PRAZNOV. Folklórne slávnosti majú už dlhodobú tradíciu, konal sa ich štrnásty ročník. Každý rok sa organizátori snažia prinášať do nich nejaké novinky, tentoraz to boli folklórne súbory z Krásna nad Kysucou a Starého Hrozenkova.
Zaplnený amfiteáter
Prírodný amfiteáter sa postupne zapĺňal návštevníkmi. Všetci prichádzali za dobrou náladou, prilákala ich aj možnosť stretnúť sa so známymi. „Chodíme pravidelne. Páči sa nám tu a tiež nás teší, že folklór má stále svoje miesto v kultúre,“ povedala pani Jana, ktorá stála v hlúčiku besedujúcich.
Podobný názor mali aj ďalší oslovení. Slávnosti sa im páčia, tešili sa aj na vystúpenia súborov.
Pestrosť účinkujúcich
Aj tento rok bol program bohatý na účinkujúcich. Úvodné vystúpenie patrilo najmladším – Dúbravčeku z Plevníka-Drienového v sprievode ľudovej hudby Dúbravienka. Po nich dostali priestor folklórne skupiny Maninec z Podmanína, Podžiaran z Papradna a domáca Praznovanka. Piesne v ich podaní nenechali divákov ľahostajnými, podporovali ich spontánnym potleskom.
Hosťom slávností bola ženská skupina Čečera zo Starého Hrozenkova a folklórny súbor Drevár z Krásna nad Kysucou. O záverečnú bodku sa postaral folklórny súbor Považan a Seniorpovažan z Považskej Bystrice.
„Každý rok sa snažíme o zmenu účinkujúcich, aby podujatie bolo pre divákov zaujímavé a spoznával ľudovú kultúru aj z iných regiónov,“ skonštatovala Anna Kardošová z PX Centra, ktoré slávnosti v spolupráci s mestom a výborom mestskej časti Praznov organizovalo.
Sprievodné podujatia
Diváci si mohli vybrať aj z pestrej ponuky sprievodných podujatí. Deti využívali maľovanie na tvár, starší si pochutnávali na guláši či iných dobrotách, mali tiež možnosť kúpiť si výrobky ľudových remeselníkov.
Šúpolienky Antónie Dvorščíkovej prilákali pozornosť mnohých. Ako prezradila, pomáha jej aj manžel. „Robí všetko, čo treba z dreva. Aj tento voz,“ ukazovala jeden zo spoločných výrobkov. Výrobe šúpolienok sa venuje už roky. „Teraz je zháňanie materiálu jednoduchšie, šúpolie zoženiem aj na družstvách. Samotná výroba bábiky netrvá dlho, skôr príprava materiálu. Najprv sa musí šúpolie usušiť, vysírovať, oprať, potom znova vysírovať, triediť. Ale baví ma to,“ povedala.
Na otázku, čo robí najradšej, hneď neodpovedala. „To je ťažko povedať, asi všetko. Ale predsa. Najmilšia mi je šúpolienka zobrazujúca Sedembolestnú patrónku Slovenska,“ dodala.
