POVAŽSKÁ BYSTRICA. Menšie klziská v centrách miest či pri športových centrách sa objavujú v posledných rokoch vo viacerých, aj menších mestách. Vstup na ne je zdarma. Dotvárajú zimnú atmosféru mesta a ťahajú von za športom nielen deti, ale aj dospelých.
Pamätajú si ich aj starší Považskobystričania, kedysi sa totiž svojpomocne robili na sídliskách. Dnes ich vidieť skôr na dedinách a v prímestských častiach Považskej Bystrice. Objavila sa myšlienka vrátiť ich aj na sídliská.
Pomôže aj počasie
S myšlienkou voľne prístupného klziska v centre mesta prišla Katarína Beranová, členka športovej komisie a poslankyňa zastupiteľstva. „Mohli bysme naplniť nefunkčnú fontánu pred Hypernovou vodou a vytvoriť tu plochu na korčuľovanie,“ navrhla. Pripomenula, že v niektorých mestách, napríklad v Poprade či Trenčíne, majú urobené takéto menšie plochy na korčuľovanie.
Podľa nej by sa prírodné klzisko dalo urobiť aj s nižšími nákladmi. „Na to, aby deti športovali a mali priestory, treba využívať aj počasie. Voľakedy si takúto ľadovú plochu robili ľudia v takmer každej štvrti. Takto na ulici športová činnosť začínala a neskôr pokračovala na profesionálnej úrovni. Prečo by to nemohlo byť aj teraz?“ spýtala sa. Komisia by sa podľa nej mala zaoberať aj takýmito vecami.
Čo s bezpečnosťou?
Róbert Ondrašík zareagoval, že myšlienka je dobrá, mal však aj výhrady. „Kto by zodpovedal za bezpečnosť, keby bolo klzisko v nefunkčnej fontáne?“ položil otázku Róbert Ondrašík. Dodal, že sú v nej všelijaké hrany, a keby došlo k úrazu, boli by problémy. Podotkol, že v okolitých dedinách či prímestských častiach majú takéto klziská aj dnes. „Nebránim sa preto ani tomu, aby to bolo v meste,“ vyjadril sa.
K bezpečnosti Beranová pripomenula, že úraz sa môže stať aj na ceste alebo chodníku, keď na ňom v zime niekto spadne, lebo je šmykľavý. Myslí si, že aj toto by sa dalo pri troške snahy prekonať.
Nespoliehal by sa na počasie
Tibor Macháč tiež myšlienku nezavrhol. Za utópiu však považuje spoliehať sa na počasie. „Nikdy by som to neurobil, pretože všetko sa môže roz- plynúť, keď nie je mráz a ľad. A zbytočné by bolo aj úsilie ľudí. Takže nerealizoval by som klzisko na báze počasia. Aj v Bratislave, Trenčíne či iných mestách používajú nejaké chladiace zariadenia,“ povedal. Doplnil ešte, že by bolo dobré hľadať v budúcnosti možnosti, aby sa v rozpočte našli na to financie a v meste vyčlenila plocha.
Katarína Beranová prízvukovala, že ide len o myšlienku a netreba hľadať, prečo sa nedá zrealizovať, ale ako by sa dala. „Myšlienka klziska je však dobrá a treba s ňou pracovať. Aj diskusia bola s reálnymi argumentmi a aj s nimi treba pracovať,“ reagoval Macháč.
Fontána a možnosti
Tibor Fusko si myslí, že treba najprv zistiť technickú stránku veci. „Či je možné napustiť do fontány v zime vodu, aby to nespôsobilo viac škody. Treba sa baviť o technickej stránke, zistiť možnosti a potom sa baviť o klzisku, lebo takto zbytočne zabíjame čas,“ povedal Fusko.
Koľko ich stoja klziská
V Trenčíne mali verejne prístupnú plochu na korčuľovanie. Tento rok ju však prevádzkovať nebudú. Chýbajú totiž finančné prostriedky. Prvotná investícia na zabezpečenie plochy vyšla na približne 138-tisíc eur. Ročná prevádzka a údržba stojí samosprávu asi 22-tisíc eur v závislosti od počasia.V Poprade majú dve ľadové plochy, ktoré sú zdarma prístupné pre verejnosť. Menšiu na námestí v centre a väčšiu pri Aréne na jednom z mladších popradských sídlisk. Prevádzka stojí samosprávu približne 120 eur denne. K dispozícii budú obyvateľom aj tento rok.
(BERKO)