.
Trabant, známy tiež pod skratkou BMV, teda bakelitové motorové vozidlo, preslávil tzv. dvojtaktný motor, ktorý pri jazde vydáva typický, nezabudnuteľný „prdkavý“ zvuk. Zaplavoval cesty hlavne v bývalej NDR, Maďarsku, dosť ich však jazdilo za „socíku“ aj u nás.
Dnes už sú majiteľmi týchto áut hlavne nadšenci. Na Slovensku sa usporadúvajú každý rok celoslovenské zrazy majiteľov týchto áut. Dvanásty ročník bol v regióne Považia.
Vyhral „teplákový dedko"
V rámci spanilej jazdy z Priedhoria do Považskej Bystrice, Púchova a späť do Pružiny, kde mali účastníci ubytovanie, bolo aj niekoľko zastávok. Prvá väčšia bola pred hotelom Manín v Považskej Bystrici. Na Nosickej priehrade mali vybavený aj prejazd cez priehradný múr a gro programu bolo na hlavnom parkovisku v Púchove. „Tu boli aj súťaže a rôzne zaujímavé aktivity,“ hovorí Vladimír Kozoň z organizačného tímu.
Dodáva, že na podujatí mali 72 registrovaných trabantistov, ako si medzi sebou milovníci týchto áut familiárne hovoria. Bola opäť pripravená aj anketa. „Rozdali sa anketové lístky a ľudia hlasovali, ktoré auto je najtuningovejšie, naj retro, v najpôvodnejšom stave, a podobne. Z hlasujúcich sme vylosovali troch účastníkov ankety, ktorí dostali vecné ceny,“ hovorí Kozoň o jednej z akcií. Vyhodnotenie naj áut bolo potom v Priedhorí.
Na parkovisku v Púchove však mohli návštevníci vidieť aj jazdu zručnosti – slalom na trabante, ťahanie za lanom či výmenu kolesa, žiarovky a tiež bola pripravená súťaž o naj retro posádku. „Vyhral jeden pán z Banskej Bystrice, prezývku má Sibino. Na civilné meno si nespomeniem, poznáme sa väčšinou podľa prezývok. Išiel na trabante ako invalid. V klasických teplákoch z obdobia sedemdesiatych rokov, v okuliaroch a o paličke,“ s úsmevom na perách prezradil Kozoň.
Najmladší trabantista mal rok
Nechýbali ani súťaže pre deti. Napríklad, kto sa s loptičkou najlepšie trafí do otvoreného kufra trabanta, kto najrýchlejšie prelezie z jednej strany auta na druhú, či nakreslí najkrajšieho trabanta, a podobne. Aj deti dostali odmeny, autíčko trabantíka a sladkosti.
Najmladším účastníkom podujatia bolo ročné bábo a najstarší účastník mal 70 rokov. „Teší ma, že rodičia, trabantisti, vedú k záľube deti už od mala. Začína nám pomaly nastupovať tretia generácia. Vždy, keď sa narodí niekomu z nás potomok, je to veľká radosť. Teraz čaká jedna rodinka dokonca dvojičky,“ dotkol sa aj demografie, čo sa týka trabantistov, Kozoň.
Má aj papalášske autíčko
Vlado Kozoň nedá na trabanty dopustiť. Je majiteľom piatich áut tejto značky. „Som aj vlastníkom kabrioletu, ktorý sa vyrábal pre východonemeckú armádu a tiež pre vtedajších „papalášov“,“ hovorí Kozoň. Ide o vzácny kúsok, takýto typ vozidla používal údajne aj Erich Honecker, najvyšší politický predstaviteľ bývalej NDR, teda socialistickej nemeckej republiky.
Slabosť pre trabanty má Vlado už od osemnástky. „Práve tento typ vozidla bol prvým autom, ktoré som mal. Dostal som ho od strýka, keď som mal osemnásť rokov. Vždy, keď som mal aj iné auto, popri tom som mal odvtedy aj trabantíka. Aktívne sa ich zbieraniu a opravám venujem možno desať rokov,“ dodáva Kozoň, i keď je to podľa neho záľuba časovo aj finančne dosť náročná. Autá si však opravuje sám. „Keby som to mal dať robiť niekomu, to by asi nešlo,“ hovorí.
Super fešák z Púchova medzi trabantmi
Počas prehliadky v Púchove sme však stretli aj majiteľov, ktorí si svojho miláčika predsa len dali opraviť a dolaďovali už len detaily. Obdivovaný divákmi bol mimoriadne napríklad jeden zelený trabantík. Po jeho prehliadke s úsmevom viacerí konštatovali, že v takomto prevedení si aj zaslúži titul BMW. Nie však v prenesenom význame s bakelitovým vozidlom. Auto bolo totiž minimálne nádhernou pastvou pre oči. Kamarát majiteľa ešte ťukal na kufor a upozornil na zvukové vybavenie. Žartom dodal, že keď muzike poriadne „vytne“, zabije dve muchy jednou ranou. „Keď to pustí, je to úžasná sila. Jednak zábavička a tlak z reprákov normálne tlačí auto dopredu,“ smial sa.
Keď sme spýtali majiteľa, Jozefa Bellu z Púchova, či je to tak, tvrdil že kamaráti toho narozprávajú. Muzičku však na ukážku pustil a reprodukcia bola naozaj super. Koniec-koncov však všetko na tomto autíčku. Palubná doska auta, pedále, motor, poťahy, všetko bolo vo vnútri nablýskané, nádherné. Ladené do oranžova, vyzdobené kvetmi. A množstvo vtipných detailov. Človek mal hneď dobrú náladu. „Trabant mi robili v Čechách, sedem rokov. Tam sa to dá skôr opraviť, nájdete viac možností. Ja som na ňom odrobil asi dva mesiace,“ prezradil Jozef. „Niečo si dal spraviť a s niečím sa synovia pohrali. Sú na to traja, tak majú na to čas. Ja som sa len pozeral, ako pracujú. Veď treba kontrolovať mladých, nie? Keď sa mi niečo nepozdávalo, museli to prerobiť. To nemôže byť len tak hala-bala. Ak by to mala byť nejaká haraburda, netreba ju ukazovať svetu,“ žartoval na adresu svojich synov Jozefov otec.
Prešli na Považie cez hory a doliny
Pri autách však nejde len o krásu, ale aj spoľahlivosť. A u trabantov sa narozprávalo v súvislosti s týmto veľa vtipných historiek. Daniel Snopko však nedá na svoje vozidielko dopustiť. „Išli sme s naším autíčkom na zraz cez hory, cez doly a viezlo nás ukážkovo. To je už druhé, čo mám. Prvé mi postavilo dom. Všetko som na ňom povozil. Tak som ho využil, že už sa nedalo opraviť. Musel som si ho vynahradiť druhým,“ hovorí Daniel, ktorý prišiel na Považie cez kopce
Priateľka sa len pousmiala, keď sme sa pýtali na komfort cestovania. „Čo, veď keď celkom otvorí okno, má aj klímu,“ zaprotestoval Daniel.
Dobrodružná pánska jazda
Majiteľ jedného z trabantov, ktorý bol bohato nabalený, prezradil, že rovno zo stretnutia sa vydávajú na dobrodružnú cestu. „Odtiaľto ideme na našom trabante na výlet do Rumunska. Je to pánska jazda, ja, syn a ešte jeden kolega. Ak všetko dobre prejde, z Rumunska pôjdeme do Bulharska a potom odtiaľ domov,“ prezradil Miroslav Farkaš z Martina. Keď sme sa pýtali, či je preto tak bohato nabalený, lebo na streche mal množstvo kufrov, košík a tiež hus, tá však bola gumová, zasmial sa. „Nie, to je len pre imidž na zraz. Ešte sa zastavíme v Martine, aby sme ten náklad vyložili. To by nás brzdilo. Ale takto nejako sa kedysi chodilo,“ usmial sa. Dodal, že v prípade pánskej jazdy stačia dvoje nohavice a zopár tričiek.
Na trabanta nedá ani Miro dopustiť. „Mal som už jedného, ale keď som sa oženil, predal som ho. To bola veľká chyba. Túžil som si ho ešte kúpiť. Podarilo sa mi to pred štyrmi rokmi, Potom som ho dával do poriadku a dnes sme tu,“ zhodnotil Miro.
Rodinka chodí pravidelne
Na zraz prišli aj celé rodinky. „Sme z Kútov. Aj naše deti majú z jazdy radosť. Na zraze nie som prvýkrát, pozrite si nálepky tu na okne a počítajte,“ upozornil Lukáš Lučko, ktorý prišiel s manželkou Gabrielou a dvoma malými synmi. Alexander a Matyas pomáhajú tatinovi jeho autíčko aj opravovať.
Narodeninový darček
Ako narodeninový darček si kúpil trabant Jozef Capák z Beluše. „Bolo to na osemnáste narodeniny. Mnoho vecí som musel na ňom porobiť. Dával som ho dohromady asi rok. Potom som začal chodiť po zrazoch,“ prezradil Jožo, že inak svojho štvorkolesového obľúbenca veľmi nezaťažuje. „Dávam si naň pozor. Na divoké jazdy je to vzácnosť. Kamarátov pustím za volant tiež len na parkovisku,“ skonštatoval Jozef, ktorý nám pri odchode zamával pred nosom nemckou zástavou.
Ľudia si mohli pozrieť na zraze naozaj trabanty v tých najrozličnejších úpravách a farbách. Napríklad na výpravy pre safari, pre dlhšie výletíky s veľkým spacím priestorom na streche, ako africa corps, kabriolety, v disko úprave, dokonca aj mimozemšťanské vozidielko a podobne.
Reakcie divákov
Jazda a podujatie zaujalo všetkých. „Idem s nákupom, ponáhľam sa a odrazu som zbadal kolónu týchto áut. Nedalo mi, aby som sa na ulici nezastavil. Oživilo mi to cestu, aj spomienky. Nádherné autíčka prechádzali cez Púchov. Som rád, že sem prišli. Pamätám si ešte časy, keď ich jazdilo po cestách veľa. Ľudia na nich chodili aj na dovolenky do zahraničia, najčastejšie k Balatonu. Históriu, aj tú motoristickú, treba zachovávať,“ povedal Miroslav Kršiak.
„Ten kvetinkový trabant je nádherný. A kam teraz idú? Chceme si pozrieť všetky autá. Sú perfektné,“ dozvedeli sme sa od Karolíny Behrovej, ktorá spolu s partiou detí sledovala spanilú jazdu na jednej z križovatiek v Púchove.
„Páčia sa mi tie autá. Ale my chodíme na dovolenky s rodičmi radšej našou octáviou. Toto by nám možno po tristo metroch asi skapalo,“ zhodnotil odborným okom Martinko Šenviský. Na zraz prišiel aj s rodičmi až z Diviackej Novej Vsi. „Zavolal nás kamarát, ktorý sem išiel s trabantom. Urobili sme si výlet. Pamätáme si ešte éru, keď chodili trabanty po našich cestách. Páčia sa nám,“ prezradil otec Stano.
Nabudúce
Na budúci rok bude zraz trabantov inde. Vlada Kozoňa nahovárali, aby sa aj o rok na to dal. On však hovorí, že potrebuje oddych. Uvažuje však aj o iných podujatiach tu v regióne, ktoré by nejako korešpondovali s históriou automobilizmu na Slovensku či v bývalom Československu.
