LEDNICA. Slávnostný program lednických osláv úrody sa vždy nesie v duchu tradícií, úcty nielen k predkom, ale aj k práci na poliach. Najviac očakávaný býva krojovaný sprievod. Pôsobivé je posväcovanie úrody v nádherne vyzdobenom miestnom kostole.
Sprievod, a to ostatné
Sprievod tvorili aj tento rok folkloristi rôznych vekových kategórii z obce, ale aj iných dedín. Nechýbali dobrovoľní hasiči, dychovka, kone, traktory i vyzdobené vozy pripomínajúce prácu s úrodou v minulosti.
Na čele sprievodu išli mladí, ktorí niesli dožinkový veniec. Dedina bola vyzdobená postavičkami zo slamy oblečenými v krojoch a inými dekoráciami. Úrodu nakoniec posvätili aj v miestnom kostole. Slávnosti potom pokračovali v areáli amfiteátra.
Bývali aj na poli
Miestni sú na oslavy hrdí. „Prv bývali oslavy také, že sme išli tamto do poľa. Nebol žiaden amfiteáter, tak sme to robili tam. Mamy tam mali aj malé deti, ktoré akože kolísali a spievali im uspávanky. Bolo to veselé a aj zvykov sa predvádzalo viacej. Ono je ale ťažké vymyslieť každý rok niečo nové,“ prezradila Štefánia Mičková.
V amfiteátri mohli ľudia ochutnať aj dobroty z lednickej kuchyne. „Aj naše ženy pekávajú. A to nielen na oslavy tu, v dedine. Naše dobroty chutia, aj keď chodievame na Moravu. Teraz sme boli na ovčiarskych slávnostiach. Robíme záviny s rôznymi plnkami, tiež výborné posúchy, zemiakové, kmínové aj bryndzové. Tie bryndzové sa najviac míňajú vždy na Morave,“ prezradila pani Štefánia.Na odbyt šli aj na slávnostiach.
Reakcie ľudí z dediny
Na dožinkové oslavy z ešte dávnejšieho obdobia ako pani Štefánia si zaspomína aj Alžbeta Sekerková. „Ale robievalo sa to, len to bolo menej honosné. Teraz sem ale chodieva ku nám toľko národa. Len toho roku je akosi menej. Neviem, možno je to pre ten úpek. Najviac bolo predvlani. Ja som ale prišla, keď som ešte dožila,“ prezradila pani Alžbeta. Porozprávala aj o tom, že na poli sa kedysi pracovalo akosi viac. Aj oni mali doma hospodárstvo, neskôr pracovala v družstve, ale aj na záhumenke doma. „Mali sme dve kravičky, keď som bola mladšia. Nebolo toho moc, ale čosi sme mali. Tu je ťažko chovať a pestovať, keď okolo je to všade hornaté,“ vysvetlila teta, ktorá má už osemdesiat rokov. Na zábavu z mladosti si z dožinkových slávností nepamätá. Do kostola sa však podľa nej chodilo stále. „A kedysi viac ako prv, mladí teraz veru nechcú,“ posťažovala sa teta.
„Je dobré, že tu máme takéto slávnosti a dodržiavajú sa zvyky,“ hovorí Helena Majerková, ktorá sa do Lednice vydala a hospodárstvo oni doma nemali.
Mladšia generácia však mala problém vysvetliť, čo sa vlastne v obci deje počas dožinkových slávností. Na otázku, či vie, prečo je v obci toľko ľudí a čo sú to dožinky, sa školák Ľuboš Bielik len zasmial a pokrčil ramenami. Vysvetliť to nevedel.
