POVAŽSKÁ BYSTRICA. Simonka sa stále cíti Považskobystričankou, aj keď už býva v Bratislave. „Som stále tu,“ tvrdí. Priznala sa tiež, že najväčšiu trému má vždy pri vystúpeniach doma, pred tými, ktorých má najradšej.
Stále som tu
Na koncerte v sále umeleckej školy hrala Simonka pesničky zo svojho nového CD. Je plné výpovedí o celkom obyčajnom živote, o túžbach, hnevoch a smiechoch mladej ženy plnej optimizmu a chuti do života. Život hltá Sima naozaj plnými dúškami a svoju eufóriu prenáša rýchlo aj na poslucháčov. Nebolo to inak ani pred domácim publikom. Pred ním je to však ťažšie. „Vždy mám najväčšiu trému, keď prídem domov,“ priznala sa Simonka. Je to tak možno aj preto, čo ešte o sebe hovorí. „Ja nie som Bratislavčanka, aj keď tam bývam. Stále som tu, som Považskobystričankou,“ usmieva sa.
Singel Normálny život z nového CD Dobrý deň, to som ja , ktorý teraz hrajú v rádiách, venovala na koncerte svojej učiteľke spevu v umeleckej škole Danke Štrauchovej. S ňou sa išla po koncerte aj poradiť, čo má robiť, keď v rozpakoch nevedela reagovať na veľký aplaus, s ktorým sa stretla na domácej pôde.
Spolupráca so Šebom
Nové CD pripravovala Simona s hudobným manažérom Jozefom Šebom, ktorý spolupracuje okrem iných aj s Janou Kirschner. „Ozvala som sa mu ešte na začiatku, keď som prišla do Bratislavy. Nie však s tým, že budeme robiť CD, ale či by nemohla byť nejaká spolupráca, či by mi nepomohol s nejakou piesňou. Vypočul si ich, celkom ho to chytilo. Tak sme išli do štúdia s tým, že nahráme jednu pesničku. Zobral tam aj svoju super kapelu, s ktorou robí aj Janka Kirschner či Peťo Cmorík. Chalani sa začali strašne rýchlo chytať. Išlo to dokonca tak rýchlo, že sme stihli nahrať sedem demonahrávok. Potom sme si povedali, že dáme CD a do dvoch mesiacov bolo na svete,“ spomína si speváčka.
Na BUDÍK príde vždy rada
Na hudobnom večere BUDÍKA bola Sima bez kapely, zahrala aj zaspievala si však s kamarátom z umeleckej školy Jankom Paholíkom. „Len tak sme sa o tom bavili pred koncertom. Nečakal som, že ma predsa len zavolá. To je celá ona, maximálne spontánna a svojská,“ prezradil Jano. Simona rada prišla na benefičné podujatie. „Som rada, že ma zavolali. Nehrám na ňom prvý raz. Odznačiky zo všetkých ročníkov mám ako spomienky zapichnuté na nástenke,“ usmieva sa Simonka. Benefícia sedí naturelu mladej ženy. Hovorila aj o účasti na podobnom podujatí v Bratislave, vystupovať bude najbližšie v Poprade, Martine či Novom Meste nad Váhom. Momentálne ju môžu ľudia vidieť aj v postave Aničky v jednej z hier Radošinskeho naivného divadla Polooblačno, kde hrá už dlhšie.
