POVAŽSKÁ BYSTRICA. Vedenie mesta a zástupca spoločnosti, ktorá získala pred rokmi pozemky v srdci mesta, podpísali zmluvu, ktorou sa vracajú pozemky mestu. Na septembrovom zasadnutí zastupiteľstvo tiež zrušilo uznesenia z minulosti, ktorými bol predaj schválený.
Primátor hovorí o historickom okamihu, pre možnosti budovania centra, ktoré tu chýba. Pozemky sa tak po takmer desiatich rokoch odblokovali. Jeden z poslancov hovorí, že dnešný stav centra a zmluva z minulosti sú príkladom toho, aké je zhubné, keď nefunguje systém súťaží.
Ocenil snahu konateľa
Primátor mesta Karol Janas ocenil snahu spoločnosti pri navrátení pozemkov. Je to podľa neho historický okamih pre mesto, ktoré nemá centrum. „Pozemky, ktoré boli v minulosti zmluvou o budúcej zmluve predané alebo určené na predaj súkromnému investorovi, sa opätovne podarilo získať do vlastníctva mesta. Stalo sa tak po dvojročných rokovaniach s konateľom firmy, ktorá mala na pozemky nárok a naozaj musím vyzdvihnúť veľmi korektné rokovania s inžinierom Jozefom Mitošinkom. Napriek tomu, že investoval do zámeru nemalé finančné náklady, čo sa týka projektových dokumentácií a žiadostí o stavebné povolenia, rozhodol sa vrátiť pozemky mestu bez akýchkoľvek finančných náhrad. Môžeme pripraviť rozvojové programy tak, aby sme konečne vedeli vybudovať centrum mesta, za ktoré sa nebudeme hanbiť,“ hovorí Janas.
Spresnil, že ide o obrovský pozemok ohraničený budovou Troch veží až po Domanižanku, následne od rieky až po cestu popod starý cintorín a z druhej strany budovami Hypernovy a bývalého Považanu. „Je to absolútne centrum mesta. Pozemky sa predávali na úrovni možno 100 či 150 eur na meter štvorcový, tak pri takejto obrovskej rozlohe je to cena v státisícoch, ak nie miliónoch eur,“ hovorí Janas.
Čo sa stalo v minulosti?
V súvislosti s odpredajom pozemkov v centre mesta bola v minulosti podpísaná zmluva o budúcej zmluve. „Podľa zmluvy o budúcej zmluve z 25. októbra 2004 sa mesto zaviazalo predať Považskej združenej, a.s. do tridsiatich dní po kolaudácii vybudovaného komplexu, respektíve jednotlivých objektov, pod tieto objekty pozemky v katastrálnom území Považská Bystrica,“ vyjadril sa ešte v minulosti, keď sa naša redakcia zaujímala o problematiku výstavby v centre, Michal Hamar vtedy z majetkovoprávneho útvaru mesta. V stanovisku sa ďalej uvádza, že išlo o niekoľko parciel o celkovej výmere vyše 30-tisíc metrov štvorcových. Taktiež informoval, že na základe dodatku č. 1 zo 7. júna 2006 bola zmluva rozšírená o ďalšie pozemky, a to o výmere približne 5500 metrov štvorcových.
Dôvody neboli vysvetlené
Primátor Janas je rád, že majiteľ bol ochotný rokovať a že je podpísaná zmluva, ktorou pozemky vrátil. „Na zasadnutí zastupiteľstva išlo o zrušenie uznesenia, ktorými bol odpredaj v minulosti schválený. O dôvodoch konateľa firmy sa môžem len domnievať. Som rád, že k tomu korektne pristúpil. V zmluve je jasne napísané, že ani jedna strana voči druhej si nebude uplatňovať žiadne nároky,“ uviedol primátor.
Konateľ spoločnosti Jozef Mitošinka pre médiá povedal, že sa k veci nebude vyjadrovať.
Vrátenie pozemkov poslanci uvítali
Poslanec Jozef Keruľ, ktorý bol v čase podpisu zmluvy o budúcej zmluve viceprimátorom, uvítal vrátenie pozemkov. „Dôležité je, že sa vrátil a je to vyrovnané bez nejakých záväzkov,“ spresnil Keruľ. Dodal, že podnikateľ sa zaviazal postaviť námestie, čo sa však nestalo. „Myslím, že sa malo volať Námestie republiky. Nestavalo sa však, ani sa neskolaudovalo, tak sa dohodli, že to zrušia,“ hovorí Keruľ. Dodáva, že by sa mal vytvoriť projekt, ktorý bude riešiť námestie okolo kostola, pri Všeobecnej úverovej banke a celé námestie okolo Hypernovy. „Dôležité je, aby sa to riešilo celé dohromady a našlo sa pre Považskobystričanov riešenie nejakého námestia,“ hovorí Keruľ.
Na to, či bol pre spoločnosť, ktorá mala pozemky, v prípade, že nezrealizuje zámer, nejaký postih, si Keruľ nepamätá. „V materiáloch, ktoré sme dostali, to nie je a ťažké by bolo teraz o tom špekulovať,“ dodal poslanec.
Zmluva a zablokované centrum
Vrátenie pozemkov uvítal aj Juraj Smatana. Vrátil sa však aj do minulosti, aby upozornil na niektoré veci. „Pamätám si, keď sa zmluva s pánom Mitošinkom tlačila do zastupiteľstva ešte za predminulého primátora. Vtedy sme s naším občianskym združením žiadali, aby to riešili systematicky. Urobili architektonickú súťaž na spracovanie centra mesta, pretože žiadne prakticky nemáme, a to je posledný pozemok. Žiadali sme, aby na základe súťaže získavali jednotlivých investorov, ktorí si rozoberú jednotlivé časti, ktoré chcú zrealizovať. Na to som dostal odpoveď, že keď zoženiem takého dobrého investora ako majú, aby som si to tak urobil. Na tomto dobre vidieť, aké je zhubné, keď sa nefunguje systémom súťaží a s dostatočnými časovými rezervami,“ spomína si Smatana.
Pripomenul, že takmer desať rokov bolo centrum mesta blokované. „Jediné čo z toho máme, že nám pred desiatimi rokmi ukázali nádherné štúdie Námestia republiky. Vizualizácie, ktoré máme na našej webovej stránke, sú veľmi vtipnou ilustráciou k reálnemu stavu,“ dodáva.
Mrzí ho, že aj teraz dostali materiály tesne pred zastupiteľstvom. „Nebol čas si to naštudovať. Treba ísť do niekoľko rokov starých materiálov a zistiť si, aké boli zmluvné podmienky. Zatiaľ to vyzerá tak, že buď niekoho osvietilo a rozhodol sa urobiť dobrý skutok, že nepredá zmluvu o budúcej zmluve ďalšiemu investorovi, ale daruje ju mestu, alebo je druhá možnosť, že ekonomicky vyhodnotil vec ako problém a dal od toho ruky preč. Neviem si však predstaviť, že by v trhovom prostredí niekto robil gestá. Som rád, že sa pozemky vracajú, hoci to nemuselo byť. Nemusel byť blokovaný rozvoj v centre, mohlo sa tam niečo diať,“ hovorí Smatana.
Čo bude ďalej
K tomu, či bolo rozumné brať v súčasnosti pozemky späť, povedal, že mesto nemusí mať priamo svoje finančné prostriedky na to, aby tam niečo vzniklo. „Môže ovplyvniť rozvoj územným plánom a súťažami. Môže vyhlasovať podnety, aby súkromný kapitál nejakým rozumným spôsobom námestie zaplnil,“ dodal Smatana.
Primátor Karol Janas hovorí, že chcú v budúcnosti zorganizovať verejnú diskusiu občanov o využití tejto lokality a ypísať architektonickú súťaž.
