Adventný veniec rozvoniaval po celej škole

PÚCHOV. Charakteristická vôňa a krása medovníkov oslovila aj deti zo „slovanskej“ základnej školy v Púchove. Celé dva týždne piekli a zdobili medovníky, potom nenápadne (niekedy v obrovských krabiciach) nosili do školy. Vôňa sa vznášala všade.

Napriek tomu, že sa často ozývalo školskou chodbou: „Pani učiteľka, mám tu tie medovníky,“ podarilo sa nám náš „plán“ udržať v tajnosti. Nakoniec prišiel deň, keď sme sa mohli pustiť do toho. Nie do jedenia, ale do výroby obrovského medovníkového adventného venca, ktorý mal byť dominantný nielen svojou veľkosťou, prvkami tradičnosti, ale i svojou pracnosťou. (Zdá sa, že tá veľkosť sa nám naozaj podarila, pretože sme neskôr náš „minivenček“ o priemere viac ako 1,3 metra len s námahou dostali cez dvere triedy na chodbu).

Pripravený kruh z prútia sme prácne po vrstvách obaľovali novinovým papierom, a keď dosiahol požadovanú hrúbku, pokryli sme ho slamou. Veniec vždy muselo pridržiavať najmenej 8 párov rúk. No najkrajšiu časť práce predstavovalo lepenie medovníkov. Deti sa často slovne medzi sebou „bili“ o to, kto ich bude prikladať na slamu. Vrstvili sme neúnavne medovníky na slamený veniec dovtedy, kým sme neboli s výsledkom našej práce spokojní. „Zhltol“ približne 10 kg papiera, polovicu vreca slamy a približne 670 medovníkov. Bol jednoducho „na zjedenie“.

Tých niekoľko hodín práce, nadšenia a radosti si zaslúži moje veľké poďakovanie kolektívu žiakov z 5. A, 6. A a 7 .A triedy, pani učiteľkám Loduhovej a Vajčnerovej a tiež všetkým mamičkám, ktoré pomáhali pri pečení a zdobení medovníkov svojim deťom, pretože bez ich ochoty by tento krásny veniec nevznikol.

Prvú adventnú sviečku sme zapálili v škole, aby pripomenula blížiace sa Vianoce. V škole však náš medovníkový veniec nezostal. Poputoval do Divadla, kde jeho sviečky budú horieť počas adventného obdobia pre vás všetkých. Prečo? Aby sme ho v škole jednoducho nezjedli...