DOMANIŽA. Výzvy z eurofondov, na ktoré by mohla obec reagovať, aby dostavala budovu momentálne žiadne nie sú. Investíciu nie je možne pokryť ani z rozpočtu obce, do úvahy neprichádza ani úver. Obec sa obrátila na ministerstvo školstva.
HistóriaVýstavba telocvične v Domaniži sa naťahuje už niekoľko rokov. Približne pred desiatimi rokmi žiadali v rámci eurofondov nielen o rekonštrukciu školy, ale aj budovanie telocvične. „Keď sme robili projekt pre eurofondy na rekonštrukciu školy, zahrnuli sme tam aj výstavbu telocvične, hádzanárskeho ihriska, dielní a jedálne. Malo to byť zrealizované v rámci druhej etapy,“ vracia sa do minulosti Jozef Gálik, starosta Domaniže.
Z projektu im nakoniec realizáciu zámerov druhej etapy vylúčili, zostala len rekonštrukcia školy. Projekt na telocvičňu vypracovali v obci nakoniec samostatne. „Základný kameň sme položili v roku 2002. Potom sme dostali veľkú dotáciu v rámci projektu Vráťme šport do škôl. Urobili sme hrubú stavbu, budova sa zakryla. To bolo asi v roku 2004. Ešte sme získali zopár menších dotácií na dokončenie niektorých menších vecí,“ opisuje históriu výstavby starosta.
Momentálny stavStarosta hovorí, že momentálne je telocvičňa zakrytá, má svoje kúrenie, prívod vody, urobenú kanalizáciu. K úplnému dokončeniu sociálnych zariadení tiež už chýba len málo. „Stačí namontovať osvetlenie, vypínače, urobiť jednoducho dokončovacie práce, čo sa týka osvetlenia,“ hovorí Gálik.
Väčšiu investíciu si žiada dokončenie hracej haly. „Chýbajú obklady, dokončiť treba podlahu a osvetlenie. Zatiaľ nie je funkčná,“ hovorí starosta. Na dokončenie by potrebovali 300-tisíc eur. Urobiť treba aj vonkajšie úpravy areálu okolo budovy a parkovisko. Práce možno len na dva či tri mesiace. Chýbajú však financie.
Neslávne výročieStarosta konštatuje, že „oslavujú“ neslávne jedenáste výročie, odkedy začali so stavbou. „Je to veľká škoda. Hodiny telesnej výchovy nemajú kvalitu, športovci majú veľmi obmedzené možnosti. Z obecného rozpočtu sme už tiež zopárkrát prispeli, ale toto je veľa. Keby prišli peniaze, určite by sme opäť uvoľnili niečo aj z rozpočtu obce. Naposledy sme dostali financie z úradu vlády, vo výške 15-tisíc eur. Z týchto robíme momentálne odvodnenie svahu. Sme za to vďační, ale pri takej sume, akú potrebujeme, je to, žiaľ, kvapka v mori,“ hovorí starosta.
Celkovo sa na budove už preinvestovalo približne 829-tisíc eur a z vlastných financií dala obec asi 122-tisíc eur. Škola má momentálne zbytočné výdavky, lebo budovu treba temperovať, čo je tiež nezanedbateľný ročný výdavok. „Navyše, keď sa začínalo s výstavbou, rozpočtové náklady sa odhadovali na 630-tisíc eur, rokmi sa vďaka inflácií vyšplhali na približne 996-tisíc eur,“ hovorí starosta.
Logická potreba a list ministrovi
Dokončenie telocvične je absolútne logickou potrebou, ktorá by sa mala realizovať, čo najrýchlejšie. Výzvy v rámci eurofondov na takýto účel podľa Gálika momentálne žiadne nie sú. Keby boli, určite túto možnosť využijú. „O stretnutie sme žiadali aj ministra školstva, aby sme mu vysvetlili, aká je situácia,“ hovorí Gálik.
Dúfa, že sa podarí nakoniec dotiahnuť poslednú finančnú injekciu, aby sa viac ako desaťročné úsilie podarilo dotiahnuť do konca. „Je to veľká škoda, že telocvičňa sa nemôže využívať. Možnosť by mali, samozrejme, nielen žiaci našej školy, ale aj záujemcovia z okolitých obcí. Mohli by sme tu robiť rôzne športové podujatia. Priestory sú vhodné pre rôzne druhy športu. Na sústredenia sem chodievajú na strelnicu aj špičkoví športovci, strelci, mohli by ju využívať aj oni. Sme prirodzená spádová obec, stiahli by sme sem športovú činnosť aj zo širšieho okolia,“ dodáva Gálik.
Telocvičňa bývalým žiakom v škole veľmi chýbalaŽiakov, ktorí chodili do školy v Domaniži, mrzí, že nemali telocvičňu. Museli sa boriť s množstvom obmedzení na hodinách, nemali možnosť poriadne rozvinúť športový talent.
DOMANIŽA. Telocvičňa žiakom veľmi chýbala. Každý to vnímal inak. Čudujú sa, že sa po toľkých rokoch stále nenašli financie na jej dostavbu.
Neustále upozorňovanieLenka hovorí, že mala veľmi rada telesnú výchovu. Keď mohli cvičiť vonku, bolo to ešte celkom fajn. V zlom počasí však z hodín nemali nič. „Počas teplých dní a za pekného počasia sme hrávali rôzne loptové hry na ihrisku pred budovou školy. Ale väčšinu školského roka sme boli na chodbe v budove školy. Na to už tak pekné spomienky nemám. Ustavične nás napomínali, že sme hluční, nemali sme priestor na aktívny pohyb. Ak niekto počas telesnej spadol na zem, tak na tvrdú kamennú dlážku. Lopty sa počas hry stále odrážali od stropu a stien, často od okna, čo bolo počuť po celej budove. Telocvičňa skutočne chýbala,“ hovorí bývalá žiačka.
Dodáva, že to obmedzovalo nielen žiakov, ale aj učiteľov, pre ktorých muselo byť ťažké pracovať v takých podmienkach, bez dostatočného vybavenia a priestoru pre výcvik telesnej a dávať ustavičný pozor na to, aby sa neporozbíjali okná, aby žiaci nerušili vyučovanie v ostatných triedach alebo pri športe na chodbe neprišli k úrazu.
„Keď som sa dozvedela, že začala výstavba, potešila som sa. Je veľmi smutné, že niekoľko rokov prešlo a stále sa nenašiel niekto, kto by finančne prispel k dokončeniu telocvične. V dnešnej dobe je už vo svete nonsens nemať v školskom areáli telocvičňu, len na Slovensku je to stále pravda,“ myslí si Lenka.
Strata talentovNajhoršie je, že v dedine je veľa športových talentov, ktoré sa nemohli v dostatočnej miere rozvinúť. Telocvičňa chýbala aj po tejto stránke.
„Škoda, že ja som si v nej nemohol zacvičiť, keďže hrávam futbal. Je to škoda aj pre ostatné decká, ktoré môžu byť talentované v rôznych športoch. Nemajú však ani možnosť na to prísť. Lebo na chodbách školy sa nedajú robiť niektoré športy, lebo chodba je úzka a hádzaná, futsal, basketbal či gymnastika sa nedá robiť, keď nemáte na to priestor,“ myslí si Jozef. Podľa neho by deti radšej cvičili v telocvični.
„Bavilo by ich to, hodiny by boli pestré a každý by si našiel niečo, čo by mu vyhovovalo. Všetko by bolo tiež inak, keby mali určené cvičebné náradie,“ zhodnotil Jozef.
Finančná stránkaS odstupom času sa však Jozef zamýšľa aj nad inými vecami, ktoré ho ako žiaka veľmi netrápili.
„Ďalšia vec je, že keby je dostavaná a fungovala by, určite by sa využívala veľmi často, čo by bol prínos po finančnej stránke pre školu aj obec. Dnes si už veľa ľudí chodí po práci zacvičiť, či je to fitness alebo čokoľvek iné, len nech majú činnosť a kondíciu,“ doplnil Jožo.
Mohol by robiť aspoň niečo
Pavol bol oslobodený od telesnej výchovy.
„Dôvodom prečo som necvičil, bolo aj to, že jediná aktivita, ktorá sa tam dala robiť, bol futbal na chodbe. Celkom mi to nevyhovovalo. Keby bola telocvičňa, nemusel som byť celkom oslobodený, mohol by som robiť aspoň niečo,“ hovorí Pavol.
BERKO
