Záchranári mali aspoň desať výjazdov denne

TRENČÍN. Horúčavy kulminovali minulý štvrtok. Väčšina ľudí si však na ne už asi zvykla. Ak mali možnosť, snažili sa robiť opatrenia, aby sa vyhli kolapsom.

Nie všetkým sa to však darilo. Zasahovať museli záchranári stále, inak to nebolo ani v Trenčianskom kraji. Situácia však už bola lepšia ako v prvých dňoch, keď horúčavy začali.

Ako to ľudia znášajú?

Každý znáša teplá inak. Niekto sa vyhne pobytu v horúčave, niekto nie. „Ťažko je aj chodiť a stále musím piť. Nejaké vážnejšie problémy som, našťastie, nemala. Ale som z Ďurďového, tam máme hory, je tam chladnejšie. Keď prídem sem do mesta, je to poriadny rozdiel, tu je veľmi horúco,“ posťažovala sa Elena Valašková.

„Nič iné nerobím od rána, len sa chladím, aby som nemala problémy. Veľa pijem, chodím von skôr ráno a večer. V horúčavách len výnimočne. Ale priznám sa, že sa schladím rada aj vo vode alebo nejakým studeným obkladom,“ prezradila nastávajúca mamička Janka Petranská. Dodala, že znášať v tehotenstve takéto horúčavy, nie je žiadna slasť, ale zatiaľ nemala, našťastie, vážnejšie problémy.

„Nemám nejaké veľké problémy. Som hlavne v tieni, na slnko neleziem. Keď je veľa dobrého pitia, tak sa to dá vydržať. Ale aj slivovičku treba piť len chladenú,“ zažartoval dôchodca Rudolf Haviar.

V práci sa však ľudia len ťažko niekedy vyhnú horúčave. „Dnes som za volantom skoro zaspal. Prišla na mňa strašná únava. Určite to bolo z tepla. Musel som zastaviť a odpočinúť si. Mal som však prácu vonku a v najväčšej páľave som bol na slnku. Niektorá práca sa nedá odložiť na neskôr,“ prezradil pán Milan.

Nešlo o špičku, i tak viac ako desať výjazdov

V priebehu minulého týždňa mali záchranári denne výjazdy aj k ľuďom, ktorí mali zdravotné problémy pre horúčavy. „Ľudia by mali všetky odporúčania, ktoré temer denne z médií počúvajú, brať vážne,“ informoval Jozef Bevilaqua, vedúci lekár Krajského operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Trenčín.

Dodal ešte, že vzhľadom na počet obyvateľov v našom kraji, nepatríme ku „špičke“ v počte kolapsov z tepla. „Tiež je možné, že sa ľudia už akoby adaptovali a tiež sa pravdepodobne správajú racionálnejšie .V každom prípade sa už počty volaní na tiesňovú linku 155 minulý týždeň nezvyšovali,“ spresnil Bevilaqua.

Od soboty do štvrtka polnoci mali v Trenčianskom kraji 55 výjazdov ku kolapsom z tepla. „Najviac ich bolo v stredu, šestnásť. Čo sa týka jednotlivých dní, bolo to ako na hojdačke. V sobotu to bolo 13, v nedeľu 9 a v pondelok už len 4, vo štvrtok 7,“ poskytol konkrétne čísla Boris Chmel z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR. Dodal, že vysoké horúčavy predstavujú záťaž pre organizmus, no viac sú ohrozené ženy, ktoré kolabujú vo väčšom ako muži.

Prejavy a pomoc

Prejavy kolapsu z tepla majú podľa lekára Jozefa Bevilaqua širokú škálu podôb, čo závisí od vekovej kategórie postihnutých, od pridružených chorôb či fyzickej kondície. „Vo všeobecnosti v dôsledku straty väčšieho množstva telesných tekutín dôjde k poklesu krvného tlaku s následnou slabosťou a najvypuklejším prejavom je strata vedomia. Samozrejme, ak stav nie je adekvátne riešený, tak sa škody na zdraví môžu prehĺbiť,“ hodnotí lekár.

K najdôležitejším úkonom pri pomoci osobe, ktorá skolabovala, je doplnenie tekutín. „Ak je to možné, tak prirodzenou cestou, teda pitím tekutiny mierne chladenej. Uložiť postihnutého do ležiacej polohy s mierne zvýšenými dolnými končatinami, a pokiaľ je to možné, tak na chladnejšom mieste, napríklad v klimatizovanej miestnosti. V mnohých prípadoch stačia takéto jednoduché opatrenia. Ak ťažkosti pretrvávajú a je predpoklad, že sú komplikované aj pridruženými ochoreniami, je privolanie odbornej pomoci namieste. Teda nie každý kolaps z tepla je indikáciou pre zásah záchrannej zdravotnej služby,“ vysvetľuje lekár.

Najohrozenejšie skupiny

Najohrozenejšou skupinou ľudí v horúčavách sú určite starí a starší ľudia, u ktorých je vysoký alebo vyšší predpoklad komplikujúcich chorôb a tiež skutočnosť, že pocit smädu je u nich oslabený. Druhou skupinou sú deti, u ktorých ku stratám tekutín dochádza rýchlejšie, rýchlejšie dochádza k prehriatiu organizmu a ťažko od nich vyžadovať, aby si kontrolovali príjem tekutín ony samotné. „To je úloha rodičov alebo dospelého sprievodu. Obe tieto najohrozenejšie skupiny by mali svoje aktivity v tejto dobe presunúť na skoré dopoludnie alebo až podvečerné hodiny, keď je vonkajšia teplota prijateľná,“ hovorí lekár.