí treba dbať na to, aby pili pred, počas i po fyzickej námahe. Vodu je potrebné piť aj vtedy, keď nepociťujete smäd,“ radí úrad.
Zloženie potravy
Dôraz treba klásť aj na potraviny a prípravu pokrmov. Uplatňovať zásady „ľahšej stravy“ - potraviny s vyššou stráviteľnosťou, energetickou hodnotou súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok. Dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky a jednoduché sacharidy. „Ovocie a zelenina sú vhodné najmä sezónne, ktoré okrem tekutín obsahujú množstvo cenných výživových zložiek ako sú vitamíny a minerály, enzýmy, vlákniny. V lete je priebežné dopĺňanie vitamínov a minerálnych látok stravou potrebné, pretože slnečné žiarenie spotrebúva, najmä pri opaľovaní a masívne pri opaľovaní spojenom s fajčením, antioxidanty v organizme. Ide najmä o nasledovné antioxidanty, ktoré môžeme doplniť stravou - vitamíny A (resp. betakarotén- provitamín A) ,C a E. Vitamín A sa nachádza napr. v mrkve, paradajkách, malinách, marhuliach, masle, rybách.., vitamín C v ovocí (čierne ríbezle, jahody, citrusové ovocie, kivi, maliny, černice), zelenine (paprika, karfiol, kel, kaleráb, paradajky), zemiakoch a vitamín E v rastlinných tukoch a olejoch, zelenine, orechoch, obilných klíčkoch,“ radí úrad.
Slnko a ochrana
Pri pobyte na slnku treba chrániť predovšetkým našu kožu, oči a používať prikrývky hlavy. Pri oblečení syntetické materiály nie sú vhodné, pretože neumožňujú odparovanie potu. Na priame slnenie sú vhodné len ranné a neskoré popoludňajšie hodiny. V prípade pobytu pri vodných plochách, kúpaliskách a vo voľnej prírode sa treba od 10. do 16. hodiny zdržiavať na tienistom mieste. Pri opaľovaní treba používať kvalitné krémy s vysokým ochranným faktorom pred UV žiarením.
Opatrní treba byť aj pri návšteve prírodných, či umelých kúpalísk. „Odporúčame verejnosti kúpať sa len v kúpaliskách, ktoré sú pod stálou kontrolou,“ tvrdí úrad.
Ako sa schladiť?
Schladiť sa okrem kúpania vo vode môžeme aj klimatizáciou v aute, či domácom alebo pracovnom prostredí. Aby nám klimatizácia neškodila, ale naopak bola nám na osoh, musí byť nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5 maximálne 7 stupňov Celzia. „Náhle zmeny teplôt vzduchu za krátky časový úsek predstavujú pre organizmus stresovú situáciu, vznik tzv. teplotného šoku s celkovým oslabením organizmu,“ uvádza sa v upozornení úradu.
V domácnosti je potrebné zabrániť insolácii, t.j. prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky, tienením, napr. žalúziami alebo roletami. Taktiež je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Pri používaní ventilátorov je potrebné umiestniť ich a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela.
