tky.
Keď Vlado zavíta do cudzej krajiny, snaží sa ju spoznať čo najviac. Je to znak zarytého cestovateľa, ktorý nikdy nemá dosť odhaľovania a spoznávania. Vlado navštívil mnohé krajiny v Európe a Ázii.
Tvrdí, že ani celý život nestačí na to, aby človek pochodil všetko, čo by chcel. Má ešte cestovateľské plány. Na budúci rok by rád zvítal do Južnej Ameriky.
Kde bol a po čom túži
Prvá Vladova zahraničná cesta smerovala do Anglicka. „Išiel som tam najmä kvôli prácia zdokonaleniu sa v jazyku. Vtedy som ešte nevedel dobre anglicky. Pracoval som v sklade, potom v telešopingovej televízii. Balil som tam šperky. Bola to pohodová, nenáročná práca,“ spomína Vlado. V Anglicku sa mu zapáčilo a potom ho navštívil ešte niekoľkokrát.
Okrem Anglicka navštívil aj Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Maltu, Grécko, Bulharsko, Čiernu Horu, Srbsko, Maďarsko a Poľsko.
Zaujali ho aj ázijské krajiny. Tie podľa neho nemajú s európskymi veľa spoločného, no sú rovnako krásne. „Najdlhšie som bol vo Vietname. Thajsko, Malajzia, Filipíny, Brunej, Singapur, Čína, Hongkong, Macao, Dubaj,“ vymenoval krajiny, ktoré videl.
„Ani zďaleka to nie je všetko, kde by som sa chcel ísť pozrieť. Je ešte veľa krásnych a zaujímavých miest. V blízkej budúcnosti by som rád navštívil Južnú Ameriku a Peru. Uvidíme, či sa mi to podarí,“ dodal.
Čo mu najviac učarovalo
Keď je v cudzej krajine, snaží sa spoznať ju čo najviac. Vybrať najkrajšiu krajinu spomedzi všetkých navštívených je vraj veľmi ťažké. Každá je niečím zaujímavá a výnimočná. „Vo Švajčiarsku sa mi páčil najviac Zermatt, vo Francúzku Chamonix, v Rakúsku Viedeň. Najviac ma ale očarilo Tenerife,“ povedal s tým, že by sa tam niekedy určite rád vrátil.
„Tenerife je síce maličký ostrov, no je tam úplne všetko. Nájdete tam sopku, sneh, púšť aj pralesy. Zermatt je však tiež úžasný. Je to malé mestečko, v ktorom nepremávajú žiadne autá. Na autách jazdia len policajti, hasiči a záchranári. Dostať sa tam dá len vlakom,“ podelil sa o svoje zážitky.
Cestu by znova meral aj do Vietnamu, pretože tam strávil dlhý čas a našiel si tam veľa priateľov. „Hongkong je úžasné malé mesto. Očarilo ma, pretože spája európsku a ázijskú architektúru. Nachádza sa tam veľa mrakodrapov. Znova by som išiel aj do Malajzie. Nemal som na ňu dostatok času,“ poznamenal.
„V Dubaji sú obrovské horúčavy. O druhej v noci tam je 37 stupňov a poobede sa teploty blížia až k päťdesiatke. Zaujímavosťou je, že tam majú klimatizované zastávky na autobusy,“ prezradil.
Vietnamské Vianoce a svadba
Posledné Vianoce trávil Vlado vo Vietname. Tvrdí, že Vianoce sa vo Vietname považujú za bežný deň a nejako zvlášť sa neoslavujú. „Na Štedrý deň som pracoval. Vianoce pre Vietnamcov nie sú ničím výnimočným. Nemajú žiadne tradičné vianočné jedlo a dokonca sa ani neobdarúvajú. Kresťania však môžu ísť do kostola. Veľký rozdiel je aj v tom, že naše Vianoce sú späté so snehom, vo Vietname sneh nikdy nevideli. Vo veľkom oslavujú až Nový čínsky rok,“ povedal Vlado.
Počas služobnej cesty vo Vietname dostal pozvánku na dve svadby. Tvrdí, že ak je vo Vietname na svadbe stopäťdesiat hostí, ide o malú svadbu. „Počet hostí na svadbe je ďaleko vyšší ako u nás. Svadba trvá veľmi krátko, často len dve až tri hodiny maximálne. Nenazval by som to ani svadbou v pravom slova zmysle, ako sme zvyknutý my. Je to skôr len slávnostná večera," hovorí.
„Mladomanželia majú väčšinou príhovor. Potom nasleduje krátka šou spätá so spevom a tancom. No nie je to nič výnimočné. Mladomanželia krájali veľkú tortu, no žiaden z hostí, okrem mladomanželov z nej neokoštoval. Tiež nalievali šampanské do pohárov, z ktorých bola vystavaná pyramída. Nikto iní, okrem nich, však nepil,“ dodal Vlado.
Niektoré zvyky z ázijských krajín
Vlado hovorí, že ázijské krajiny nemajú s európskou kultúrou a zvykmi toho veľa spoločného. Stretol sa s tradíciami, ktoré ho veľmi prekvapili. „V jednej etnickej menšine vo Vietname majú vlastný zvyk. V minulosti si ženy kupovali budúcich mužov. Keď bol muž vzdelaný a poslušný, bol drahý. Keď bol chudobný, nevzdelaný a neposlušný, bol lacný. Za mužov často platili volmi,“ spomína.
Aj medzi ázijskými krajinami navzájom sú veľké rozdiely. Hongkong a Singapur sú ekonomicky silné krajiny. Vo Vietname sú ľudia chudobní. „Medzi islamom v Dubaji a Malajzii je veľký rozdiel. V Dubaji sú striktní vyznávači islamu. Počas ramadánu tam jedlo len tak ľahko nezjete na ulici. Sú tam prísne pravidlá pre moslimov a vyznávačov iných náboženstiev. Dvakrát ma napomínala ochranka, že nemôžem jesť počas ramadánu. Až potom mi povedal jeden pán, že ak sa skryjem za roh, tam jedlo zjesť môžem. V Malajzii sú pravidlá liberálnejšie,“ povedal.
Aj Slovensko chce lepšie preskúmať
Veľa toho Vlado pochodil aj na Slovensku. Vysoké a Nízke Tatry, Malú a Veľkú Fatru a Slovenský raj nevynechal. „Ešte stále veľa možností ponúkajú aj Vysoké Tatry. Nedávno som išiel okolo Čierneho Balogu a započul som, že tam premáva čiernohronská železnica. Ešte som tam nebol a rád by som sa na nej niekedy odviezol. Stále je čo odhaľovať aj v rodnej krajine,“ hovorí.
Je však sklamaný z parkov v slovenských mestách. Počas ciest po svete navštívil park v Londýne, Vietname a inde. „Tie parky, to je niečo úžasné. Chodia tam celé rodiny, trávia tam voľný čas, oddychujú. U nás také parky neexistujú. Veľmi to tu chýba,“ hovorí.
