Skorý začiatok
Môj otec sa venoval motorkám ako trialista, neskôr trénoval motokros. Brával ma aj s bratrancom, ktorého trénoval so sebou na preteky. Život bez motoriek som si vôbec nedokázala predstaviť. Priťahovala ma najmä vôňa benzínu a bolo jedno, či to bol trial alebo motokros. Keďže cyklotrial má v základnej škole v Záriečí dlhodobú tradíciu a základňu, už ako prváčka som priniesla domov prihlášku do cyklotrialového krúžku. Pretože som bola drobučká, rodičia mi to zakázali. Nevzdala som to a ako štvrtáčka som doniesla domov vyplnenú prihlášku a nedala našim na výber. Našťastie, rodičia neboli proti a prvý bicykel som dostala od CTK Záriečie. Okrem Anny Šidlíkovej ma trénoval aj otec, ktorému zo začiatku chýbali milované motorky, ale cyklotrial oslovil aj jeho. Doma mi staval prekážky a ja som večer namiesto rozprávky skúšala stáť na bicykli čo najdlhšie. Dodnes máme doma ošúchané schodíky od bicykla. Jazdím na Koxxe, nemá sedadlo, prevody a váži asi 7,5 kg. Základom je všestranná pripravenosť, v poriadku musí byť kondícia, svaly, psychika, koordinácia, výbušnosť, spojenie všetkého je ideál.
Chalani nestíhali
V Záriečí je zaužívaná tradícia, že najmladší adepti sa čo najskôr zúčastňujú na pretekoch. Darilo sa mi a už na druhých pretekoch som v kategórii Poussin bola šiesta. Pamätám si dodnes, ako som prvýkrát bola na stupňoch víťazov a za mnou skončili chlapci. Veľmi ma to tešilo, kým im sa smiali, že prehrali s „babou“. O to viac museli tvrdšie trénovať, aby ma porazili.
Reprezentačný debut
Víťazstiev na domácich pretekoch v začiatkoch bolo dosť, ale paradoxne na úplne prvé si nespomínam. Reprezentačnú šancu mi tréneri dali v roku 2005 na ME vo Švédsku. Ako jedenásťročná som debutovala v ženskej kategórii, kde sa jazdí bez vekového rozdielu, ale mladšie pretekárky sú zvýhodňované používaním koeficientu. Piate miesto bol dovtedy mojím najcennejším výsledkom. S Andorrou sa spája kuriózna historka. Išli sme dvoma autami, a Šidlíkovcom cestujúcim s chlapcami „eliťákmi“ sa auto v horách pokazilo. Museli si požičať druhé, odviezť chalanov na Slovensko, zohnať opravára, vrátiť sa do Andorry, opraviť auto, požičané vrátiť a naspäť domov. Bolo to fuška, veď do štátiku v Pyrenejách je to asi 2000 km.
Svet je malý
Cestovaniu sa pri našom športe nevyhneme a podarilo sa mi s výnimkou Austrálie navštíviť všetky kontinenty. V rokoch 2007 a 2008 som bola v Japonsku, o rok v Číne, v roku 2010 to bola Kanada a teraz v lete Juhoafrická republika. K protinožcom som nedostala, ale veľa nechýbalo. V roku 2009 tam boli MS federácie UCI, kým ja som bola v Číne a cestovanie z na obrovské vzdialenosti by bolo neúnosné. V UCI som sa dočkala debutu o rok v Kanade a získala som striebro.
Medailová záplava
Medaily z domácich šampionátov zrátané nemám, rovnako ako z ďalších domácich či medzinárodných pretekov. Mám päť európskych titulov, štyri v kategórii BIU a jeden v UCI. Cením si najmä halový titul z Púchova pred takmer domácim publikom. Na svetových šampionátoch po bronzovej Kanade som v roku 2011 skončila tesne štvrtá, no o rok pribudol do zbierky druhý bronz. V JAR som konečne vystúpila na najvyšší stupeň a dočkala sa svetového zlata.
Zlatá Afrika
Na predchádzajúcich MS som bola ešte primladá a nepripravená psychicky na kvalitný výsledok. Beriem to tak, že súperky boli lepšie a za dlhšie pôsobenie vo svetovom kolotoči pretekov si zaslúžili úspech.
Do JAR som cestovala s tým, že idem vyhrať. Príprava sa vydarila, všetko bolo tak, ako byť malo. Potešilo ma prostredie pretekov, kde bolo všetko, vrátane prekážok ladené v štýle safari. Nechýbal malý potôčik, skaly, prekážky pomaľované motívmi afrických zvierat. Divákov bolo na tribúne veľa, pretože súčasťou MS boli ďalšie extrémne športy ako country cross či zjazd. Povzbudzovanie mi veľmi pomáhalo, keď každú vydarenú sekciu odmenili hlučné ovácie. V samotných pretekoch bola najväčšou súperkou skúsená Španielka Gemma Abantová. Boli sme vyrovnané a ešte pred poslednou sekciou bol boj o zlato otvorený. Diváci sa dostávali do varu, keď videli, že rozhodnúť môže jediná chybička. Pred mojou poslednou sekciou, ktorá bola veľmi ťažká, bola Španielka lepšia o dva body, no čakali ju ešte dve sekcie. S trénerom sme čakali, že na oboch sekciách by mala urobiť po jednom trestnom bode, tak som musela zájsť čisto. Myšlienku, že to nezvládnem, som zahnala a sústredila sa na jazdu. Dokázala som to a nemožné sa stalo skutočnosťou. Vyhŕkli mi slzy radosti a tešila som sa z titulu. Bolo to priskoro, lebo som zabudla, že Gemma má pred sebou rovnakú sekciu. Keď pred tým raz zaváhala, potrebovala som, aby urobila jeden dotyk. Druhé miesto bolo isté, ale keď som počula trénerov krik, ktorý dobehol s radostnou novinou, že súperka mala dotyk so zemou, titul mi už nik nemohol vziať. Bolo to tesné, lebo sme mali rovnaký počet trestných bodov. V môj prospech rozhodlo, že sekcií s nulou som mala viac, v môj prospech hovoril aj lepší čas.
Veľký cieľ
Dvakrát som vyhrala Svetový pohár, mám tituly z ME a teraz aj z MS. Dostihnúť fenomenálnu Švajčiarku Moorovú, deväťnásobnú majsterku sveta je veľmi ťažké, lebo ja mám iba jediný titul. Škoda, že sa mi ju nepodarilo zdolať, lebo keď to mohlo byť reálne, ukončila kariéru. Mojím cieľom je vyhrať počas jednej sezóny všetky preteky – MS, ME a päť podujatí Svetového pohára.
V tomto roku sa mi podarilo vyhrať všetkých päť pretekov Svetového pohára – v nemeckom Heubachu, poľskom Walbrzychu, francúzskych mestách Pra Loup a Méribel a aj v belgických Antwerpách. Na MS v Pietermaritzburgu v JAR som odplatila prehru Abantovej, s ktoru som prehrala na ME vo švajčiarskom Berne o sedem bodov. Verím, že o rok to vyjde, čakajú ma preteky v Nórsku, dvakrát vo Francúzsku, Belgicku, Švajčiarsku a dvakrát v Poľsku.
Problémové koleno
Pred dvoma rokmi na Svetovom pohári vo Francúzsku sa mi pretrhol predný krížny väz. Nasledovali dve operácie, sedem mesiacov bez pretekárskeho bicykla. Nahradil ho stacionárny a po pol roku som bola opäť vo forme. Neskôr na telesnej výchove pri basketbale som si poškodila meniskus, ale veľmi som to neriešila. Po víťaznej na MS som poskočila od radosti, naraz to chruplo, keď sa onedlho koleno nalialo, bolo zle. V nemocnici zistili utrhnutý meniskus, poškodené jabĺčko a chrupavka, predný krížny väz funguje na 60 percent. Našťastie mám po sezóne, tak som sa rozhodla koleno vyliečiť. Chodím do Martina na plazmové injekcie, ale do začiatku sezóny v júni chcem byť úplne fit.
Netradičná škola
Po strednej škole som sa rozhodla ísť študovať do Brna na vojenskú školu, ale pretože nemám české občianstvo, tak iba civilný smer. Priznám sa, že odbor ekonomika a manažment riadenia finančných zdrojov mi nesadol, tak uvažujem po polroku o zmene. Nechcem sa trápiť, radšej to zmením na začiatku a pokúsim sa nájsť niečo, čo by mi lepšie vyhovovalo. Momentálne sa rozhodujem, čo ďalej.
Veľmi sa mi páčia prírodné trate podobné našej mesteckej skale, no väčšinou vo svete sú preteky situované do centier miest na umelých prekážkach. Najhoršie je to v zime, keď trénujeme na paletách, kde sú ostré hrany a všetko je umelé. Veľmi dobre som sa cítila v Afrike, čo tiež prispelo k prvenstvu.
Športová Popoluška
Škoda, že cyklotrial nie je olympijský šport, pretože je veľmi zaujímavý. Napriek tomu, že máme malú základňu na Slovensku, dosiahli sme veľké úspechy a množstvo medailí.
Mrzí ma, že o tento šport je najmä v médiách minimálny záujem, nezaškodila by lepšia propagácia, ktorá by pritiahla aj sponzorov, ale aj divákov. Kvalitné podmienky boli jedným z dôvodom môjho prestupu z CK Záriečie do sTC Púchov. Som tu jediná cyklotrialistka, ale ja som od malička zvyknutá trénovať radšej sama, ako v kolektíve, kde sa viac dokážem sústrediť na tréning. Mám tu veľmi dobré podmienky na prípravu.
Milované Vianoce
Mám voľno, je po sezóne. Som vianočný človek od malička, už v novembri sa Vianoc neviem dočkať. Všetci si oddýchneme, tešíme sa, je to najväčšia radosť. Milujem tú atmosféru, vôňu, výzdobu. Vždy sa teším, čo dostanem, rada nakupujem, povyberám pre všetkých. Pred sviatkami si kúpim televízny program, pozaškrtávam rozprávky a filmy, ktoré mám rada. S mamou a sestrou pečieme koláče, ja som na ozdobovanie, na varenie mám ešte čas. Milujem všetky druhy koláčov, ale najviac medovníčky. Doma máme vždy stromček viac než trojmetrový živý stromček cez dve poschodia, ktorý so sestrou zdobíme a ľudia sa naň chodia pozerať. Na večeru máme oblátky, kapustnicu, šalát, rybu, ale potom si ideme umyť zuby. Keď sme boli malé, Ježiško zazvonil a priniesol darčeky, pokiaľ sme si umývali. Bol to dedko s babkou, ktorým dali rodičia vopred vedieť, kedy budeme všetci vrátane ich v kúpeľni. Na druhý deň sa celá rodina stretne u jednej babky a na Štefana u druhej. Veľmi sa cez sviatky v jedle nestrážim, pretože všetko vyšportujem.
