Na júlovom zasadnutí zastupiteľstva sa považskobystrickí poslanci opakovane zoberali predajom nehnuteľností bývalej materskej školy poslancovi Stanislavovi Kardošovi. Ten žiadal zmenu pre problémy so zápisom do katastra a zabezpečením úveru.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Michal Hamar z mestského úradu vysvetlil, že na základe poslaneckého návrhu bolo do uznesenia na júnovom zasadnutí doplnené vecné bremeno. „Potrebujeme preformulovať tento záväzok tak, že nepôjde o vecné bremeno, ale o osobitný záväzok,“ uviedol Hamar a objasnil, aké dôvody vedú kupujúceho, aby niečo podobné žiadal.
Právny posudok a pripomienky
Juraj Smatana pripomenul, že návrh, aby predaj poslancovi bol zaťažený vecným bremenom na nekomerčnú výchovno-vzdelávaciu činnosť predložil on.
„Podporilo ho pätnásť poslancov a v podstate pozitívne sa vyjadril aj samotný žiadateľ. V materiáloch, ktoré sme dostali, je sucho konštatované, že to nie je možné a spomína sa tam stanovisko, ktoré si dal pán Kardoš vypracovať advokátke. Vyžiadal som si tento materiál z mestského úradu. Myslím si, že ho mali štandardne automaticky dostať všetci poslanci, keď sa stavia na tom, že treba prehodnotiť naše rozhodnutie, lebo nie je v súlade so zákonom. Dozvedel som sa, že advokátka skonštatovala, že to nie je celkom v súlade so zákonom štandardné vecné bremeno len v časti, kde žiadam nekomerčnosť. Celé stanovisko sa vôbec nezaoberá požiadavkou výchovno-vzdelávacej činnosti,“ tvrdil na júlovom zasadnutí Smatana. Dodal, že vecné bremeno musí obsahovať vždy nejakú výhodu pre niekoho.
„Bremeno nekomerčnosti aj podľa tohto stanoviska nikomu neposkytuje nejakú zvláštnu, špeciálnu výhodu, ani nejaké práva, ale tvrdím, a tým sa stanovisko nezaoberá, že zachovanie výchovno-vzdelávacej činnosti výhodu poskytuje. Výhodu poskytuje obyvateľom mesta zastúpených poslaneckým zborom. Keby toto nebolo výhodou, nesiahali by sme predsa ani k osobitnému zreteľu, ale by to išlo do súťaže a snažili by sme sa z toho získať čo najväčší zisk do mestskej pokladnice,“ zdôvodňoval Smatana.
Objekt chce dať do poriadku, je hanbou
Stanislav Kardoš po tom, ako upozornil poslancov, že ide o jeho osobný záujem, čo je povinný zo zákona, vysvetlil, čo ho viedlo požiadať o zmenu. „Znenie zmluvy s vecným bremenom, ktoré bolo schválené na predošlom zastupiteľstve, som konzultoval na katastri, kde ma upozornili, že vecné bremeno v takomto znení nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností. Taktiež banka, u ktorej sa uchádzam o úver, ma upozornila, že s takýmto vecným bremenom a vecným bremenom vôbec má problém a neposkytne mi ho. Na základe týchto informácií som si dal vypracovať právny posudok, ktorý potvrdil moje obavy,“ tvrdil Kardoš.
Dodal, že majetok odkúpil na základe znaleckého posudku, dokonca nie jedného, ale dvoch. „To znamená, že mesto mi neurobilo žiadnu úľavu, fajn, dáme ti to, pán riaditeľ, za euro, ako by sa to možno stalo v inom meste a daj to, prosím ťa, do poriadku,“ tvrdil Kardoš.
Doplnil ešte, že takýchto objektov v meste je viac a samospráva s tým má problémy. „Keď sa nájde človek, ktorý chce dať niečo na poriadok, tak rozmýšľame, že ako mu to znepríjemniť a nebudeme mu veriť. Choďte sa spýtať tých ľudí, ako nadávajú na to, v akom stave je objekt. A už sa v tom veziem aj ja. Keďže európske fondy nevyšli, nepodarilo sa mi ich dostať, musím ísť do úveru,“ vysvetľoval Kardoš.
Hovoril, že musí byť opatrný
Smatana reagoval, že jeho výhrady nie sú voči motívom kolegu Kardoša, ale musí zvažovať inak, ako keby išlo o jeho osobný majetok. „To nie je podozrenie, že by si sa to snažil získať za nejakým iným účelom, ale to je len zodpovednosť, že keby zámery nevyšli, tak mesto mohlo mať väčší zisk z predaja majetku. O dôvere sa môžeme baviť, keď sa bavíme v osobnej rovine, ale ak ide o mestský majetok, musím predpokladať tie najhoršie scenáre,“ tvrdil Smatana.
Pripomienky k bremenu
Na zastupiteľstve vystúpil aj Tomáš Mišovič, ktorý zabezpečuje finančné služby pre Stanislava Kardoša a vybavoval veci v súvislosti s touto nehnuteľnosťou. Ten tvrdil, že nie je možné zriadiť vecné bremeno za účelom nekomerčnosti, ale ani za účelom využitia na výchovno-vzdelávacie účely. Zdôraznil, že sa to predávalo podľa osobitného zreteľa práve preto, že tam už došlo k investíciám. Upozornil tiež na to, že v právnom stanovisku sa spomína, že nemožno stanoviť vecným bremenom nejaký účel využívania, lebo je to veľký zásah do osobných práv a je presne stanovené, čoho sa môže vecné bremeno týkať. Odvolával sa aj na niekoľko judikátov najvyššieho súdu. „Jeden z judikátov z roku 1999 hovorí o tom, že vecným bremenom nemožno obmedziť vlastnícke práva tak, že vlastník nebude môcť meniť účel užívania, predať nehnuteľnosť či zaťažiť ju alebo zmeniť jej dislozíciu," tvrdil Mišovič.
Chcel vysvetlenie právnika
Aj na tomto zasadnutí vystúpili ešte aj iní poslanci, diskusia bola dlhá. Nakoniec vyslovil poslanec Tibor Macháč názor, že ide pravdepodobne o to, aby sa dostatočne zabezpečilo do budúcnosti využívanie nehnuteľností na výchovno-vzdelávacie účely, a to aj v súvislosti s tým, že v ich blízkosti sa nachádza jedna zo základných škôl. Zaujímali ho preto právne aspekty zmeny, ktorú majú poslanci odsúhlasiť. „Akú relevanciu má osobitný záväzok kupujúceho, keď to bude v zmluve,“ pýtal sa Macháč a žiadal to porovnať s vecným bremenom.
„Vecné bremená sú vecné práva, ktoré platia voči všetkým, zapisujú sa do katastra nehnuteľností. Tým, že sú tam zapísané, každý ich vidí. Keby sa previedla nehnuteľnosť aj na ďalších nástupcov, zachováva sa aj pri ďalšom prevode. Osobitný záväzok je záväzkom, ktorý sa nezapisuje do katastra a platí len medzi účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu. Pri jeho porušení ju možno vypovedať. Záväzok sa pri následnom predaji neprenáša ďalej," vysvetlil Michal Hamar.
Dodal ešte, že ak pri vecnom bremene banka úver v tomto prípade neposkytne, prevod by bol zbytočný.
Poslanci zmenu nakoniec schválili.
