ILAVA. Práca s deťmi je vždy náročná. Pre zamestnancov detských domovov je ešte náročnejšia, pretože len málokedy majú podporu rodiny. V nejednom prípade nahrádzajú rodičov, priateľov i učiteľov. Odmenou pre nich je, keď sa ich zverenec začlení do života, dokáže si poradiť.
Je to najväčšou odmenou i pre Adrianu Cigáňovú z Detského domova Klobušice, ktorá si prednedávnom prevzala osobitné ocenenie za svoj ľudský a súčasne vysoko profesionálny prístup k práci od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ocenenie by si zaslúžili všetci
Adriana Cigáňová pracuje v Detskom domove v Ilave Klobušiciach sedem rokov na pozícii vedúcej úseku starostlivosti o dieťa. Ocenenie ju milo prekvapilo, no tvrdí, že by si ho zaslúžili všetci spolupracovníci. „Veľmi ma to potešilo. Nejde však o výsledok práce jednotlivca, v prvom rade je to tímová práca. Ocenenie by si preto zaslúžili aj ostaní kolegovia, či už riaditeľka, psychológ, špeciálny pedagóg alebo vychovávatelia, “ hovorí Cigáňová.
Osobitne vyzdvihuje prácu riaditeľky Mileny Lengyelovej, ktorá pre ňu predstavuje nielen šéfa a celoživotného pedagóga, ale aj skutočného priateľa.
Návrh podala riaditeľka
Návrh na ocenenie pracovníčky detského domova podala riaditeľka Milena Lengyelová. Dôvodov na nomináciu bolo viac. „Jej najväčším prínosom je práca s rodinou a dieťaťom, pretože cieľom detského domova je, aby sa dieťa v čo možno najkratšom čase vrátilo natrvalo späť do svojej biologickej rodiny. V priebehu pôsobenia Cigáňovej zo realizovaných desiatich súdom uložených výchovných opatrení, sedem detí sa vrátilo do pôvodnej rodiny a úspešne sa zaradilo do bežného života,“ vysvetlila návrh riaditeľka domova Lengyelová.
Práca ju vnútorne napĺňa, inú si nevie predstaviť
Cigáňová pracuje s deťmi, ktoré majú poruchy správania. Svoju prácu však miluje a za inú by ju nevymenila. Po vyštudovaní odboru sociálna práca na pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a predchádzajúcich pracovných skúsenostiach zistila, že práca sociálneho pracovníka je pre ňu to pravé orechové.
Jej povolanie je náročné a takmer vždy si pracovné problémy v hlave nosí aj domov. „Mám však veľkú oporu aj zo strany kolegov, aj zo strany rodiny, ktorá je veľmi trpezlivá a empatická,“ hovorí Cigáňová a dodáva, že jej práca je pre ňu na prvom mieste.
„Vždy ma najviac poteší, keď viem, že dieťa sa po odchode z domova postavilo na vlastné nohy. Neskutočnú radosť mám aj z toho, keď vidím, ako deti odchádzajú na pobyty so svojimi rodičmi alebo keď dieťa, ktoré predtým ani nevedelo, čo je škola, začne školu navštevovať pravidelne,“ dodala.
