KOŠECA. Prvú novembrovú sobotu sa v Košeci odohrala bitka na Rudom poli medzi Ilavou a Košecou. Išlo o rekonštrukciu skutočnej stredovekej bitky, ktorá sa odohrala v roku 1431 medzi husitským a uhorským vojskom.
Na bitku sa prišlo pozrieť veľa domácich i ľudí z blízkeho či ďalekého okolia. Volebná komisia v obci hovorí, že účasť vo voľbách bitka nijako neovplyvnila, no nával voličov očakávali až po jej ukončení.
Po bitke, či pred ňou volili i nevolili
S nápadom predviesť spomínanú bitku, ktorá sa skutočne odohrala, prišli občianske združenie Bludní rytieri a Agentúra HISTORICA v spolupráci s obcou Košeca a mestom Ilava.
Od divákov zožali veľký úspech, boli nadšení. Obyvateľky Košece Danka a Evka prišli na predstavenie aj napriek nepriaznivému počasiu. Obom sa podujatie páčilo, no ich názory sa rôznili pri odpovedi na otázku, či boli alebo neboli voliť. Evka tvrdí, že nepôjde, pretože ju voľby neoslovili, Danka hovorí niečo iné. „Ide o občiansku povinnosť, treba si ju splniť,“ dodala.
Na bitku bola zvedavá i mamička Hanka z obce. „ Bitka sa nám páči. Voliť som ešte nebola, ale určite pôjdem. Je to správne rozhodnutie, pretože každý hlas môže rozhodnúť,“ povedala.
Ivan Habánek z Ilavy bol bitkou nadšený. „Som rád, že konečne sa tu začalo čosi robiť. Aj napriek nepriaznivému počasiu je tu veľa ľudí, je to špica,“ povedal s tým, že voliť ešte nebol, no pôjde. „Treba voliť kandidáta, ktorý tam pre nás niečo urobí,“ dodal.
Až z Bratislavy prišla Marcela Ambrúžová, ktorá s priateľom prišla podporiť brata Ladislava Ambrúža, hlavného organizátora vystúpení občianskeho združenia Bludní rytieri. Pred tým si však splnili občiansku povinnosť a odvolili.
Pestrý program i pohostenie
Návštevníkov všetkých vekových kategórií na podujatí čakalo niekoľko zaujímavostí. Nechýbal sľúbený pochod z Ilavy, stredoveký tábor, sokoliari, bitka, poprava, ohňová šou či stredoveká kuchyňa. Špeciality z nej predstavila Martinisková, dobrovoľníčka z hradu Lednica. „Robíme typické stredoveké jedlá. Sú to obyčajné pšeničné placky z múky, vody a soli, ktoré sa pečú nad ohňom na železných plátoch,“ hovorí popri tom, ako guľká ďalšiu placku. „Na vrch sa dáva buď smotana, ktorá bola v stredoveku bežne prístupná so slaninkou, tá však už taká prístupná nebola. Patrila totiž k jedlám šľachty. Robím ich aj na sladko, potom sa na ne dáva zmes zo sliviek, škorice, medu a červeného vína,“ hovorí. Predstavila i guľky vlastnej receptúry z kuracieho mäsa, strúhanky a vajíčka.
Bitka sa skutočne odohrala
Bitka medzi uhorským vojskom, ktoré viedol gróf Štefan Rozgoň a husitským vojskom sirotkov sa v roku 1431 skutočne odohrala. „Bitka bola v miestach, kde existoval v minulosti cez rieku široký a plytký brod, aby ním prešla väčšia armáda,“ spresnil miesto konania bitky Ladislav Ambrúž, organizátor vystúpení z OZ Bludní rytieri.
Bitke predchádzala roztržka v husitskom tábore, keď sa nepohodli velitelia sirotkov a bratríkov, lebo neboli zajedno, či ešte pokračovať v nájazdoch na slovenské mestá, kde získavali korisť pre svoj odboj. Bratríci sa chceli vrátiť do Čiech, lebo začala jeseň a dažde, sirotkovia chceli pokračovať. Toto rozhodnutie sa im stalo osudným, uhorské vojsko ich armádu o počte približne 7000 ľudí a 250 bojových vozov naložených korisťou zdecimovalo. „Nevieme v podstate ako prebiehali tieto boje, či trvali už od Trenčína, ale vieme, že hlavná bitka sa odohrala práve na Rudom poli. Na druhú stranu prešlo len približne 50 vozov a asi 2000 bojovníkov. Zvyšok bol zajatý, pobitý alebo sa utopil. Vozy boli ukoristené alebo zostali vo Váhu,“ hovorí o výsledku bitky Ambrúž.
Nebyť bitky, nebola by však možno ani dnešná podoba Ilavy. „Husitom, čo ušli pomohol údajne vtedajší starosta Ilavy. Štefan Rozgoň dal preto z pomsty pôvodné mesto vypáliť a celkom zničiť. To však patrilo priamo manželke Žigmunda Luxemburského a ona si vymohla u manžela, keďže je to jej mesto a zničili ho manželove vojská, aby sa dala Ilava opäť vystavať. Ilava tak paradoxne vypálením získala. Historické centrum aj s hradom je práve z tohto obdobia,“ hovorí Ambrúž.
