LAZY POD MAKYTOU. Základná škola, ktorej zriaďovateľom je obec, je síce plnoorganizovaná, avšak navštevuje ju nízky počet žiakov. Normatívy, ktoré z ministerstva dostáva, nepostačujú na pokrytie nákladov. Obec preto požiadala o dofinancovanie. Ako starosta povedal, to je zrejme dôvod, prečo sa v zozname, ako jediná z nášho regiónu, ocitla.
Zoznam, ktorý sa dostal na verejnosť, sa údajne týka škôl, ktoré by ministerstvo školstva chcelo zrušiť. Hovorca ministerstva tvrdí, že to nie je pravda, urobiť tak môže iba zriaďovateľ. Podľa neho ide o prehľad zriaďovateľov škôl, ktorí žiadajú ministerstvo o mimoriadne dofinancovanie v rámci dohodovacieho konania, ktoré sa robí každoročne.
V štádiu rokovania
V súčasnosti obec rokuje s ministerstvom o dofinancovaní prevádzky školy. Financie, ktoré dostáva, nepokrývajú náklady na prevádzku školy. Najväčšou nákladovou položkou je vykurovanie. „Na ministerstve si zrejme neuvedomili, že musíme kúriť viac ako osem mesiacov v roku. Normatívy však dostávame len na počet žiakov, ktorí školu navštevujú, mimoriadne náklady nezohľadňujú. Preto sme začali úvodné rokovania o dofinancovaní,“ informoval starosta Ján Mičic.
Hovorca ministerstva škol- stva Michal Kaliňák uviedol, že podľa ich údajov v minulom školskom roku školu navštevovalo 90 žiakov. „Obec dostala v roku 2013 na žiaka školy normatívnym spôsobom približne 1800 eur. V rámci dohodovacieho konania požiadala o dofinancovanie nákladov na výchovu a vzdelávanie v tejto škole vo výške 41 499 eur, ministerstvo jej pridelilo na tento účel finančné prostriedky vo výške 16 378 eur. To znamená, že náklady na vzdelávanie žiaka v tejto základnej škole sú 1982 eur,“ vysvetlil hovorca.
Pre ilustráciu to porovnal s prostriedkami, ktoré dostáva základná škola s 250 a viac žiakmi. Na ten istý účel je jej pridelených 1200 eur na žiaka. „Vzdelávanie žiakov v Základnej škole Lazy pod Makytou je na žiaka drahšie o 782 eur,“ spresnil.
Racionalizačné opatrenia
Ministerstvo v rámci šetrenia navrhlo obci racionalizačné opatrenie, ktoré spočíva v zrušení jedného stupňa. „To by pre nás nebolo žiadne riešenie, nesúhlasíme s ním, znamenalo by to v podstate zrušenie celej školy. Vieme, že nemáme toľko žiakov, koľko by sme potrebovali, ale vývoj populačnej krivky ide hore. Vlani sme mali napríklad desať prváčikov, teraz ich je už trinásť. Stále veríme, že zdravý rozum zvíťazí a školu udržíme. Napokon, ani jedna škola v okolí by nebola schopná pobrať všetkých našich žiakov. To budeme posielať prváčikov do Záriečia? Čo ak niektorý z nich nenastúpi do autobusu a stratí sa? Kto bude za to zodpovedný?“ kladie otázky, na ktoré nemá odpoveď.
Poukazuje aj na náklady na dopravu, ktoré by boli potrebné na prepravu žiakov do iných obcí, ktoré by vzrástli a výrazne prekročili sumu, ktorou je škola dofinancovávaná teraz.
O zrušení neuvažujú
Možnosť, že by školu zrušili, podľa starostu Jána Mičica neprichádza do úvahy. „Ak by sme zrušili podľa návrhu ministerstva iba jeden stupeň, náklady na prevádzku by zostali a museli by sme zrušiť aj druhý stupeň. Ohrozilo by to tiež materskú školu, ktorá je v budove a navštevuje ju 28 detí. Okrem toho v základnej škole je spolu 94 žiakov. Kam by sa potom podeli?“ pýta sa.
Už teraz podľa jeho vyjadrenia obec prispieva na prevádzku školy nemalou sumou. „Z podielových daní dávame priamo do školy štyridsať percent, financujeme aj ďalšie veci. Prispievajú aj rodičia, z ich príspevkov sa kúpili napríklad lavice či tabule,“ vysvetľuje starosta. „V osemnástom storočí panovníčka Mária Terézia zakladala školy, teraz, v dvadsiatom prvom, ich budeme rušiť?“ neodpustil si poznámku.
Výhody malých škôl
Poukázal aj na výhody, ktoré malé školy majú. „V triedach máme desať až dvanásť žiakov, čo je pre nich výhodou, lebo sa im učiteľ môže viac venovať. Menej žiakov v triedach je výhodou aj pre deti, ktoré sú postihnuté alebo znevýhodnené a ťažko sa adaptujú vo veľkých triedach. Máme s tým už skúsenosti, dostali sme aj ďakovné listy od rodičov takýchto detí,“ doplnil.
Po 30. septembri
Ministerstvo rozhodne o uložení racionalizačných opatrení pre všetky obce, ktoré sa zúčastnili rokovaní, po 30. septembri. Dozvedia sa aj to, či bude ministerstvo v rámci dohodovacieho konania dofinancovávať školy alebo nie. „V prípade Základnej školy Lazy pod Makytou ide o dofinancovanie nákladov vo výške 182 eur na žiaka,“ dodal Kaliňák.
