ILAVA. Sedemnásť autorov vo veku tridsaťpäť až osemdesiatšesť rokov si splnilo svoj sen. Časť svojej tvorby predstavili verejnosti na výstave v Ilave.
Vo výstavnej sieni domu kultúry v Ilave spoločne vystavujú približne stotridsať obrazov, ktoré autori vytvorili rozličnými technikami.
Navštevujú štúdio pre dospelých
Výtvarné vzdelanie si dopĺňajú v trenčianskej umeleckej škole, ktorá vytvorila možnosť aj pre štúdium dospelých. „V štúdiu sú dámy a páni rôznych profesií a seniori, ktorí si svoje tvorivé umelecké ambície nemohli uskutočniť v detstve a mladosti, chcú si doplniť a rozšíriť svoje umelecké vzdelanie, ktorí zo záľuby, pre sebarealizáciu vo voľnom čase alebo ako náhradu nedostatku tvorivosti v pracovnom zariadení chcú výtvarnou činnosťou kultivovať svoju osobnosť,“ hovorí významný maliar a učiteľ Jozef Švikruha.
„Mnohí hovoria, že keď sú v škole, sú to najkrajšie dni v týždni. Robia to s radosťou a radosť mám aj ja, pretože sú úspešní,“ doplnil.
Alena Teicherová, vedúca oddelenia kultúry v Ilave, tiež pozitívne hodnotí prácu učiteľa Švikruhu. „Ľudia, ktorí predtým nemaľovali, pretože z rozličných dôvodov nemohli, si v dospelom veku plnia svoj sen. Je obdivuhodné, ako im v tom pomáha Jozef Švikruha, významný výtvarník regiónu, ktorý im dáva ešte viac ako obyčajný učiteľ,“ hovorí Teicherová, ktorá v úvode vernisáže privítala všetkých umelcov a návštevníkov.
Maľovať chcela už v mladosti
Najstaršia študentka umenia Katarína Vozáriková sa maľovaniu chcela venovať už v mladosti. Splniť si sen, žiaľ, nemohla. Teraz sa maľovaniu venuje zo všetkých síl a s láskou. Chce dobehnúť to, čo zmeškala. „ Už v detstve som chcela maľovať, ale rodičia boli proti tomu. Tvrdili, že umenie prináša žobrácke peniaze. Na ich žiadosť som išla študovať na obchodnú akadémiu,“ hovorí o svojej mladosti a štúdiu Katarína, ktorú do školy prihlásili deti, keď jej zomrel manžel a zostala sama. „ Nebaví ma nečinnosť a ani vysedávanie pred domov alebo klebetenie so susedkami,“ vysvetľuje Katarína. V sále vystavuje päť svojich obrazov. Tvrdí, že spolu ich namaľovala okolo osemnásť. „Mala som obdobie, keď som maľovala aj do tretej v noci, už aj slniečko vychádzalo, keď som končila. Teraz som už pokojnejšia,“ dodala s úsmevom na tvári.
