PÚCHOV. Po piatich rokoch snaženia majú Púchovčania nové kultúrno-vzdelávacie centrum. Pre činnosť divadelníkov, folkloristov a iné zložky tak končia roky provizória, ktoré by mohli zadusiť kultúru v meste. Púchovčania si tiež môžu dovoliť viac sa otvoriť svetu a pozývať na vystúpenia rôzne profesionálne súbory. Divadelné dosky „pokrstili“ v nedeľu svojím účinkovaním herci zo Slovenského národného divadla.
V hereckej obci sú osobnosti, ktoré otvárali mestu dvere pri realizácii zámeru výstavby nových priestorov. Aj pri tvorbe návrhu a projektovej dokumentácie sa stretli ľudia, ktorí majú k mestu blízky vzťah a záležalo im preto mimoriadne na dobrom výsledku.
Pre púchovskú kultúru bol najvyšší čas
Riaditeľka púchovského domu kultúry Milada Vargová, hovorí, že za posledných päť rokov sa stali majstrami improvizácie. „Máme množstvo súborov. Pracovali sme prioritne v priestoroch na Námestí slobody. Bola to veľmi malá sála, kolektívy mali medzi skúškami možno desať minút, takže bol, okrem problému dostať sa niekde na nácvik, aj hygienický problém, nestíhali sme prevetrať priestory. Zároveň sme mali ešte jednu sálu, ktorá bola tanečná a vybavili sme ju zrkadlami. Tam sa realizoval hlavne folklór. Rozdiel je však v porovnaní s novými priestormi obrovský,“ zhodnotila Vargová.
V Púchove podľa nej už pracovali naozaj na hrane. „Ak tvorivosti pristrihnete krídla alebo jej ich celkom zoberiete, je to to najhoršie, čo môžete pri záujmovo-umeleckej činnosti urobiť. Išli sme na doraz. Už bolo len otázkou času, kedy vzniknú nejaké konflikty. Pre otvorenie divadla je najvyšší čas,“ hovorí riaditeľka.
V Púchove sa v nevyhovujúcich priestoroch tiesnilo šesť divadelných, tri folklórne súbory a jeden súbor moderného tanca. Tiež tu bolo kino, realizovala sa bohatá kurzová činnosť, od brušných tancov cez jogu a pilates až po jazykové kurzy.
Herecké osobnosti im otvárali dvere
V Púchove chcú, aby do mesta prichádzali aj profesionálne telesá, hudobné, ako aj tanečné, či divadelné, a to nielen z Bratislavy, ale aj z iných profesionálnych scén na Slovensku aj zo zahraničia.
Začiatok bol vynikajúci.V nedeľu pokrstili hrou Pamäť vody divadelné dosky veľkej sály herci zo Slovenského národného divadla, na piatkovom galaprograme sa zúčastnili manželia Feldekovci, šansóny zaspievala ich dcéra Katka Feldeková. Ľubomír Feldek istý čas žil v Púchove.
Je mnoho umeleckých osobností, ktoré uvítali a podporovali výstavbu nového kultúrneho stánku v meste. „Veľmi dôležitá bolo podpora herečky Zdeny Studenkovej. Pomáhala mi spolu s Jozefom Vajdom získavať väzby. Hoci ju vnímam ako divadelnú divu, musím povedať, že neoplýva žiadnymi negatívnymi maniermi a veľakrát mi pomáhala otvárať dvere,“ hovorí Marián Michalec, primátor mesta. Obaja herci majú blízky vzťah k Púchovu, herečka je od roku 2006 dokonca patrónkou mestských fontán.
Aj architekti majú spojenie s Púchovom
Podporu však nemali v Púchove len zo strany hereckej obce, ale aj odborníkov v oblasti výstavby a projektovania. „Úplne prvým zámerom bolo, aby návrh na budovu, ktorá nám tu veľmi chýbala, robil niekto, kto je rodený Púchovčan. Takýto človek totiž mesto dobre pozná. Našli sme ho. Autorom návrhu je architekt Roman Muška, Púchovčan, ktorý tu vyrastal, študoval na gymnáziu, kde bol jeho otec profesorom. Je to tiež zanietený divadelník. Toto všetko nás utvrdilo v tom, že návrh na divadlo by mal robiť práve on. Sme však samospráva a musíme mať verejné obstarávania zo zákona. Podľa návrhu sme preto museli obstarať projektovú dokumentáciu. Vyhral architekt Miroslav Mišún zo Žiliny, no a on je tiež Púchovčan. Takže sa stretli dvaja Púchovčania, ktorí projektovú dokumentáciu dolaďovali,“ prezradila Daniela Šicová, architektka mesta.
Primátor Marián Michalec je pyšný, že aj návrh na divadlo robil rodený Púchovčan. „Nebral to ako komerčnú zákazku, ale ako vec, ktorá tu po ňom zostane, ktorá sa bude ľuďom buď páčiť alebo nepáčiť. Je to človek, ktorého budú môcť stretnúť niekde vonku na prechádzke alebo v reštaurácii, a preto to tvoril s oveľa väčšou zodpovednosťou,“ myslí si primátor.
Bohatá ponuka na jeseň
Na prvé predstavenia v kine aj divadle boli lístky beznádejne vypredané. Bolo preto viac než povinnosťou ponúknuť ľuďom dobrý program na celú jeseň. „Galaprogram a vstupenky na predstavenie SND sme vypredali asi za dve hodiny. Púchovčania, ale aj návštevníci z okolia, sú zatiaľ veľmi nažhavení na predstavenia, takže sme im okamžite ponúkli ďalšie náhradné riešenia. SND vystúpi do konca roka ešte raz, i keď s komornou hrou Ryba v trojke, kde hrajú Zdena Studenková, Zuzana Kocúriková, Mária Kráľovičová a Jozef Vajda. Ďalej ponúkame Radošinske naivné divadlo s hrou Polooblačno, v ktorej zase účinkuje mladá herečka z Považskej Bystrice Simona Martausová, galakoncert Ivana Sadloňa a mnoho ďalších predstavení. Museli sme s tým vyjsť do konca roka teraz, pretože ľudia si skutočne vyžadovali, aby sme sály nafúkli do rozmerov, ktoré nemáme. Od 25. septembra budeme predávať všetko až do konca roka, v ponuke je toho, samozrejme, viac. Celá jesenná sezóna v divadle bude veľmi bohatá,“ spresnila Vargová.
Financovanie stavby
Na výstavbu divadla nebolo možné čerpať granty, tak si zobrali v Púchove úver vo výške niečo cez päť miliónov eur. „Bolo to ťažké rozhodnutie. Nevydávali sme sa cestou diskusie o nejakej návratnosti, lebo nikdy nebude návratné, tak ako nebudú návratné školy a záujmová činnosť. Robili sme to ako investíciu pre našich ľudí s tým, že mesto má ekonomiku, ktorá funguje veľmi dobre a sme schopní bez problémov splácať,“ vysvetlil primátor.
Vrátil sa aj k histórii, ako sa dostala kultúrna činnosť v meste do provizórnych priestorov. „Po privatizácii v deväťdesiatych rokoch sa dostali objekty, ktoré aj nesúviseli priamo s priemyselnou výrobou, do majetku rôznych podnikov. Obvykle to bolo na Slovensku tak, že jedna firma financovala šport a iná sa starala o kultúru. V Púchove to bolo rovnako. Jedni sa stavali k majetku s obrovskou pokorou. Keď sa stalo, že sme v prípade vlastníkov športovísk požiadali ich majiteľov, aby previedli tieto do majetku mesta, urobili to darom. Nestalo sa, čo sa stalo pri majetku s domom kultúry. Ten bol totiž odpredaný niekomu, kto dnes neplatí ani dane a z domu kultúry urobil čínsky obchod,“ hovorí Michalec. Mesto stálo pred rozhodnutím, čo ďalej. „Mohli sme si povedať, stalo sa, budeme chodiť do divadla do iných miest. Ale mohli sme to riešiť aj inak. Rozhodli sme sa stavať, ako výraz úcty aj vzťahu k hodnotám a kultúra je pre nás hodnotou veľmi silnou,“ dodal.
Fakty o novom kultúrnom centre
Kultúrne centrum zaberá plochu 30 krát 60 metrov
Nosné sú dve sály, veľká divadelná a malá divadelná, ktorá slúži aj ako kinosála, je tu aj veľká zrkadlová tanečná sála
Každá sála má tri šatne, spolu ich je šesť
Centrum má veľké presklené foajé, ktoré je dvojpodlažné s výťahom,
Vstupy sú bezbariérové
Na dopravu návštevníkov so zdravotnými problémami do kinosály slúži schodolez
V budove sú aj priestory pre vedenie kultúrno-vzdelávacieho centra, teda kancelárie a pre vzdelávaciu činnosť učebne
Mesto má tri parkovacie plochy v okolí
Na poschodí je naprojektovaná reštaurácia so zázemím, s jej otvorením sa počíta neskôr. Okolo spodnej časti je sedem prevádzok, ktoré môžu byť odpredané na drobné služby ako je novinový stánok, kvetinárstvo, predajňa darčekových predmetov a podobne
Hlavná sála má kapacitu 282 miest pevných a na balkónoch je ešte po dvadsať na oboch stranách s posúvateľným hľadiskom, slúžiť môže trak aj ako estrádna sála
Malá sála má kapacitu 84 miest
