POVAŽSKÁ BYSTRICA. Ojedinelé dielo, ktoré prináša zaujímavé fakty neoddeliteľnej súčasti kultúry v meste, je podľa hudobníkov veľkým prínosom aj pre budúce generácie.
Je o to zaujímavejšie, že je obohatené o fotografický i faktografický materiál.
„Klobúk dole, vypichol tam skutočnú hudobnú kultúru v meste od roku 1929. Je to nutné aj pre budúcnosť, má veľkú vypovedaciu hodnotu,“ ocenil dielo riaditeľ umeleckej školy a dlhoročnú hudobník Michal Bróska.
Autor chýbal
Verejnosť sa po prvý raz mohla oboznámiť s publikáciou na verejnej prezentáciu. Konala sa bez účasti autora, ktorému to zdravotný stav neumožnil. Zastupoval ho syn Vladimír. „Myslím si, že je veľmi rád, keď kniha vyšla. Povedal mi, že neexistuje taká ucelená publikácia, svedectvo o rozmanitom kultúrnom živote v Považskej Bystrici,“ povedal.
Spomenul aj otcove prvé kontakty s hudbou.. „Začal hrať ako učeň. Rozprával, ako sa k tomu dostal. Keď prišiel do Považskej Bystrice, vtedy mu povedali, že bude hrať na klarinet a musel sa to naučiť. Nakoniec mu to zostalo na celý život,“ usmial sa Vladimír. Jeho otec roky hrával v závodnej dychovke i viacerých skupinách. Hudba bola jeho láskou i doma, neraz vytiahol hudobný nástroj, aby spríjemnil rodinné posedenie.
Uznanie hudobníkov
Láska k hudbe sa odrazila i v publikácii, ktorú oceňujú najmä hudobníci. Úryvky z nejsi vypočuli aj účastníci prezentácie knihy v podaní Milady Ostrolúckej. Mnohí z účastníkov, bývalí členovia závodnej dychovky, si pri nich zaspomínali na časy, keď toto hudobné teleso bolo známe nielen v meste, ale aj na Slovensku.
Ešte počas prezentácie neodolal a knihu si prelistoval aj Rudolf Pagáč. Aj on si zaspomínal na časy, keď s Gustávom Ulickým začínali ako mladíci v dychovke. „Hrávali sme spolu v závodnej hudbe, na svadbách, vozili sa na motorkách. Som rád, že sa mu podarilo dať toto dielo dohromady. Škoda, že nemohol prísť,“ povedal.
„Som veľmi šťastný, že publikácia vyšla, je veľmi krásna, pekná a poučná. Mala by sa dostať aj do hudobných škôl, aby decká videli, ako sa rodila muzika v našom meste,“ pripojil sa Viliam Frolo, ktorý s ďalšími štyrmi muzikantmi dotvárali atmosféru podujatia hudbou. Troškou do mlyna prispel aj Július Pintér, ktorý zložil pre autora pieseň na tóny jeho obľúbenej sklady Krčmárečka malá. „Všetci muzikanti mali doniesť koláče alebo jedlo. Neviem vari, ani piecť, tak som zložil pieseň priamo pre Gusta,“ postaral sa o veselú náladu Pintér.
Našiel podporu v múzeu
Knihu vydalo Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici. „Úlohou múzea je dokumentovať aj duchovnú kultúru. Medzi ne patrí aj hudba. V archívoch je veľa fotografií. Chýba im však vypovedacia hodnota, lebo sú anonymné. Práve vďaka pánovi Ulickému sa podarilo dať im konkrétnu podobu,“ skonštatovala riaditeľka múzea Viera Praženicová.
Prínosom podľa nej je aj to, že kniha je zároveň aj históriou všedného dňa obyčajných ľudí, ktorú je oveľa ťažšie zdokumentovať ako napríklad dianie na politickej scéne. „Predstavuje významné osobnosti, ktoré rozhodujúcou mierou prispeli k rozvoju bohatého hudobného života v Považskej Bystrici. Taktiež poskytuje informácie o období rozkvetu dychového orchestra, ako aj okolnosti vzniku a zániku kapiel z pohľadu hudobníka, ktorý bol súčasťou tejto scény,“ dodala.
