I miestne názvy v lokalitách na Považí vyvolávajú už na prvé počutie zvláštne predstavy. Mnohé sa viažu k dávno zabudnutým udalostiam starovekých kultúr. Občianske združenie Hradiská sa snaží odkrývať zabudnutú históriu. O aktivitách združenia sme sa zhovárali s riaditeľom občianskeho združenia Hradiská Petrom Jenčíkom.
Prečo a ako vzniklo občianske združenie Hradiská?
- História Slovanov, Keltov a iných kultúr staroveku a včasného stredoveku ma vždy zaujímala. V roku 2010 som sa snažil získať na internete relevantné informácie o jednom z hradísk na Slovensku, išlo o Zámčisko v Modre. Nenašiel som prakticky nič použiteľné. Neexistovala stránka, ktorá by sa venovala slovanským a starovekým hradiskám. Bolo viacero webov zameraných na hrady a zámky Slovenska, ale hradiskám sa venovali iba okrajovo. Povedal som si, že by bolo dobré, keby sa aj hradiskám venovala väčšia pozornosť. Začal som preto pátrať po odbornej literatúre zameranej na túto časť histórie. Informácie som si nenechal pre seba, ale založil som malý blog. Dnes stránku nájdete na adrese www.hradiska.sk. Postupne tu začali hradiská pribúdať. Veľmi ma potešilo, keď som zistil, že je veľké množstvo ľudí, ktorých táto časť našej histórie zaujíma a ktorí nielen veľmi pozitívne reagujú na skromný projekt, ale sú ochotní aj pomôcť. A práve s ďalšími záujemcami sme si koncom roku 2012 povedali, že už nestačí iba mapovať hradiská na internete. Rozhodli sme sa, že budeme priamo na miestach, kde sa hradiská nachádzajú, informovať prostredníctvom tabúľ. Aby návštevníci vedeli, že sa nachádzajú na mieste, ktoré postavili ruky našich predkov pred viac ako 1000 rokmi.
S kým spolupracujete?
- Snažíme sa po odbornej stránke spolupracovať s archeológmi a tiež je naším cieľom, aby boli po grafickej stránke na dobrej úrovni a aby tak zaujali čo najviac záujemcov.
Kde všade už môžu ľudia nájsť vaše informačné tabule?
- Prvú sme osadili pri slovanskom hradisku Šimunky-Široká v Dolnej Marikovej v marci 2013. V minulosti tu našli množstvo výnimočných nálezov z obdobia Veľkej Moravy a púchovskej kultúry. Napriek tomu väčšina miestnych obyvateľov ani nevedela, že na Šimunkách naši predkovia niečo také postavili. Tabuľu sme umiestnili v spolupráci s obcou Dolná Mariková v oddychovej zóne pod hradiskom. Už v minulosti tu nadšenci klubu slovenských turistov postavili prístrešok a ohnisko. Stojí v blízkosti prameňa pod bralami hradiska, z ktorého azda pili ešte naši predkovia pred 1200 rokmi. Druhá tabuľa pribudla v júni 2013 pri hradisku Pružina - Mesciská, ktoré sa nachádza v osade Ritka v katastri Pružiny. Mohutné valy hradiska, ako aj jeho veľký rozsah a tiež nádherný poklad železného náradia a sekerovitých hrivien, ktoré tu našli v minulosti, svedčia opäť o veľkom význame miesta. Zaujímavosťou je, že hradisko objavil už v 19. storočí slovenský bádateľ Anton Intibus. Jeho objav však zostal neuveriteľných viac ako 100 rokov nepovšimnutý, aby ho opäť až v 90. rokoch objavili členovia archeologického krúžku z Považskej Bystrice pod vedením archeológa Jozefa Moravčíka. Tabuľa sa nachádza pod hradiskom v mieste, kde od cyklistickej trasy stúpa na hradisko chodníček. Ďalšiu tabuľu sme postavili v Modre a zatiaľ poslednú v obci Hatné. Tu je v novovybudovanej oddychovej zóne medzi lokalitami Skala a Hrádek. Prvá je hradiskom lužickej kultúry a druhá púchovskej kultúry a Slovanov. Na ňom neskôr zrejme stál aj hrádok slovenského šľachtického rodu Hatňanskovcov. Vo všetkých prípadoch nám veľmi vyšli v ústrety starostovia obcí, ktorí jednak poskytli financie na tvorbu tabule a tiež technickú spoluprácu.
Čo ľudia na tabuliach nájdu?
- Na tabuliach sa snažíme okrem kvalitného textu prinášať čo najviac obrázkov nálezov z hradiska. Tiež v spolupráci so šikovnými maliarmi nakresliť našu predstavu, ako asi mohlo hradisko vyzerať v časoch jeho rozkvetu. Vychádzame pri tom z dostupných podkladov ku konkrétnemu hradisku - najmä plánikov a pôdorysov a tiež z našich znalostí o konštrukcii hradieb a vnútornej zástavbe hradiska. Pôvodný vzhľad z pozostatkov valov, ktoré na hradisku nachádzame, vie totiž dnes málo „dešifrovať“ a rozlúštiť.
Vaša aktivita má údajne aj iný význam.
- Tabule považujeme aj za jeden z nástrojov boja proti vykrádačom – detektoristom. Pretože ak miestni obyvatelia vedia, aký význam má pre ich históriu daná lokalita, budú si oveľa viac všímať podozrivé indivíduá, ktoré sa na nej snažia vyhrabávať naše kultúrne dedičstvo. Neznalosť a nevedomosť miestnych obyvateľov a z toho plynúci nezáujem o lokalitu, je totiž jednou z najväčších výhod vykrádačov. Tabule tiež môžu zachrániť lokalitu pred jej zdevastovaním. Máme viacero prípadov, kedy bol napríklad val hradiska zničený lesnými strojmi.
História miest, ktorým sa venujete, je veľmi zaujímavá. Plná záhad, mýtov, tajomstiev. Súvisia s ňou aj miestne názvy?
- V Dolnej Marikovej sa nachádza už spomenuté hradisko Šimunky-Široká, kde sa našli dôkazy o osídlení nielen Slovanov, ale aj z mladšej doby kamenej a púchovskej kultúry. Mimoriadne zaujímavý je názov lokality nachádzajúcej sa v bezprostrednej blízkosti hradiska - Dedkovec. Názov je veľmi starobylý a odkazuje na tradíciu dávnych slovanských predkov. Takmer totožný názov - Dedovec máme v Považskej Bystrici v lokalite, kde Petrovský Šichman objavil tiež pozostatky slovanského osídlenia a hradiska. Šichman si tiež všimol, že v Marikovej je lokalita s rovnakým názvom a predpokladal, že by sa tu mohlo nachádzať staré osídlenie, avšak počas svojho krátkeho života lokalitu nestihol preskúmať. Až nálezy z 90. rokov, za ktoré vďačíme Štefanovi Melišovi, Gašparovi Zemančíkovi, Martinovi Olšovskému či Stanislavovi Mikovi z archeologického krúžku, potvrdili, že mal pravdu. V obci je tiež veľmi zaujímavá lokalita - Orgoňova Kýčera, opradená viacerými povesťami, napríklad o dávnom pohanskom Žrecovi – Orgoňovi. Ako jeden z posledných odolával kresťanstvu, až nakoniec si ho k sebe zobral samotný Perún. Do Orgoňa udrel blesk a na mieste, kde sa to stalo, zostal od tej doby iba kameň s tajomnými vyrytými nápismi. Kameň sa dá na Kyčere stále nájsť a naše združenie plánuje aj tento tajomný artefakt riadne označiť. V obci Prosné je tiež veľmi zaujímavé keltské hradisko s neobvyklým názvom Zlatý kôň. Názov údajne získalo preto, lebo kedysi mal na hradisku miestny obyvateľ nájsť zlatú mincu, na ktorej bol vyobrazený kôň. Žiaľ, jediný, kto toto hradisko dobre pozná, sú vykrádači, detektoristi, ktorí ho veľmi poškodili.
Mnohé miesta sú aj na pohľad zaujímavé a sú tiež dominantami so zaujímavou históriou. Ako je to napríklad so skalami v Hatnom?
- Na Skale i Hrádku boli kedysi opevnenia a pomenovanie obce Hatné je bezpochyby odvodené od nich. Hatili totiž nepriateľom cestu do doliny. Skala a Hrádok mali byť dokonca podľa povesti zachytenej v 19. storočí spojené koženým mostom. Názov hradiska Klape (zaujímavý skalný masív nad Nosickou priehradou - pozn. redakcie) zase s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z keltského jazyka a dokladá, že Slovania, ktorí prišli na naše územie sa tu museli stretnúť prinajmenšom so zvyškami pôvodného keltského alebo asi germánskeho obyvateľstva. Od neho názov prevzali.
V Marikovskej doline je vraj aj miesto, kde sa v dávnej minulosti obetovalo. Je to pravda?
- V obci Prosné bola objavená unikátna lokalita – keltské, respektíve púchovské obetisko. Z územia Slovenska poznáme iba minimum takýchto lokalít, a to v Liptovskej Mare a Trenčianskych Tepliciach. Takže význam obetiska je celoslovenský.
Na Považí je veľa historicky zaujímavých lokalít z dávnej minulosti. Čo chcete mapovať najbližšie?
- Považie je doslova pretkané úžasnými pravekými lokalitami, avšak vie o nich iba veľmi málo nadšencov. Chceme ich dostať čo najviac do povedomia ľudí. V roku 2014 máme predrokované osadenie informačných tabulí na už spomenutých lokalitách Prosné - Zlatý kôň, Uhliská - keltské obetisko, Jasenica - Predná hôrka. Taktiež plánujeme v tom roku dať aj tabuľu na hradisko lužickej kultúry na Malom Maníne, čo závisí od spolupráce s mestom. Pravdepodobne sa nám tiež podarí osadiť aj tabuľu na hradisku púchovskej kultúry v Nosiciach nad priehradou. Sú to reálne plány a možno k nim pribudne ešte jedna či dve ďalšie lokality. Závisí to od ochoty starostov obcí, podieľať sa na financovaní tabúľ a tiež na našom voľnom čase. Chcem ešte podotknúť, že naše združenie nemá z výroby a osadenia tabúľ žiadny zisk, ako sa možno niekto mylne domnieva. Sme skupinou nadšencov, ktorá nevyvíja tieto aktivity s cieľom zisku, ale preto, aby sa zachoval kus vzácnej histórie.
