Vybrali sa za priateľkou do Barcelony. Nepoužili lietadlo, vlak či vlastný dopravný prostriedok. Rozhodli sa cestovať stopom.
Považskobystričan Róbert Fapšo tvrdí, že to bola jedna z jeho ďalších veľkých životných skúseností. „Netreba na ňu čakať, iba jej podať ruku. Dobrá myšlienka býva iba zlomkom toho, v čo sa môže premeniť. My sme sa jej chopili po dlhšom čakaní a rozmýšľaní. Cestu sme chceli absolvovať skôr, no nebola príležitosť. Kamarát Peter bol minulý rok brigádovať na jahodách v Anglicku, a tak sme si museli cestu do Španielska o rok odložiť,“ povie na úvod rozhovoru mladý muž.
Chceli spoznať ľudí i nové krajiny
Mladíci si neboli spočiatku istí, či dokážu dlhú cestu absolvovať. „Stopom sme chceli ísť z viacerých dôvodov. Je to najlacnejšia forma cestovania, a my sme peniaze nemali. Na ceste však dokáže bližšie spoznať ľudí z rôznych krajín. Rozprávať sa s nimi o mestách kde žijú, o nich, ich záujmoch, potrebách, živote... Stopom absolvujete intenzívnejší výlet, kde môžete spoznať stovky ľudí,“ dodá Róbert.
Hudobníci. Na tých natrafilo duo v uliciach každú chvíľu.
Keďže Peter býva v Brne, rozhodla sa dvojica vyraziť z Česka, z Uherského Hradišťa. Postupne sa dostali stopom cez Česko, Nemecko, Francúzsko, až do Španielska. Cesta na miesto určenia, do mestečka Banyoles.
Hudobník, peniaze a cestovanie
Počas piatich dní precestovala dvojica asi dvetisíc kilometrov. Cestu absolvovala na sedemnástich autách či kamiónoch. Róbert tvrdí, že stretli iba dobrých ľudí.
„Boli to snáď všetky sociálne vrstvy. Od obyčajných robotníkov, cez kamionistov, až po bohatších ľudí. Všetci tvrdili jedno: „Zastavili sme preto, lebo aj my sme kedysi chodievali stopom.“ Niektoré stretnutia boli emotívnejšie. Snažili sme sa vždy porozprávať čo najviac, čo najviac sa dozvedieť o ľuďoch, s ktorými sme cestovali,“ povie o časti zážitkov jeden z cestovateľov.
Na akcie chodilo takmer celé mestečko.
Veľmi emotívne na mladíkov zapôsobilo stretnutie s profesionálnym umelcom vo Francúzsku, ktorý im daroval svoje CD, ktoré počúva Róbert v aute. Milo zapôsobil aj muž, ktorý im dal peniaze na jedlo, pretože podľa neho vyzerali veľmi biedne. Cestovanie striedal spánok v stane, kde si dvojica odpočinula.
„Stopovanie je fyzicky i psychicky veľmi náročné. Musíte sa stále usmievať, aj keď vám do smiechu nie je, pretože ak vás vidia nahnevaného, nezoberú vás. Stáť na slnku, v daždi. Nevrátite sa z polovičky cesty, človek by mal prísť do cieľa,“ myslí si Róbert.
Vysnívané Španielsko
Banyoles je mestečko neďaleko Barcelony. Na jej okraji je jazero, čo je v Španielsku výnimočný jav. Kamarátku, za ktorou mladíci cestovali, spoznal Peter na brigáde v Dánsku.
Nad mapou. Cieľ je jasný.
„V okolí dedinky je viacero starých mestečiek s pôvodnou architektúrou, ktorú sme obdivovali, rovnako, ako kultúru, ktorej bolo viac, ako u nás. Vždy sa niečo dialo. Akcie, festivaly... Väčšinou prišlo takmer celé mestečko. Zabaviť sa, porozprávať sa, hoci nebola hudba, ktorá sa hrala štýlom viacerých ľudí,“ povie Róbert.
Mesto ponúka aj takéto atrakcie.
Spomenie karneval, na ktorý pozývali ľudí bubeníci po celom mestečku. Oslavy, tanec, spev, ľudí v maskách i iný režim Španielov, ktorí sa chodia zabávať až v neskorých hodinách. Hovorí o trojdňovej návšteve Barcelony s jej známymi plážami na Costa Brava či pamiatkami. Po desiatich dňoch sa Peter s Róbertom rozhodli vrátiť domov.
Cesta späť a skúsenosti
Španieli sú vraj otvorenejší a dobrosrdečnejší ako Slováci. Voči cudzincom sa správajú priateľsky, viac s nimi komunikujú a zaujímajú sa o nich.
„Stretli sme veľa pouličných muzikantov. Aj my sme si chceli zahrať na ulici, na to však potrebujete povolenie. Nechceli sme riskovať, a tak sme si zahrali iba počas stopovania a čakania na ďalší „spoj“. Cesta späť nám trvala štyri dni. Boli sme skúsenejší, vedeli sme, kedy a ako osloviť ľudí. Držali sme sa na čerpacích staniciach na diaľniciach, pýtali sme sa ľudí, kam idú, alebo sme stopovali na konci čerpacích staníc a odpočívadiel,“ povie o nových skúsenostiach mladík z Považskej Bystrice.
Cestovali aj kamiónom.
Mladíci prešli časť západnej Európy. Cestovanie ich nabudilo na ďalšie plány. V nich je opačný smer, východná Európa. Možno už na budúci rok.
„Bude to ďalšia veľká skúsenosť. Stopovanie bude iné, správanie a život ľudí určite odlišný. Tešíme sa na to už teraz," povedal o plánoch Róbert.
