BELUŠA. Kameňolomy CS, s. r. o. chcú zvýšiť ťažbu v lome neďaleko Belušských Slatín na 350-tisíc až 400-tisíc ton ročne.
Verejného prerokovania tohto zámeru sa zúčastnilo viac ako sto ľudí. Nesúhlasia s ním. Dôvodom nie je ani tak jej navýšenie, ako doprava, ktorá má negatívny dopad na obec a život ľudí.
Ťažbu chcú zvýšiť o sto percent
Rozšírenie ťažby v lome a jej dopad na dopravu riešia Belušania už dlhý čas. Nesúhlas vyjadrili už v predošlých rokovaniach i v petícii, ktorá bola spísaná občianskym združením Naša Beluša. „So zvýšením ťažby nemôžeme súhlasiť, pretože bude mať negatívny dopad na celý región. Najväčší problém predstavujú ťažkotonážne motorové vozidlá, ktoré prechádzajú obcou a zanechávajú negatívny dopad na kvalite života nás všetkých,“ povedal na prerokovaní starosta Beluše Ján Prekop.
„Nejde o ťažbu mimo dobývacieho priestoru. Účelom je zabezpečiť dostatočné množstvo stavebného kameňa, vápenca, zvýšením kapacity ročnej ťažby v dobývacom priestore na úroveň 350-tisíc až 400-tisíc ton ročne,“ vysvetlil Ľubomír Stašík, riešiteľ správy o hodnotení. Dodal, že predpokladaná životnosť ložiska je pri ťažbe 400-tisíc ton ročne približne 34 rokov, pričom po ukončení ťažby sa má lom zrekultivovať.
Zvýšená doprava do lomu a z lomu má i naďalej viesť po súčasných prístupových komunikáciách, čo predstavuje najväčší problém.
Problémom je doprava
Obyvatelia tvrdia, že problémom nie je zvýšenie ťažby, ale doprava po ceste cez Belušské Slatiny a Čerencové do Beluše. „Stále sa rieši situácia v lome, no najväčší problém predstavuje cesta, po ktorej chcete kameň voziť. To nikto nerieši,“ poukázal poslanec Michal Martinák.
„Cesta je v zlom stave, je vekovo stará a nie je stavaná na takú záťaž nákladnej dopravy, aká je v súčasnosti. Neviem si predstaviť jej zvýšenie, pretože už je na hrane bezpečnosti a zdravia občanov. Ohrození sú chodci, cyklisti, mamičky s kočíkmi i samotní vodiči, pretože je veľmi náročné vyhnúť sa protiidúcemu nákladnému autu,“ opísal súčasný stav cesty starosta s tým, že cesta mala byť už dávno opravená, no dodnes sa tak nestalo.
Predseda komisie pre miestnu časť Belušské Slatiny František Salaj tvrdí, že k ceste, ktorá je v havarijnom stave sa v rámci posudzovania nevyjadril nikto, čo predstavuje veľký problém.
„Ide o jedinú príjazdovú cestu do Belušských Slatín a Čerencového. Cesta je v niektorých miestach široká len štyri a pol metra, päť metrov, niekde šesť metrov. Navyše Belušské Slatiny a Čerencové sú v územnom plne zahrnuté ako rekreačná oddychová zóna,“ povedal Salaj. Poukázal na chýbajúcu štúdiu dopadu dopravy na obyvateľov, pretože so zvýšením ťažby sa automaticky zvýši i premávka nákladných vozidiel na ceste.
Majú zámer alebo už ťažbu rozšírili?
Začať s rozšírenou ťažbou kameňa môžu až po vydaní rozhodnutia. Právnička obce Soňa Kováčiková tvrdí, že viac ťažia už dávno, a to bez povolenia. „Neviem, o akom plánovanom zámere hovoríme, keď už dávnejšie došlo k zvýšeniu ťažby. Je možné, aby v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie už k nemu došlo?“ spýtala sa. Rovnakú otázku položili v máji tohto roku viacerým ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy. Obvodný banský úrad v Prievidzi i ministerstvo životného prostredia poskytli obci totožné stanovisko. S rozšírením ťažby môžu začať po ukončení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a až po vydaní banského povolenia.
Na jej slová reagoval Vojtech Völgyi z Kameňolomov CS, s.r.o. s tým, že zákon nikde neuvádza, že viacej sa ťažiť nesmie, čím len prilial olej do ohňa.
„Zvyšovanie ťažby ani žiadať nemusíte, pretože obvodnému banskému úradu aj tak nikto nezakáže, aby dovolil ťažiť viac ako 200-tisíc ročne. V konečnom dôsledku nepotrebujeme ani žiadne posudzovanie vplyvov na životné prostredie,“ rozhorčene reagoval Michal Martinák. Banský úrad sa na verejné prerokovanie však nedostavil.
Nejasností je viac
Nejasnosti sú i v tom, kedy chcú vyťažený kameň vyvážať z lomu. Správa uvádza, že kameň sa bude expedovať 260 dní v roku, pričom Martinák poukázal na fakt, že v roku 2014 je 261 dní aj s platenými sviatkami. Podľa niektorých je v rozpore i použitie vyťaženej suroviny, ktorá by mala byť použitá ako stavebný kameň, a nie ako surovina na výrobu cementu.
Čo podniknú ďalej
Starosta tvrdí, že pokiaľ si chcú zachovať zdravé životné prostredie, nesmú s rozšírením ťažby súhlasiť. „V rámci posudzovania na životné prostredie budeme požadovať i posudzovanie dopravy na životné prostredie, ktoré bolo doposiaľ opomenuté,“ dodal starosta.
