POVAŽSKÁ BYSTRICA. Invázne druhy rastlín na území krajiny sú nepôvodné druhy, ktoré boli dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, zvyčajne z Ameriky alebo Ázie. Keďže je pre ne charakteristický vysoký reprodukčný potenciál, zo záhradiek a parkov sa začali rýchlo šíriť do okolia. Začali obsadzovať nové plochy a ohrozovať pôvodné domáce druhy rastlín. Rozmnožili sa aj v našom regióne.
Ich likvidovanie je veľmi problematické a trvá niekoľko rokov.
Najnebezpečnejší je boľševník obrovský
Štátna ochrana prírody SR invázne druhy rastlín mapuje od roku 1996. „K najproblematickejším patria boľševník obrovský a pohánkovec japonský. Boľševník patrí medzi najinváznejšie a najviac agresívne rastliny. Jeho ničeniu sa venujeme už niekoľko rokov, zatiaľ je úspešnosť zhruba deväťdesiatpercentná,“ hovorí Pavel Petrík, vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie v Považskej Bystrici. Likvidácia tejto rastliny je zložitá najmä preto, že jej semená vydržia v nepriaznivých podmienkach aj sedem rokov, a potom znova vyklíčia.
Upozornil, že pri ničení je potrebné dodržiavať všetky odporúčané bezpečnostné opatrenia. „Mlieko, ktoré z boľševníka vyteká, môže spôsobiť popáleniny až tretieho stupňa.“
Bambusový suchý les zničí ostatné druhy rastlín
Menej nebezpečnou inváznou rastlinou je pohánkovec japonský, známy tiež pod názvom krídlatka. Táto rastlina nie je zdraviu nebezpečná, no spôsobuje rovnako veľké problémy. Trvácna dvojdomá rastlina, pôvodom z Ázie, vytvára rozsiahle nepreniknuteľné porasty vysoké viac ako sto centimetrov. „Rastlina vytláča pôvodnú flóru aj faunu. Na jeseň z nej zostane suchý hustý bambusový les, ktorý zadusí všetky ostatné rastliny,“ vysvetľuje Petrík.
Pohánkovec japonský bol pôvodne okrasnou rastlinou v parkoch a záhradách. Darí sa mu aj v blízkosti vodných tokov, ciest či v intravilánoch miest a obcí. „O jeho likvidáciu a obnovu pôvodnej vegetácie by sa mal starať v prvom rade vlastník pozemku, na ktorom sa rastlina rozmnožila. Dbať na to by mala aj obec, predovšetkým na pozemkoch, ktoré nie sú udržiavané. Ak sa rastline podarí rozmnožiť, jej zničenie môže trvať niekoľko rokov, potrebný je aj chemický postrek,“ upozorňuje.
Niekoľko rokov robí problémy aj v Košeci
Pohánkovec japonský sa rozmnožil aj v Košeci. Roky ho likvidujú kosením, to však nepomáha. V rovnakých lokalitách a pri potoku každý rok vyraší znova. Rozhodli sa preto pre chemickú likvidáciu. „Teraz už nie je vhodné obdobie, musíme počkať do jari, keď rastlina začne vyháňať nové výhonky. Vtedy bude chemický postrek najúčinnejší,“ zhodnotil stav starosta Radomír Brtáň.
Chemický postrek je jedinou šancou
Rastlinu podľa Petríka nie je jednoduché zlikvidovať, pretože vyrastie nielen zo semien, ale aj z každého jedného kúska dutej vňate alebo koreňa.
Najistejšie je rastlinu spáliť, prípadne postriekať chemickým koncentrátom, ktorý nesie názov Randap. Ten sa môže použiť aj v blízkosti vodných tokov, pretože neškodí ani vodným rastlinám, ani vodným živočíchom. „Randap je chemická látka overená rokmi. Postrek sa cez listy dostane dovnútra rastliny a spáli jej korene,“ dodal.
