POVAŽSKÁ BYSTRICA. Povinnosť očipovať zvieratá ukladá majiteľom zákon o veterinárnej starostlivosti. V opačnom prípade im hrozí pokuta až do výšky 300 eur. U podnikateľov a právnických osôb sú postihy oveľa vyššie.
Identifikácia zvierat pomocou čipu má podľa ministerstva pomôcť aj pri znižovaní počtu túlavých a nechcených zvierat.
Kontrola mestskej polície
Zisťovanie majiteľa pri zatúlaných zvieratách, hlavne psoch, je problém, ktorý musí riešiť aj mestská polícia. „Do konca mesiaca by mali byť zvieratá začipované. Keď skončí lehota, zakúpime čítačku a budeme vykonávať kontrolu. Čipovanie pomáha, lebo ide o celoslovenskú evidenciu, podľa ktorej sa dá zistiť majiteľ a či má pes očkovania v prípade nejakého uhryznutia,“ hovorí Juraj Lieskovský, náčelník v Považskej Bystrici.
Dodáva, že mikročip nefunguje ako GPS na vyhľadávanie.
Hovorili aj o nedostatkoch
Náčelník púchovskej mestskej polície Jozef Čuraj sa nazdáva, že využitie čipovania pri ich práci nie je také jednoznačné. „Zo zákona nemáme povinnosť ani oprávnenie vykonávať kontrolu. Je to vecou veterinárnej správy, oni majú archiváciu, aj celý systém. Mestská polícia, aj keď chytí psa a bude mať čítačku, bude mať problém zistiť, čie to zviera je. Čítačka totiž ukáže len nejaké číslo, kód, ale ja nebudem vedieť, na koho sa obrátiť,“ vysvetľuje.
Dodal, že pre nich by identifikácia majiteľov bola pomocou. „Zákon však nevyriešil, žiaľ, to, že môžu majiteľov identifikovať priamo mestskí policajti,“ hovorí Čuraj.
Obmedzené právomoci
Dubnický náčelník mestských policajtov Tibor Rehák si myslí, že čipovanie psov je dôležité skôr z veterinárneho hľadiska. „Robia to veterinári a prístup k evidencii zvierat majú oni alebo orgány veterinárnej správy. My prístup do evidencie ešte nemáme. Máme len evidenciu pre daňové platby. Zatiaľ nad čítačkou preto neuvažujeme, lebo nie je prepojenie týchto evidencií,“ hovorí Rehák.
Doplnil, že zákon ponecháva kontroly čipovania, aj možnosť sankcionovať, v rukách veterinárov. Jedným dychom však dodáva: „Ak by čítačka zistila, koho pes je, určite by nám to pomohlo. Samospráva má totiž povinnosť odchytávať zabehnuté zvieratá a problém je dostať sa k majiteľovi. Pokiaľ by to naozaj fungovalo tak, že sa dá dostať aj do evidencií, určite by sme sa nebránili mať čítačku. Koniec-koncov, nie každý pes má vždy vonku známku.“
Úloha veterinárov a veterinárnej správy
Zuzana Gulová z ministerstva pôdohospodárstva uvádza, že kontrolu identifikácie a registrácie zvierat vykonáva prostredníctvom veterinárnych inšpektorov a iných úradných veterinárnych lekárov regionálna veterinárna a potravinová správa. Súčasne kontrolu vykonávajú aj súkromní veterinárni lekári pri vakcinácii a ambulantnom ošetrení.
Informácie doplnil v stanovisku Ján Pastorek, riaditeľ regionálnej veterinárnej správy. „Mestská polícia môže vstúpiť do registra len po načítaní čísla čipu psa, z registra zistia meno majiteľa a telefónne číslo. Ďalej môžu vstupovať do registra súkromní veterinári, ktorí tam zadávajú údaje o začipovaných zvieratách, pracovníci regionálnych veterinárnych správ a aj majiteľ zvieraťa, ktorý má číslo čipu. Pri zatúlaných alebo vypustených zvieratách, ktoré sú čipované, teda možno zistiť majiteľa a zviera sa vrátiť. Ak sa dokáže, že je opustené, zase sa to dá riešiť zákonnou cestou. Mestská polícia pokuty za nezačipovanie nemôže dávať. Ak sa stretnú s takýmto prípadom, môžu nám to postúpiť na riešenie ako podnet,“ vysvetlil Pastorek.
Zápis do registra
Dodal ešte, že súkromní veterinári musia začipované zviera zapísať do centrálneho registra, ktorý je platný pre celé Slovensko. Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) kontroluje čipovanie zvierat na výstavách a pri presunoch. „My, samozrejme, nejdeme teraz chodiť po domoch, aby sme to sledovali. V podstate ide v prvom rade o to, že ak privátny veterinár napríklad vyšetruje zviera, ktoré poranilo človeka, a nie je začipované, zistí dôvod, prečo si ho majiteľ nedal začipovať. Ak to majiteľ nechce urobiť ani pri vyšetrení, súkromný veterinárny lekár má prípad oznámiť na RVPS, ktorá to bude riešiť. V takýchto prípadoch sa to bez sankcie nezaobíde,“ hovorí Pastorek.
Čip pomáha napr. pri identifikácii zvieraťa, ktoré poranilo človeka, zisťovaní, či je vakcinované proti besnote. Vakcinácia psov a mačiek proti besnote je tiež zákonná povinnosť ich majiteľov. Ak je zviera vakcinované a zdravé, humánny lekár nemusí pacientovi nariadiť podrobiť sa vakcinácii proti besnote.
Všetci nie sú zodpovední
Viacerí veterinári, ktorých sme oslovili, sa vyjadrili, že ľudia si zvieratá dávajú čipovať. Niektorí sa odvolávali aj na súčinnosť mestskej polície. Zákon však nezabezpečí vytvorenie stopercentnej evidencie zvierat. Všetko sa odvíja od prístupu a zodpovednosti ľudí, čo je veľmi individuálne. Ak je zvieratko začipované, v evidencii je potom uvedené meno majiteľa zvieraťa, telefónne číslo a či bolo zviera očkované proti besnote. Za nesplnenie povinnosti môžu byť majitelia aj sankcionovaní. „Ak fyzická osoba nezabezpečí identifikáciu zvierat, orgán veterinárnej správy uloží pokutu do 300 eur. Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, pokuta môže byť uložená vo výške od 400 eur do 3500 eur,“ hovorí o postihoch Gulová.
