ILAVA. Výsledkom niekoľkomesačného snaženia učiteľov i žiakov ilavskej základnej umeleckej školy bol muzikál o láske tureckého pašu Omara a Fatimy.
Na tvorbe predstavenia spolupracovali všetky umelecké odbory pôsobiace v škole. Spoločnými silami vytvorili v poradí už druhý muzikál, ktorý mal veľký úspech.
Východiskom bola pôvodná povesť
Najväčšiu zásluhu na vzniku muzikálu má učiteľka Alena Poláčková, ktorá v škole pôsobí už viac ako desať rokov. Svojimi kreatívnymi nápadmi a tvrdou prácou sa podpísala pod réžiu muzikálu Studňa lásky. Východiskom bola jedna z najstarších, ale i najkrajších slovenských povestí o Omarovi a Fatime, zajatkyni Štefana Zápoľského na Trenčianskom hrade. „Muzikál vznikal počas celého roka. Raz sa zrodil text, potom melódia, inokedy postava... . Mala som fixnú ideu, ktorou bola povesť,“ spomína na začiatky. „V muzikáli sa predstavilo okolo dvadsaťpäť žiakov zo všetkých umeleckých odborov. Chcela som, aby si ho užili všetci. Herci, speváci, tanečníci i muzikanti,“ dodala s tým, že pôvodne to malo byť divadlo.
Spoluprácu všetkých odborov považuje riaditeľka školy Ružena Hromádková za vzácnosť. „Takáto spolupráca nie je zvyčajná. Väčšinou sú samostatné koncerty, výstavy alebo tanečné vystúpenia. Tentoraz sa spojili a výsledkom je krásny muzikál.“
Herecká spokojnosť
Ako povedala Poláková, Peťo Domáň, herec - ochotník, sa nezľakol detského dospievajúceho kolektívu a „babskému“ kolektívu prinášal počas prípravy radosť a úsmev hereckého umenia. V muzikáli si zahral panovníka Štefana Zápoľského. S postavami a výkonmi boli spokojní aj mladší hereckí kolegovia.
Slová a skutky dvorného šaša, ktorého stvárnila Adela Vicenová, rozosmiali hádam každého.
„Postava sa mi páčila. Okrem nej som však hrala už aj Džina v prvom muzikáli Cesta do Orientu,“ pochválila sa žiačka literárno-dramatického odboru z Prejty.
Pôvodne zápornú postavu si chcela zahrať muzikálová Hedviga, Júlia Vidrnáková z Horného Srnia. S postavou hradnej panej bola nakoniec spokojná. „Najskôr som bola zlá, no potom som sa zmenila na dobrú, pretože láska Omara a Fatimy ma zlomila a moje city sa prejavili,“ tvrdí. „V muzikáli Cesta do Orientu som si zahrala Viky, kde sme spolu s kamarátkou našli Aladinovu lampu, tak sme sa dostali do zázračnej krajiny, kde sme stretli Šeherezádu,“ dodala s tým, že oba muzikály sa jej veľmi páčili.
Spokojní boli i návštevníci
Kultúry dom zaplnili milovníci umenia. Niektorí prišli podporiť deti, iní učiteľov. Mnohých pritiahla zvedavosť. Milena z Dulova prišla so svojím synovcom Mathiasom, aby spoločne podporili učiteľku klavíra, ktorá ho v ZUŠ učí. „Najviac sa mi páčilo, že Omar dokázal vykopať studňu. A vykopal ju aj v Trenčíne, bol som sa na ňu pozrieť a hodil som tam mincu,“ povedal obdivovateľ Omarovej vytrvalosti z Bolešova.
Darček od riaditeľky
Po predstavení čakal hercov i ostatných členov kolektívu, ktorí sa na muzikáli podieľali, darček v podobe poukazu na exkurziu, výlet, či návštevu kultúrneho podujatia podľa vlastného výberu. „Je výnimočné, že deti trávia voľný čas umeleckým vzdelávaním. Pozitívom je aj to, že sa naučia vystupovať na verejnosti bez trémy, čo je dnes veľmi dôležité,“ dodala Hromádková.
Ďalším darčekom bola sladká torta s témou Studne lásky, na ktorej si mohli pochutnať hudobníci, tanečníci, herci, výtvarníci i návštevníci.