Folklórny súbor Mladosť z Dubnice nad Váhom navštívil bulharské mesto Plovdiv, kde sa zúčastnil už 19. ročníka medzinárodného folklórneho festivalu. Je to druhé najväčšie mesto v Bulharsku a nachádza sa vo východnej časti Tráckej nížiny na oboch brehoch rieky Marica.
Folkloristi sa preto veľmi tešili, že ich tanec a hudba zaviedla práve do tohto mesta. „Na festival sme sa dostali skoro na poslednú chvíľu. Niekedy koncom apríla nám prišla pozvánka od jedného známeho folkloristu, ktorý má agentúru na sprostredkovanie zájazdov pre folklórne súbory. Ponuka festivalu sa nám v súbore zapáčila, a tak sme sa rozhodli cestovať. Príprava na festival začala už niekedy koncom mája. Hlavne sme si museli zabezpečiť dostatok financií na cestu. Niečo sme si zarobili na vystúpeniach a pomohlo nám aj mesto,“ prezradil vedúci súboru Branislav Múčka.
Divoká cesta
Mladosť sa vybrala do Bulharska reprezentovať nielen mesto Dubnica nad Váhom, ale aj celé Slovensko, a najmä slovenský folklór.
Samotná cesta na festival dala folkloristom zabrať. Niekoľkohodinové zdržanie, ktoré spôsobili technické problémy, prechod cez hranice či defekt sa im konečne podarilo dostať do cieľa. „Po prechode srbsko-chorvátskych hraníc už každý myslel len na posteľ a sprchu. Konečne, po dvadsiatich siedmich hodinách, sme dorazili do veľmi pekného hotela, kde nás už čakali s večerou,“ spomína na cestu Branislav.
Pestrý festivalový program
Okrem Mladosti sa na festivale predstavilo ďalších šesť zahraničných súborov z Arménska, Indonézie, Grécka, Talianska, Rumunska a Slovinska, ako aj dva miestne súbory. „Počas festivalových dní, ako to už býva, je vždy priestor na nadviazanie medzinárodných kontaktov a priateľstiev. Zoznámime sa s novými ľuďmi a spoznávame aj iné národnostné kultúry, ktoré sú na festivale. A niekedy sa stane, že dostaneme aj pozvanie na iné festivaly,“ vysvetľuje Branislav.
V Plovdive to mala Mladosť pestré a folkloristi sa na nudu sťažovať nemohli. „Vystupovali sme takmer každý deň. V prvý festivalový deň sme sa predstavili v našom dubnickom kroji a dubnickým čardášom. V ostatné dni sme sa dali priestor už aj ostatným regiónom Slovenska, ktoré máme v repertoári. Diváci nás vždy podporili veľkým potleskom, tak asi sme sa im páčili,“ smeje sa spokojný vedúci súboru. „Počas čakania na naše vystúpenie sme mali možnosť sledovať aj ostatné súbory. Veľmi sa nám páčil indonézsky folklór,“ rozpráva.
Dubničania očarili
Dubnický súbor zanechal v Plovdive dobrý dojem. Diváci boli nadšení, čo dali najavo dlhým potleskom. „Ľudia boli nadšení rôznorodosťou našich krojov a energiou vychádzajúcou z našich tancov. Vystúpenia v historickom amfiteátri, ktorý má kapacitu zhruba 3-tisíc ľudí, boli jedinečné. Viete si predstaviť tú skvelú atmosféru?“ spomína s nadšením Braňo Múčka a pokračuje:
„Keďže vystúpenia sme mali vo večerných hodinách, tak o voľný čas doobeda a poobede sa nám postaral náš sprievodca Alexander. Jeden deň nás sprevádzal historickou časťou mesta, kde nám čo-to poukazoval. Ďalšie dva dni sme trávili voľnú chvíľu v aquaparku s toboganmi, kde sa decká dostatočne vyšantili. V piatok sme mali naplánovaný úplne voľný deň bez vystúpenia, tak sme sa vybrali autobusom k moru do mesta Burgas. Splnili sme sen niektorým členom súboru, ktorí boli prvýkrát pri mori. Lenže, ako to býva na podobných akciách, tak pri príchode do Burgasu sme sa dozvedeli, že máme jedno krátke vystúpenie večer o jedenástej. Ale na nálade nám to neubralo, a tak sme strávili pekný deň pri mori.“
„Najskôr sme museli prekonať 260-kilometrovú vzdialenosť, ale čo by človek nespravil kvôli kvapke slaného mora. Po príchode k pobrežiu sme sa bez rozdielu veku hodili do vĺn čierneho mora. Pre mnohých to bol neopakovateľný zážitok, keďže to bolo ich prvé stretnutie s morom. Po odchode sme nezaznamenali žiadne straty a pobrali sa naspäť na hotel,“ dopĺňa rozprávanie členka súboru, Lucia Špániková, ktorá dodáva ešte jeden zaujímavý postreh. „Večer sme stihli ešte vystúpenie na diskotéke. Áno, dobre čítate! Bulhari si tak vážia svoju kultúru, že nemajú problém zatancovať ich tance s hrdosťou na diskotéke a je to pre nich úplne bežné. Tu by si mali brať príklad hlavne mladí ľudia u nás na Slovensku a nehanbiť sa za náš folklór,“ prezrádza folkloristka.
Šťastný návrat domov
Dubničania budú na bulharský Plovdiv ešte dlho v dobrom spomínať. Pochvaľovali si dobrú organizáciu festivalu a služby. „Dobre sa o nás postarali. Keď sme niečo potrebovali, vždy nám organizačný výbor vyšiel v ústrety. Ale niekedy sa stalo, že boli drobné zmeny na poslednú chvíľu a museli sme aj trošku improvizovať, ale všetko sme zvládli. Veľmi milo ma Bulhari prekvapili, lebo bolo vidieť, že sa o folklór zaujímajú. Na vystúpeniach bolo každý deň veľa ľudí. Bulharsko na nás zapôsobilo veľmi milo. Je to kultivovaná krajina. Domáci si cenia a vážia svoju históriu a kultúru. Bolo to vidieť na vystúpeniach v amfiteátri, keď vystupovali ich domáce súbory. Ale, samozrejme, boli nadšení aj z ostatných súborov. Samotní Bulhari sú veľmi dobrosrdeční a pohostinní. Pre mňa ako vedúceho súboru však je najväčším a najpodstatnejším zážitkom to, že ako sme všetci odišli, tak sme sa aj všetci živí a zdraví vrátili domov. Silný zážitok bolo aj vystupovanie v samotnom antickom amfiteátri, bola tam úžasná atmosféra, na tom sa zhodneme všetci v súbore,“ s úsmevom uzatvára svoje rozprávanie Branislav Múčka.
