POVAŽSKÁ BYSTRICA. Po meste sa rozšírila správa, ktorá sa doniesla aj do redakcie, že na dvoch sídliskách sa vraj pohybuje muž, ktorý obťažuje mladé dievčatá. Polícia je vo vyjadreniach zatiaľ opatrná, rodičia na jednom z detských ihrísk nám niečo o prípade povedali.
Psychologička hovorí, že takáto skúsenosť môže negatívne ovplyvniť dieťa v ďalšom živote.
Vedeli o tom
Niektorí rodičia, ktorých sme oslovili na jednom zo sídlisk v meste, o obťažovaní vedeli, iní nie. „Áno, malo to byť tu niekde na našom sídlisku. Čítala som o tom niekde na internete. Ja som veľmi obozretná. Nepúšťam deti bez dozoru ani pred panelák. Musím ich mať na očiach,“ prezradila pani Marcela, ktorá má dve dcérky, jednu trojročnú a druhú takmer šesťročnú. Dodala, že jej deti sú však malé a iné je to u tých starších. „Desaťročné chodia von väčšinou samy. Je smutné, že sa niečo také deje. Keď som bola ja dieťa, bežne sme chodili von, rodičia sa nebáli. Doba sa však zmenila. Teraz už je asi potrebné, aby bol pri nich nejaký rodič,“ myslí si Marcela.
Iná mamička sa rozrozprávala trochu viac o tom, čo sa stalo. Rešpektujeme však jej želanie, aby zostala v absolútnej anonymite. „Počula som to z rozprávania ľudí tu, na sídlisku. To dievčatko, ktorému sa to stalo, sa najprv hralo s jedným chlapcom. Prišiel ku nim vraj nejaký neznámy muž, ktorý sa s nimi začal hrať. Chlapec musel ísť domov, a potom ten muž ukazoval dievčaťu všelijaké fotky z mobilu, vraj orálny sex a nahováral ju, aby to spolu vyskúšali. Ponúkal jej údajne za to päť eur,“ povedala mladá žena.
Ďalšie reakcie
Muži, ktorých sme oslovili na sídlisku, boli ráznejší. „Čo to robil? No takého by som chytil, gate dolu a odrezať. Veď tu sa hráva veľmi veľa malých detí,“ tvrdil starší pán. Dodal, že býva hneď pri ihrisku, a to býva väčšinou plné detí.
Daniela, ktorá má dvanásťročnú sestru, sa nazdáva, že deti netreba zbytočne strašiť. „Neviem, či rodičia moju sestru poučili. Keď sa však zotmie, sama von nechodí. Určite by bolo dobré deti poučiť, ale citlivo a rozumne, aby vedeli, ako sa majú v takýchto situáciách správať,“ myslí si slečna, ktorá už má niečo cez dvadsať rokov.
Vyjadrenie polície
Polícia je v prípade incidentov v Považskej Bystrici opatrná. „Neposkytujeme k prípadu zatiaľ bližšie informácie vzhľadom k prebiehajúcemu vyšetrovaniu a citlivosti týchto prípadov. Ide totiž o deti a mladučké dievča vo veku osemnásť rokov. Policajti prijali trestné oznámenia týkajúce sa sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania,“ vyjadrila sa Elena Antalová, krajská policajná hovorkyňa z Trenčína.
Doplnila, že polícia žiada rodičov, aby boli ostražití a upozornili svoje deti, najmä dievčatá, aby sa nerozprávali s cudzími ľuďmi, najmä mužmi. „Prosíme aj občanov Považskej Bystrice, aby si všímali svoje okolie, a ak majú informácie, prípadne si všimli podozrivého muža, ktorý sa „motá“ v blízkosti dievčatiek, nech kontaktujú políciu na 158, a to aj anonymne. Prípadne, ak si mladé dievčatá všimnú niekoho, kto ich „prenasleduje“, sleduje, aby volali hneď políciu,“ dodala Antalová.
Incidentmi sa zaoberala aj mestská polícia, ktorá podľa náčelníka Juraja Lieskovského vo väčšej miere hliadkuje.
Hodnotenie psychologičky
Psychologička Anna Pecháčková hovorí, že nepríjemnú skúsenosť pri incidentoch so sexuálnym zámerom môžu deti vnímať rôzne. „Je to závažná vec. Dieťa môže na základe takéhoto stretnutia utrpieť určitú traumu, čo závisí, samozrejme, od psychického uspôsobenia človeka. Jedno dieťa sa cez to môže preniesť ľahko, ale u iného môžu byť aj rôzne následky. Rozhodne to nie je nič pozitívne aj s ohľadom na nové poznatky v oblasti bunkového stresu. V bunkách sa totiž zapisujú takéto spomienky, ktoré potom aktivujú naše konanie, cítenie, prežívanie prakticky celý život, pokiaľ sa táto spomienka zo zápisu v bunkách nevymaže,“ hovorí psychologička Anna Pecháčková.
Rodičia môžu pôsobiť aj preventívne. „Rozhovorom môžu dieťa upozorniť na možnosť kontaktu s takýmto človekom, popísať mu, čo sa môže stať a oboznámiť ho, ako má reagovať,“ vysvetľuje Pecháčková. Pripravenosť dieťaťa na takúto situáciu je do určitej miery riešením, ako zmierniť dopady.
Dôležité je aj to, ako reaguje rodič po incidente. „Mal by zistiť, do akej miery to na dieťa citovo zapôsobilo a snažiť sa o veci hovoriť,“ radí psychologička. Problematické v týchto prípadoch však je, či je dieťa vôbec ochotné zveriť sa. „Môže mať totiž strach, nemusí byť schopné o tom hovoriť z rôznych príčin, často napríklad pre pocity hanby. Na čas to potom treba odložiť a neskôr príkladom na podobnom príbehu, ktorý porozprávame, vyvolať ochotu rozhovoriť sa o nepríjemnom zážitku,“ dodáva psychologička.
