HORNÁ MARIKOVÁ. Do zriaďovateľskej pôsobnosti obce prejde zariadenie od začiatku budúceho roka. Starosta hovorí, že o tom, rozhodlo obecné zastupiteľstvo, s podmienkou zefektívnenia prevádzky.
Ak nedôjde k podstatným zmenám v oblasti financovania sociálnych služieb zo strany štátu, obec prevádzku utiahne a bude ju zabezpečovať. Ak sa však naplní, čo v Bratislave avizujú, budú mať v Hornej Marikovej vážny problém a bude treba hľadať iné riešenia.
Rozhodnutie kraja
Starosta Miroslav Hamar sa o rozhodnutí Trenčianskeho samosprávneho kraja odstúpiť od zriaďovateľstva Centra sociálnych služieb Dôstojnosť dozvedel minulý rok niekedy v septembri.
„Spočiatku bola dokonca úvaha, že s prevádzkovaním skončia ku koncu decembra 2012, čo pre nás ako potenciálnych nástupcov absolútne nepripadalo do úvahy. Nakoniec sa to o rok predĺžilo. Snažil som sa lobovať u poslancov kraja za náš okres. Žiaľbohu, už bolo rozhodnuté, mali v tom čase už prerokované v komisiách. Do zastupiteľstva to išlo s tým, že je prevádzka nerentabilná a ľudí sú schopní premiestniť do veľkokapacitných zariadení niekde pri Prievidzi či Handlovej. Prípadne zamestnať aj zamestnancov, ktorí by boli ochotní dochádzať na Hornú Nitru,“ vracia sa do minulosti Hamar.
Dodal, že si vôbec nevie predstaviť, ako by osemdesiatroční ľudia fyzicky aj psychicky zniesli takúto veľkú zmenu. „Nezostávalo nám nič iné, len zauvažovať, čo ďalej. Jediným rozumným riešením bolo pokúsiť sa vziať zariadenie pod obec. Samozrejme, najskôr sme počítali, ako by to vychádzalo s prevádzkou,“ hovorí Hamar.
Začali modernizáciou kotolne
Hornomarikovačania sa boli pozrieť, ako to funguje v iných podobných zariadeniach, aby sa inšpirovali. Jasné bolo, že prevádzku domova dôchodcov treba zefektívniť.
„V tomto roku sme pristúpili k modernizácii kotolne. Z elektrického kúrenia prechádzame na pelety. Bude tu kombinácia. Pre kuchyňu bude elektrika naďalej, bude z veľkej časti takto riešené aj ohrievanie teplej užitkovej vody, do budúcna by sme však aj toto chceli riešiť. Časť ohrievania teplej vody v čase vykurovania pustíme cez kotol na pelety, aby sme finančnú náročnosť prípravy teplej vody znížili,“ vysvetľuje starosta. Dodal, že elektrika je drahá, platby sú vysoké aj cez leto. „Mesačne pri súčasnom systéme odberu elektrickej energie sú faktúry za elektrickú energiu asi 1000 až 1200 eur a v zime je to takmer 6000 eur,“ konkretizuje starosta.
Dodáva, že po prechode na pelety počítajú s úsporami, čo sa podľa jeho slov vyplatilo už aj pri prevádzkovaní niektorých budov v susednej obci. Menej náročná je aj obsluha, nemusia zamestnávať dvoch alebo troch kuričov, stačí jeden zaškolený človek.
Treba iný prístup
Starosta hovorí aj o iných zmenách. „Zvýšime kapacitu miest, pričom administratívne priestory prerobíme na ubytovacie, v novej štruktúre je i dopad na počet zamestnancov, kde sme znížili počet zamestnancov o dvoch. Ľudia, ktorí v zariadení pracujú, sa budú musieť začať správať maximálne efektívne, dbať na dobre premyslené nákupy a výdaje. Bude sa musieť starostlivo rozmýšľať, do čoho sa bude investovať a čo sa využije. V zariadení, ktoré nás inšpirovalo oveľa viac využívajú aj sponzoring. Ľudia, ktorí tam majú svojich blízkych pomáhajú zabezpečovať prevádzku zariadenia. Musíme hľadať nové cesty,“ hovorí starosta.
Čo so zariadením?
Obec požiadala aj kraj, aby im vyšiel v ústrety, čo sa týka zariadenia v centre sociálnych služieb. „Veľmi by nám pomohlo, keby nám to za symbolickú korunu odpredali, prenechali alebo dali do prenájmu, aby sme štandard, ktorý máme v zariadení dokázali udržať. Je pre nás nemysliteľné, aby si odviezli postele, stoličky, stoly, skrine a všetko vybavenie,“ vysvetľuje starosta.
Čas ukáže
Horná Mariková nie je veľká obec. Má 630 obyvateľov. O to ťažšie bolo rozhodovanie, či zobrať zariadenie „pod svoje krídla“. „Keby sme mali 5000 obyvateľov, dokázali by sme to aj nejako dotovať. Mali by sme totiž aj iný prísun financií od štátu v rámci podielových daní. Ale nás je 630 a kapacita zariadenia je 40 miest. Dostaneme dotácie na 630 obyvateľov, čo je veľmi málo na chod obce, údržbu majetku a zabezpečenie základných vecí ako je údržba ciest, osvetlenie a podobne. Popri tomto nemáme na to, aby sme dotovali aj chod domova dôchodcov,“ hovorí starosta. Dodáva, že v ňom musí fungovať princíp samofinancovania.
„Ak bude naďalej platiť súčasná sociálna legislatíva a výška štátnych príspevkov na klienta sa nezmení, bude to fungovať. Štát v súčasnosti prispieva dotáciou vo výške 330 eur mesačne, ostatné vo výške asi 300 eur by si doplácali klienti. Na chod zariadenia by mal takýto model postačovať,“ počíta Hamar. Zároveň však dodáva, že ak dôjde k zmenám a zníženiu podielu štátu na financovaní sociálnych zariadení, bude to zlé. „Čas ukáže“ hovorí starosta.
