Takmer celý váš pracovný život bol spätý s deťmi.
- Práci s deťmi sa skutočne venujem už dlhé roky. Je to najkrajšie, čo ma mohlo v živote stretnúť. Snažím sa vždy nájsť pre ne čas. Teraz už síce nie tak aktívne, ako pred pár rokmi, ale naplnenie nachádzam aj v Stredisku ekologickej výchovy Dub. Veľmi rada si spomínam na obdobie, keď som pracovala v dubnickom centre voľného času, zvlášť na vianočné tvorivé dielne. Deti sa s radosťou zapájali do prípravy vianočných ozdôb. U mňa osobne to vždy navodilo atmosféru blížiacich sa sviatkov, ktoré mám veľmi rada.
Hoci Vianoce sú vždy pekné, vždy sa nájdu také, na ktoré máme najkrajšie spomienky...
- Pochopiteľne, že je to aj u mňa, hoci na každé hovorím, že to boli najkrajšie sviatky (smiech). Máte pravdu. Skutočne sú obdobia, na ktoré nikdy nezabudneme. Veľmi rada si spomínam na detstvo, ako tajomne na nás vtedy Vianoce pôsobili. Neskôr ich nahradili spomienky na obdobie, keď boli naše tri deti malé. Ale to asi poznajú všetci rodičia. Detská úprimnosť a radosť z darčekov je pre nás, dospelých, tou najkrajšou spomienkou. Ako sme spolu pripravovali stromček, piekli vianočné koláčiky, od ktorých rozvoniaval celý byt, pripravovali štedrú večeru, išli spolu na polnočnú omšu. Táto tradícia v našej rodine pretrváva, hoci deti sú už dospelé. Vianoce stále trávime spolu a užívame si čaro Vianoc. Neraz nám vypadne aj slzička, keď si spomenieme na našich najbližších, ktorí už odišli do nebíčka. Žiaľ, aj o tom je život.
Kedy kupujete darčeky? Nechávate si to na poslednú chvíľu?
- Niekedy sa stane, že niečo kupujem v posledných chvíľach. Väčšinou sa však snažím pripraviť ich vopred. Veľmi rada nakupujem darčeky, ktorými obdarúvam všetkých mojich blízkych. Teším sa z každého darčeka, ktorý kúpim. Podľa mňa nie je dôležité, aby bol čo najdrahší, ale darovaný z lásky. Každý zvlášť zabalím, aby som si mohla vychutnať úžasnú atmosféru a radosť pri ich rozbaľovaní.
Dodržiavate vianočné tradície?
- Určite, veď práve to je to krásne, ktoré drží rodinu pohromade. Krásne vyzdobený stôl, pod obrusom šupinky z kapra, na stole jabĺčka so sviečkou, kapor, oblátky, prázdny tanier pre tých, ktorí už nie sú s nami. Aj samotná štedrá večera je u nás taká, ako sme boli zvyknutí v detstve. Kapustnicu, fazuľu, Ježiškovu kašu jeme z jednej misy, kapra a šalát si už každý nakladá na svoj tanier. Pri večeri býva u nás veselo, pretože sa udeľuje medovníkové prasiatko, ktoré vopred upečieme, tomu, kto najviac zašpiní pri jedení stôl. Každý sa preto snaží, aby ho nedostal. Aspoň máme potom menej upratovania (smiech).
Prezradíte svoj obľúbený recept na koláče?
- U nás sú to medovníčky, pri ich pečení pomáha celá rodina. Potrebujeme 650 g obyčajnej hladkej múky, 150 g tekutého medu, 250 g práškového cukru, 50 g rozpusteného masla, 3 celé vajíčka a + žĺtok, kávovú lyžičku medovníkového korenia (klinčeky a aníz pomelieme, preosejeme cez sitko, zmiešame so škoricou a dávkujeme) 2 kávové lyžičky jedlej sódy, 4-5 lyžíc mlieka a trochu rumu. Zmes spracujeme na hladké, neveľmi tuhé cesto. Najmenej hodinu ho necháme prikryté odstáť. Znovu ho vypracujeme, rozdelíme na bochníčky, ktoré rozvaľkáme na pomúčenej doske asi na pol centimetra a vykrajujeme z neho rôzne tvary. Pred pečením ich potrieme rozšľahaným vajíčkom, dáme na slabo vymastený plech a vložíme do rozohriatej rúry. Pečieme pri 200 °C asi 6-10 minút. Zdobíme ich buď pred pečením orechom či mandľou, alebo po upečení kornútkovou technikou, bielou alebo farebnou polevou. Na polevu potrebujeme 140 g práškového cukru, ktorý vymiešame s bielkom a troškou citrónovej šťavy na hustú kašu, ktorá sa nesmie roztekať.
Vráťme sa k vašej práci s deťmi. V hektickom predvianočnom období si nájdete čas aj na organizáciu obľúbeného podujatia Vianočný anjel.
- Bez toho by mi určite niečo počas sviatkov chýbalo. Je to najkrajšie a môjmu srdcu naj-bližšie podujatie, ktoré organizuje Stredisko ekologickej výchovy Dub a dubnická Špeciálna základná škola. Teším sa naň celý rok, napriek tomu, že mám veľa povinností v práci, doma i ako poslankyňa samosprávneho kraja. Vždy sa snažím prácu zariadiť tak, aby som sa mohla venovať príprave tejto akcie. Darí sa mi to asi preto, lebo ju organizujem s úžasnými ľuďmi s veľkým srdcom.
