SLAVNICA. Množstvo lietadiel a vrtuľníkov, ktoré písali históriu i súčasnosť leteckej techniky na našej planéte, okorenilo celodenný sviatok letectva. Nechýbali na ňom ani leteckí a raketoví modelári, zlaňovanie kukláčov z helikoptéry, viacnásobný prelet prezidentského špeciálu iba pár metrov nad hlavami divákov, či na oblohe sa odohrávajúce „retroboje“ historických lietadiel z čias I. a II. svetovej vojny.
Bonbónikom bolo aj otvorenie múzea historických lietadiel a akrobatická šou svetovej hviezdy Zoltána Veresa z Maďarska.
Modely lietadiel dokážu neuveriteľné
Letecký deň odštartovali modelári. So zmenšeninami lietadiel, rakiet i vrtuľníkov predviedli na oblohe akrobatické prvky, ktoré onedlho na oblohe realizovali skutočné lietadlá.
Ozdobou prehliadky bol viacnásobný medailista majstrovstiev sveta i Európy Dubničan Michal Žitňan i sedemdesiatnik Vašek Švach z Valašských Kloboukov, ktorý predviedol model amerického akrobatického lietadla Velox. „Je to model vyrobený z bazového dreva s benzínovým motorom. Váži takmer osem kilogramov a rozpätie krídiel je 220 cm. Sám som ho doma zmontoval,“ povedal Švach, šampión južnej Moravy. Modelárstvu sa venuje už vyše štyridsať rokov, ku koníčku ho pritiahol otec.
„Za tie roky sa technika modelárov neskutočne zlepšila,“ povedal. V začiatkoch o rádiom ovládaných modeloch ani nesníval, neskôr si rádioovládače začal vyrábať sám a moderné modely lietadiel zháňal najmä v Nemecku. „Dnes rádiové ovládanie dosahuje viac ako dva kilometre, akrobatiku však lietame tak na dvesto metrov. Lietadlo mi doteraz neuletelo žiadne, ale kvôli technickým problémom som ich už niekoľko rozbil,“ usmial sa Švach.
Dubničan má za sebou vyše tisícpäťsto zoskokov
Po exhibícii modelárov začali klesať k zemi desiatky parašutistov. Dubničan Daniel Cádra je parašutistickou legendou. S padákom nad hlavou sa k zemi počas štyridsiatich rokov aktívnej činnosti zniesol vyše tisícpäťstokrát.
„Parašutizmu sa venujem od roku 1973, k skákaniu ma prilákala túžba adrenalínového zážitku. Skákal som už aj z výšky päť kilometrov,“ vyznal sa Cádra. Po náročnej teoretickej príprave i zvládnutí aerodynamiky sa odhodlal ku skokom, ktoré ho sprevádzajú po celý život.
Ako hovorí, parašutista musí získať návyky, ktoré pri veľkom strese zvládne vykonať automaticky. „Pri prvých skokoch dostáva zabrať najmä psychika, človek je vystresovaný. Potom si organizmus zvykne. Dnes je pre mňa skok z lietadla taký bežný ako vystúpenie z auta. Treba však skákať často a pravidelne,“ vysvetlil Cádra. Kvalita padákov sa zvyšuje. Kedysi boli dopady veľmi tvrdé. „Ja mám za sebou sedem výronov. Dnes majú nepriepustné padáky skvelú kĺzavosť i presné riadenie,“ dodal parašutista.
Na oblohe ožili boje prvej svetovej vojny
Neľútostné boje na oblohe, ktoré sa pred sto rokmi skutočne odohrali, predviedli na historických replikách Pavel Vrkoč (51) z Běchyně a Petr Svoboda (41) zo Židovníc.
„Môj Fokker pochádza z roku 1914. Bolo to prvé lietadlo, ktoré malo synchronizovaný guľomet s vrtuľou a mohlo strielať počas jej točenia. Lietali na ňom letci nemeckého cisárskeho letectva. Dolet lietadla s drevenými krídlami bol päťsto kilometrov,“ prezradil Vrkoč.
So svojím kamarátom bojoval na slávnickej oblohe Petr Svoboda na britskom dvojmiestnom dvojplošníku Sopwith. „Konštruovali sme ho sedemtisíc hodín. Lietadlo od roku 1916 lietalo na fronte najmä vo Francúzsku. Briti ho používali na strategické bombardovanie. Jeho rýchlosť bola 165 km/hodinu,“ povedal pilot Petr Svoboda. Vojnoví piloti bojovali počas leteckých súbojov pred sto rokmi vo výškach okolo štyroch kilometrov. Lietalo sa bez kyslíkových prístrojov často v desaťstupňových mrazoch.
