POVAŽSKÁ BYSTRICA. Horomilfest je podujatie, ktoré už piaty rok organizuje občianske združenie Horomil. Výborne sa etablovalo, tento rok prišlo vyše tisíc účastníkov.
Diváci si mohli v kine Mier pozrieť desiatky dobrých slovenských dokumentov, ako aj zaujímavých prezentácii slovenských cestovateľov. Nedeľa bola výletová, pripravená bola návšteva Dúpnej jaskyne či jazda po meste na bicykloch s výkladom. Kto túžil po troške námahy, k dispozícii bola na lezenie stena HK Manín.
Latku chcú postaviť vysoko aj na budúci rok
Organizátori ponúkli zaujímavý program. Mnohí účastníci podujatia sa s poľutovaním vyjadrili, že mali problém vybrať si z mimoriadne pestrej a kvalitnej ponuky.
„Sme nadpriemerne spokojní. Celkovo náš festival za tri dni navštívilo viac ako 1100 ľudí. Mať tisíc divákov na nejakej akcii v Považskej Bystrici, to sa vidí málokedy. Vypredať kino Mier totiž nie je jednoduché. Konečne máme pocit, že diváci v Považskej Bystrici ocenili našu námahu a snahu vytvoriť v meste takúto akciu. Okrem toho sme boli veľmi radi, že takýto úspech sa dostavil počas jubilejného piateho ročníka,“ hovorí Marek Janičík, jeden z organizátorov. Potešilo ho aj to, že mohli hosťom festivalu ukázať, akých majú v Považskej Bystrici verných a dobrých divákov. „Sme radi, že sa hosťom, ako boli napríklad filmári Pavol Barabáš či Tomáš Hulík, biker Filip Polc či horolezec Mára Holeček veľmi páčilo a budú dobré meno Horomilfestu rozširovať ďalej. Latku sme si nastavili veľmi vysoko, ale už teraz sa tešíme ako ju budúci ročník znova prekonáme. Takže diváci sa majú na čo tešiť,“ hovorí Marek.
Každý prišiel pre niečo iné
Ľudia prichádzali na podujatia s rôznymi zámermi. „Vybrala som sa na prezentáciu Filipa Polca. Synovec tiež robí túto nebezpečnú cyklistiku, tak sa chcem pozrieť, čo všetko sa za tým skrýva,“ prezradila pani Jana.
Katka Beranová bola smutná, že nemohla byť na všetkých podujatiach. Program bol totiž výborný. Zaujal ju film Pavla Višňovského, kde sa hlavná hrdinka dokumentu po smrti svojho manžela rozhodla zmeniť svoj život. Spolu s ostatnými rovesníčkami založili turistický klub, aby ukázali, že človek sa nikdy nesmie uzatvárať do svojho veku. „Bolo to iné ako všetko ostatné, čo sa premietalo. Pobavilo ma to,“ povedala. Výborné však boli podľa nej aj fotografie Tomáša Hulíka. „Poznám jeho filmy, ale aj ako fotograf má vzácny dar vidieť, čo iní nespozorujú,“ povedala.
Fotografie Hulíka sa veľmi páčili aj Michalovi Bednárovi. „Hlavne tie z Devína, ale aj kritické, ktoré ukazujú stav v našich lesoch. Všetky boli jednoducho výborné,“ povedal Bednár.
Vrcholy a cesta cez Južnú Ameriku
Nadšení a vysmiati odchádzali diváci aj po prezentácii Mareka Slobodníka, ktorý na Jawe 250 spolu s priateľmi na trabantoch prešiel cez Južnú Ameriku, či Michala Sabovčíka, ktorý s kamarátmi vytvoril zaujímavý rekord. Zdolali za 15 dní 92 tatranských vrcholov a 82 kilometrov s prevýšením 11-tisíc metrov.
„Prezentácia Michala bola strašne fajn. Také milé obyčajné chalanisko zo Spišskej, teda z môjho kraja je to. Vzťah k horám získal vďaka zážitkom v krúžku v škole. Aj my sme mali super vedúceho, ktorý nás brával do Slovenského raja a dosť ma v živote ovplyvnil, čo sa týka vzťahu k prírode,“ zaspomínal si pán Radoslav.
Netreba sa vzdať snov
Adrenalistov a absolútne zanietených športových nadšencov určite povzbudilo rozprávanie Mariána Ligdu. Pri freeridovom lyžovaní mal úraz, ktorý ho pripútal na vozík, čo však v Mariánovom prípade asi nie je to najtrefnejšie vyjadrenie. Športuje totiž ďalej, okruh športov dokonca rozšíril. Tento rok v lete sa vybral na hand biku na výlet cez pol Európy a v Paríži mal stretnutie s Petrom Saganom.
Všetkým ľuďom, ktorí majú radi šport a mali aj úraz odkazuje, že treba byť opatrný, zbytočne neriskovať. Toho, čo robia radi, sa však nevzdávať, aj napriek úrazu. „Človek musí mať ciele a sny,“ povedal.
O napĺňaní snov bol aj film Slepá dôvera, kde nevidiaci Juraj Práger vystúpil na Mont Blanc. Tvorcovia prišli porozprávať aj o tom, ako dielo vznikalo.
Naše hory sú najväčší zázrak
Najväčší nápor bol na sálu kina Mier v sobotu, keď prišiel na festival dokumentarista Pavol Barabáš. Premietali sa jeho filmy o tatranských štítoch a filmár porozprával v skratke o svojej tvorbe. Po krátkych ukážkach z filmov a rozprávaní o zážitkoch z pobytu medzi prírodnými kmeňmi v Afrike, stretnutí s nebezpečnými hrochmi, pri zdolávaní Arktídy a Antarktídy, zostupe do najnebezpečnejšieho kaňona Trou de Fer na ostrove v Indickom oceáne a rôznych iných častiach sveta s úctou o Slovensku povedal. „Cesty vám dajú poznanie, že žijete v úžasnej krajine, kde je nádherná príroda. V Afrike totiž neexistuje, že sa napijete zo studničky čistej vody. Jednoducho, vždy keď sa vrátim, chodím po týchto horách ako po najväčšom zázraku na planéte,“ vyznal sa dokumentarista.
