PAPRADNO. Hody bývajú v Papradne vždy na Ondreja. Patrónom miestneho kostola je práve tento svätec, tak preto.
S jedným z najväčších stridžích dní to podľa starostu súvis nemá. Vysoký oheň sa však, aj napriek tomu, že bosorky v obci nikto nenaháňal, rozhorel.
Pre oheň je iná ako inde
Starosta Roman Španihel hovorí, že zabíjačka je u nich v obci trochu iná ako inde. „Prasa sa vždy opaľovalo. Obáranie sa u nás vôbec nepoužívalo. Je to klasika, aspoň u nás v Papradne,“ hovorí starosta.
Prečo to tak je, s určitosťou povedať nevedel. Má to však svoje dôvody. Výrobky z neho sú potom rozhodne lepšie. „Vyčistené je všetko dobre. Okrem vypaľovania sa koža aj poriadne vyškriabe. A hlavne, keď sa dáva taká vypálená koža do tlačenky, má zaudenú, lepšiu chuť,“ hovorí Španihel.
Hody majú v Papradne na Ondreja, čo je jeden z najväčších stridžích dní. Pri pripravovaní slamovej podstielky pre prasiatko, ktorú neskôr mäsiari podpálili, veru aj niekto poznamenal: „Len opatrne s tou slamou, lebo si budú myslieť, že tu bosorky podpaľujeme.“
Starosta však hovorí, že tu žiaden súvis nie je. „Práveže hody súvisia s kostolom. Máme totiž patróna svätého Ondreja. Spočiatku sa to slávilo ako cirkevný sviatok a postupne sa k tomu pridali naše obecné hody,“ vysvetľuje Španihel.
Zabíjačka je zvykom posledných rokov. „Postupne som sa snažil, aby to bola, okrem slávnostnej omše a kultúrneho programu, tiež tradícia,“ hovorí starosta.
Ukážková a ako dnes chodí
Deň pred ondrejovskou zabíjačkou zabili dve prasce, tretie na hody.
„To preto, aby sme už mali pripravené výrobky a ľudia si mohli od rána kupovať. Robíme však aj jednu ukážkovú, lebo veľa mladých už ani nevie, ako to kedysi bývalo počas zabíjačky,“ vysvetľuje starosta.
A je to pravda. Z davu sme totiž pri pozorovaní procesu spracovania prasiatka zachytili zaujímavý rozhovor mladej ženy s kamarátmi. Na dedine je už dnes podľa nej aj problém niečo chovať. Nájdu sa totiž ľudia, ktorým prekáža, keď zvieratá vydávajú rôzne zvuky. „Je to aj o medziľudských vzťahoch. Máme prípady, keď sa prídu sťažovať, dokonca aj na sliepky,“ hovorí starosta.
Kultúrny program
Počas zabíjačky prispela k dobrej nálade dychová hudba Lieskovanka.
V obci boli aj stánky, v ktorých prevládal vianočný tovar. Kúpiť ste si mohli napríklad vetvičky imela.
Popoludní bol program v kultúrnom dome. „Na harmonikách prišli zahrať a zaspievať chalani z Brvnišťa, vystúpil aj náš Podžiaran, ktorý tiež pripravil scénku a zasmiať sa ľudia mohli pri vtipoch ľudovej rozprávačky z obce, pani Betky,“ hovorí starosta.
Na podujatie do obce neprišli len domáci, ale aj ľudia z Považskej Bystrice, a tiež vzdialenejších miest na Považí.
