kvetov je nenapodobiteľný.
Thajsko je veľmi blízke formátu a vzhľadu Strednej Ameriky. Jeho podnebie je tropické s troma sezónami: horúce od marca do júna, monzúnové počas júla až novembra a chladné od decembra do februára. Hlavné mesto Bangkok leží na rovnakej zemepisnej šírke ako Madras, Chartúm, Guatemala, Guam a Manila.
„Ázijský raj ma ohromil a pozval k jednému z najlepších pobytov na svete. Pod šírym nebom sa odohrávali životné príbehy, ktoré až zázračne pripomínali rozprávky s exotickým čarom," spomínala Katarína Kočudáková, ktorá už precestovala veľkú časť guľatej zemegule.
Neplánovaný výlet
„Tuk-tuk (autíčko na prevoz turistov, cena je podľa dohody) ma odviezol do čínskej štvrte. Bosá som vstúpila do chrámu Wat Traimitr so Zlatým Budhom. Tento soliter má váhu 5,5 tony, je odliaty z jedného kusa zlata a oblepený tenkými zlatými lístkami od veriacich. Vonku sa mi prihovoril Číňan Pony, že ma dovedie k rieke, odkiaľ môžem cestovať loďou do Grand Palace (Veľkého Paláca), kde je chrám so Smaragdovým Budhom. Cestou rozprával o fabrike na spracovanie drahých kameňov, ktorú vlastní jeho strýko. Odviezol ma k štadiónu, pri ktorom namiesto fabriky bol iba malý obchodík. Šperky mali síce pekné, možno aj lacné, ale odmietla som ponuku," povedala Katarína.
„Keď som vyšla z dverí, oslovil ma chlapík v tričku Tourist police a tvrdil, že palác je zatvorený kvôli sviatku a odporučil mi návštevu Wat Benchamabophitu. Tu sa zastavujú Thajčania skoro ráno na ceste do práce. Lotosovými kvetmi a voňavými dymovými paličkami vzdajú úctu Budhovi. Je to excelentný pohľad. Po chvíli jazdy ma vysadil za rohom cestovnej kancelárie, lebo mu volala žena a musel sa vrátiť domov. Nechápala som, čo to malo znamenať," konštatovala smutne.
„Neplánovane som sa autobusom presunula na Golden Mount (Zlatý vrch). Ten úžasný výhľad stál za všetky trampoty," pochvaľovala si. „Medzi poslednými návštevníkmi toho dňa som si prezrela kráľovské zbierky v Ananta Samakhom Throne Hall, ktoré vytvorili mnohí remeselníci počas viacerých rokov. Bola to pastva pre oči a nevšedný umelecký zážitok. Odtiaľ som prešla na najturistickejšiu ulicu v meste - Khaosan Road."
V celej krajine je množstvo Budhových sôch, často zhotovených z drahých materiálov. Všetky stelesňujú filozofiu Ďalekého východu. Sú umiestnené voľne v prírode, alebo sú súčasťou chrámov. Jeden z budhistických chrámov Wat Po je najväčším a najstarším v Bangkoku. Patrí k nemu cez sto svätyní a galéria s približne štyristo sochami Budhu.
Čo ponúkajú thajské provincie?
Záľuba vo všetkom krásnom sa prejavuje rôznymi umeleckými detailami. Od kvetinového zátišia z vyrezávaného ovocia cez zdobený tíkový nábytok, tapisérie a obrazy. Ružové a orchideové záhrady s viac ako tisíc druhmi hýria farbami a rôznymi kombináciami flóry. Medzi nimi sú umiestnené reštaurácie a denne sa prezentujú thajskou kultúrnou šou.
Tancom možno vyjadriť mnoho, a čo viac, ak sú tanečnice pôvabné a v bohato zdobených kostýmoch. Fascinujú turistov krehkosťou a ladnými pohybmi.
Nočný život má mnoho tvárí. Z mesta anjelov sa stáva neónová džungľa plná nočných klubov, diskoték a striptízových barov. „Nesmiem zabudnúť na úžasný športový zážitok, ktorý poskytuje thai box," pripomínala si Katarína. „Je to umenie, variácia gracióznosti baletu bez hudby s drilom športových výkonov. Má vysokú popularitu, prezentuje ho thajská televízia."
Medzi atrakcie patria krokodílie farmy. „Asi 30 km juhovýchodne od Bangkoku leží v blízkosti ústia rieky v provincii Samut Prakarn farma, ktorá má v čerstvej a slanej vode siamské krokodíly, severoamerické kajmany a krokodíly z rieky Níl v počte okolo 30-tisíc kusov. Prístupná je krododília šou, odporúčam ju len pre silné nervy," smiala sa Katarína.
„Oveľa krajší pohľad je na skupinku slonov, ktoré sú vycvičené na prácu. Dokážu ľahko preniesť niekoľkotonové náklady, sťahujú drevo, na pokyn vodcu sa zoradia. Sú veľmi inteligentné a poslušné. Ľutovala som ich, pretože stratili svoju prirodzenú voľnosť a na nohe mali hrubú ťažkú reťaz. Boli aj vtipné...," dodala. „Vybrali mi z tašky banány a okamžite ich prehltli."
Kontrast domáceho a amerického
Vplyv americkej kultúry zaznamenali najmä moderné nákupné centrá. „Nechýba v nich fast-food importovaný z USA, anglická literatúra, módne odevy, nábytok a vôbec všetko, čo si človek môže želať," vysvetľovala. „Ponúkajú sa tu súkromné hodiny športu, golf, vodné pólo, tenisové kurty či jazdy na koňoch. Hneď cez cestu oproti športovému klubu stojí Chulalongkorn Univesity, najstaršia a najprestížnejšia vysoká škola v krajine. Má 14 fakúlt s mixážou thajského a západného štýlu. Navštevoval ju kráľ Rama VI. (1911-1925) a pomenovaná je podľa jeho otca, kráľa Chulalongkorna."
Južne od univerzity je Pasteur Institute - Snake Farm (Hadia farma). Produkuje sérum od siedmich typov hadov - kráľovská kobra, siamská kobra, pruhovaná kraita, ruská zmija, malajská jaskynná zmija, zelená a pápežská jaskynná zmija. Distribuujú ho do celej krajiny. „Samozrejme nechýba hadia šou. Magnetom je obdivuhodný muž, korý sa niekoľkokrát nechá uštipnúť kobrou. Jeho krv sa používa ako sérum. Ja som sa radšej vzdala tejto nechutnej atrakcie a venovala sa nákupom. Očarili ma kožené výrobky, kabelky, obrazy maľované na tíkové drevo a vykladané polodrahokamami," dodala.
Kulinárske špeciality sa tešia vynikajúcej povesti
„Obchoduje sa na malých húpajúcich sa loďkách, doplna naložených tovarom. Dostanete hocijaké ovocie a zeleninu, ktoré sa tu pestujú. Tieto bizardné trhy nesmierne lákajú turistov," spomínala Katarína Kočudáková. Tento plávajúci obchod je typický pre Dammern Saduak. Atrakcia je veľmi populárna a každý rok ju navštívi množstvo ľudí. Varí sa priamo v člnoch.
Jedinečná thajská kuchyňa ohromuje a pozýva k hodovaniu. Znalci ju považujú za jednu z najlepších na svete. Veľký podiel na tom má zmes najjemnejšieho korenia, ktoré až zázračne ladí vo všetkých pokrmoch a robí thajské menu tajomným. Chilli, zázvor, kokosové orechy a samozrejme ryža sú neodmysliteľnými prísadami a prílohami pokrmov. Či na ulici, na pláži alebo v kaviarničkách, nikde na svete sa nejedia také ľahké, lahodné a súčasne ostré jedlá. Väčšinou sa ale je pod šírym nebom.
„Historický vývoj Thajska ovplyvnil i jeho kuchyňu. Základom všetkých pokrmov je však ryža. Thajsky „jesť" znamená „prijímať ryžu", to hovorí za všetko," vysvetľovala. Môže byť uvarená, opečená či lepkavá. Jedlá sú ostré, sladkokyslé i slané. Bohatstvo rýb a darov mora sa objavuje takmer všade - predovšetkým na juhu. Severania obľubujú hydinu s lepkavou ryžou a ostrými omáčkami. Stred Thajska miluje curries s kokosovým mliekom. „Ja som si obľúbila gung yang (grilované krevety), kao bed (opečenú ryžu s kačacím mäsom) a jemné cestové taštičky plnené kuracím mäsom a sójovými klíčkami."
Mäso je rozkrájané na malé kúsky, takže sa pri jedle nepoužíva nôž, len vidlička. Súčasťou mäsitých pokrmov býva citrónová tráva, mäta, koriander a ustricová, či rybacia omáčka, ktoré sa používajú namiesto soli. „Malé ostro pálivé papričky chilli patria k národnému koreniu, dostanete ich všade. Kedysi ich priviezli z Južnej Ameriky do Thajska Portugalci. Dnes sa tu pestuje desať druhov najpálivejších chilli papričiek na svete."
K obľúbenému ovociu patrí rambutan, oválna červená alebo žltá bobuľa s bielym priesvitným mieškom. Tieto plody sú veľké asi 5 cm, majú jemne kyslastú korenistú chuť a príjemne voňajú. Thajské jedlo sa zvyčajne končí sladkým dezertom alebo aspoň tanierom komplikovane vyzerajúcich, ozdobne nakrájaných kúskov čerstvého tropického ovocia. Na prípravu sladkých pudingov sa používa kokosové mlieko a ryža.
Exotické pochúťky a ľudoprázdne čisté pláže s priezračnou vodou sú zárukou dokonalého odpočinku.
V taxíkoch, busoch aj tuk-tukoch visia drobné portréty kráľa a Budhu. Ľud si tieto dve ikony krajiny váži a miluje. Súčasný thajský kráľ Rama IX. vládne od r. 1946 - od svojich 19 rokov, a je najdlhšie vládnucim monarchom na svete. Kráľovskou rezidenciou je palác Chitlada. V najposvätnejšom chráme Wat Phra Kaew je malá zelená soška Smaragdového Budhu. Je to symbol Thajska a trikrát do roka ho prezlieka samotný kráľ do zimného, letného a dažďového kostýmu podľa sezóny.
„Posledné, čo som videla pred odletom, bol osvetlený most Ramu VIII. Vo vzduchu sa chvela vôňa orchideí a vyhrávala typická thajská hudba. Ťažko som sa lúčila s krajinou, ktorá ma očarila nielen svojou nenapodobiteľnou krásou, ale aj milotou ľudí," dodala Katarína.
Autor: Helena Chachulová
