Stretli sme sa aj s reakciou, že by voliť išli, keby mali možnosť povedať nielen za koho sú, ale aj koho by určite nechceli. Oslovili sme preto politológa Ratislava Tótha, či nejaký volebný systém toto umožňuje a o čom to svedčí.
„To nikde nie je a ani nemôže byť, pretože záporná voľby môže spôsobiť katastrofu. Vždy sa volí za. Len voľakedy v Aténach existoval princíp ostrakizmu, keď z času na čas mohli obyvatelia Atén povedať, koho určite nechcú. A potom sa stalo aj to, že tento človek bol vyobcovaný, čo znamenalo, že musel do dvoch dní Atény opustiť,“ vyjadril sa Tóth.
Dodal však, že aj takéto rekcie vypovedajú niečo o tom, ako je to u nás s kandidátmi. „Vypovedá to o tom, že politické strany nasadili politické mŕtvoly, ktoré nikto nechce. A keďže ich už nechcú ani v parlamente, tak ich kdekade nastrkali. Je to totálne zlyhanie politických strán. Horko-ťažko vedia nájsť tých pár desiatok ľudí do parlamentu, ale vôbec nevedia nájsť ľudí do krajov a obcí. Potom vidieť aj absolútne nezmyselné kombinácie v rámci koalícií a ťažké je aj zistiť, komu je kandidát zodpovedný. Politické strany neponúkajú seriózny výber v rámci krajov. Nevyprofilovali sa osobnosti, ktoré by vedeli zaujať bez politickej strany. Ľudia volia väčšinou tak, že tento je náš, toto nie je náš, a nie tohto poznám, toto je dobrý človek,“ hovorí Tóth.
Zaujímavé by však bolo podľa politológa zverejniť na webe anketu, aby sa mohli ľudia vyjadriť, ktorý z kandidátov im bol najmenej sympatický. „Nie je však dobré, že osemdesiat percent ľudí nechce podľa účasti v podstate nikoho,“ dodáva politológ.
Autor: DP
