POVAŽSKÁ BYSTRICA. Horúčavy pokračujú aj tento týždeň. Ľudia si však na ne už asi zvykli. Ak majú možnosť, snažia sa robiť opatrenia, aby sa vyhli kolapsom. Nie všetkým sa to však darí. Zasahovať musia záchranári stále, inak to nie je ani v Trenčianskom kraji. Situácia je však už lepšia ako v prvých dňoch, keď horúčavy začali.
Ako to ľudia znášajú?
Každý znáša teplá inak. Niekto sa vyhne pobytu v horúčave, niekto nie.
„Ťažko je aj chodiť a stále musím piť. Nejaké vážnejšie problémy som, našťastie, nemala. Ale ja som z Ďurďového, tam máme hory, je tam chladnejšie. Keď prídem sem do mesta je to poriadny rozdiel, tu je to hrozné,“ posťažovala sa Elena Valašková.
„Nič iné nerobím od rána, len sa chladím, aby som nemala problémy. Veľa pijem, chodím von skôr ráno a večer. V horúčavách len výnimočne. Ale priznám sa, že sa schladím rada aj vo vode alebo nejakým studeným obkladom,“ prezradila nastávajúca mamička Janka Petranská. Dodala, že vydržať v tehotenstve takéto horúčavy nie je žiadna slasť, ale ako tak to znáša.
„Nemám nejaké veľké problémy. Som hlavne v tieni, na slnko neleziem. Keď je veľa dobrého pitia, tak sa to dá vydržať. Ale aj slivovičku treba piť len chladenú,“ zažartoval dôchodca Rudolf Haviar.
V práci sa však ľudia len ťažko niekedy vyhnú horúčave. „Dnes som za volantom skoro zaspal. Prišla na mňa strašná únava. Určite to bolo z tepla. Musel som zastaviť a odpočinúť si. Mal som však prácu vonku a v najväčšej páľave som bol na slnku. Niektorá práca sa nedá odložiť na neskôr,“ prezradil pán Milan.
Podľa predpovedí meteorológov by malo cez víkend dôjsť k ochladeniu.
Aj viac ako desať výjazdov
Zatiaľ však majú záchranári výjazdy denne aj k ľuďom, ktorí majú zdravotné problémy pre horúčavy. „V práve prebiehajúcom období horúčav posielame po tiesňovej výzve posádky záchrannej zdravotnej služby denne v priemere k 8 až 14 prípadom, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou súvisia s vysokými dennými teplotami. O kulminácii je ťažké hovoriť, pretože horúčavy pretrvávajú, ba dokonca sú predpovede ešte o zvyšovaní denných teplôt. V každom prípade by ľudia mali všetky odporučenia, ktoré temer denne z médií počúvajú, brať vážne,“ informoval Jozef Bevilaqua vedúci lekár Krajského operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Trenčín.
Dodal ešte, že vzhľadom na počet obyvateľov v našom kraji nepatríme ku „špičke“ v počte kolapsov z tepla. „Tiež je možné, že sa ľudia už akoby adaptovali a tiež sa pravdepodobne správajú racionálnejšie .V každom prípade sa už počty volaní na tiesňovú linku 155 nezvyšujú,“ spresnil Bevilaqua.
Prejavy a pomoc
Prejavy kolapsu z tepla majú podľa lekára širokú škálu podôb, čo závisí od vekovej kategórie postihnutých, od pridružených chorôb či fyzickej kondície . „Vo všeobecnosti v dôsledku straty väčšieho množstva telesných tekutín dôjde k poklesu krvného tlaku s následnou slabosťou a najvypuklejším prejavom je strata vedomia. Samozrejme, ak stav nie je adekvátne riešený, tak sa škody na zdraví môžu prehĺbiť,“ hodnotí lekár.
K najdôležitejším úkonom pri pomoci osobe, ktorá skolabovala je doplnenie tekutín. „Ak je to možné, tak prirodzenou cestou, teda pitím tekutiny mierne chladenej. Uložiť postihnutého do ležiacej polohy s mierne zvýšenými dolnými končatinami a pokiaľ je to možné, tak na chladnejšom mieste, napríklad v klimatizovanej miestnosti. V mnohých prípadoch stačia takéto jednoduché opatrenia. Ak ťažkosti pretrvávajú a je predpoklad, že sú komplikované aj pridruženými ochoreniami, je privolanie odbornej pomoci na mieste. Teda nie každý kolaps z tepla je indikáciou pre zásah záchrannej zdravotnej služby,“ vysvetľuje lekár.
Najohrozenejšie skupiny
Najohrozenejšou skupinou ľudí v týchto horúčavách sú určite starí a starší ľudia, u ktorých je vysoký alebo vyšší predpoklad komplikujúcich chorôb a tiež skutočnosť, že pocit smädu je u nich oslabený. Druhou skupinou sú deti, u ktorých ku stratám tekutín dochádza rýchlejšie, rýchlejšie dochádza k prehriatiu organizmu a ťažko od nich vyžadovať, aby si kontrolovali príjem tekutín ony samotné. „To je úloha rodičov, alebo dospelého sprievodu. Obe tieto najohrozenejšie skupiny by mali svoje aktivity v tejto dobe presunúť na skoré dopoludnie, alebo až podvečerné hodiny, keď je vonkajšia teplota prijateľná,“ hovorí lekár.
