Už z diaľky bolo počuť, podľa hučania motorov, že sa na parkovisku niečo deje. Spočiatku to vyzeralo, že vodič na menšom červenom aute na čerstvo napadanom napadnutom a utlačenom snehu nezvládol riadenie.V šmyku sa totiž rútil po parkovisku smerom od pošty k hotelu. Na poslednú chvíľu skočil na brzdu a ostrú zákrutu rezal len tak-tak.
Po rovinke sa hneď za ním rútilo ďalšie čierne auto. Nasledovala krátka naháňačka, šmyky, brzdenie, hučanie motorov. Všetko sa niekoľkokrát zopakovalo. Vodiči si jednoducho na prázdnom, navyše len chabo osvetlenom parkovisku, urobili prekážkovú dráhu. Podľa ľudí, ktorí bývajú v panelákoch blízko parkoviska, nestalo sa to vraj prvýkrát.
„Preteky“ netrvali dlho. Za niekoľko minút, keď sme volali mestskú políciu, už bolo parkovisko prázdne. V tme boli autá aj ich poznávacie značky ťažko identifikovateľné. Skúsenosť je však varovaním pre ľudí, ktorí sa budú pohybovať večer v blízkosti parkoviska, ak by „pretekári“ náhodou dostali opäť chuť na adrenalín. O tom, že ich jazda mohla mať aj veľmi zlé následky, hovoriť hádam ani netreba.
Autor: BERKO
