POVAŽSKÁ BYSTRICA. Všetci poslanci sa nestotožnili s rozpočtom mesta Považská Bystrica na rok 2014 a ďalšie dva roky. Našiel sa aj hlas proti, niekoľkí sa zdržali. Prekáža im aj to, že pri plánovaných vysokých príjmoch sa nedostatočne myslí na zadlženosť. Jej riešenie sa vo veľkej miere posúva na budúce generácie.
Vedúcemu finančného odboru sa nezdá, že by mesto žilo na dlh.
Chýba pohľad do budúcnosti
Juraj Smatana hlasoval proti rozpočtu. „Absolútne nezohľadňuje dlhodobú finančnú záťaž mesta. Apeloval som na poslancov, aby využili jednorazový veľký príjem z predaja lukratívneho majetku na splatenie časti veľkého šesť miliónového dlhu, ktorý pred sebou tlačíme. Predávajú sa pozemky pred hotelom Manín a budova bývalej vojenskej správy,“ zdôvodňuje Smatana.
Dodáva, že po minulé roky mesto dlh vôbec nesplácalo, len úroky. „Informoval som poslancov, zverejnil som na webovej stránke podrobné grafy inžiniera Jaroslava Semančíka, ako sa vyvíja naše úverové zaťaženie. Z nich vyplýva, že ak by sme pokračovali v súčasnom trende a tempe splácania úverov, budeme ich splácať ešte tri generácie. V rozpočte mi jednoducho chýbal pohľad z hľadiska budúcnosti, pretože minulé aj súčasné vedenie mesta zaťažilo všetkých na desiatky rokov dopredu,“ myslí si Smatana.
Triezvejšie uvažovanie
Podobný názor má aj poslanec Roman Jaroš, ktorý sa zdržal. „Momentálne je dostatok finančných prostriedkov, aby sme sa zaoberali zadlženosťou a posunuli to k lepšiemu,“ hovorí Jaroš.
Rudolf Karas tvrdí, že v Považskej Bystrici chýbajú rozvojové impulzy pre mesto. „Iniciatívy vychádzajú skôr od samotných podnikateľov, ale mesto nehrá takú aktívnu úlohu v získavaní investícií a nových pracovných miest, ako by mu patrilo. Toto nebolo zahrnuté a spracované v rozpočte. Stále je postavený na tom, že predávame majetok. Do budúcnosti by sme mali uvažovať triezvejšie, pretože aj nehnuteľnosti, ktoré máme, sa raz vyčerpajú a budeme musieť niektoré aktivity týkajúce sa rozvoja ukončiť,“ zdôvodnil Karas, ktorý sa rovnako pri hlasovaní o rozpočte zdržal. Poslanec je aj podpredsedom finančnej komisie.
Investície a šetrenie
Rozpočet nepodporil ani Pavol Jurčík. Mestu podľa neho chýba cieľavedomá stratégia využitia finančných zdrojov. „Máme možnosť najvyššieho príjmu v rámci predaja majetku mesta. Peniaze sa rozprskávajú, ale nepočíta sa s tým, že by sa mohli investovať tak, aby nám investície priniesli úsporu,“ vysvetľuje Jurčík.
Ako príklad uvádza zateplenie budov školských zariadení. „Máme sedem veľkých škôl a tiež materské školy. Znižovali by sme tak náklady na prevádzku toho, čo musíme udržiavať. Ide o veľké socialistické budovy s naozaj veľkými nákladmi na prevádzku. Čo bude v budúcnosti, keď nebudú financie? Budeme ich rušiť alebo zlučovať, aby sme ušetrili?“ spýtal sa Jurčík.
Myslí si, že nežijú na dlh
Vedúcemu finančného oddelenia mesta Antonovi Martausovi sa nezdá, že by mesto žilo na dlh. „Priemerná zadlženosť miest na Slovensku, ktoré sú také veľké ako Považská Bystrica, sa pohybuje okolo 40 percent bežných príjmov minulého roka. Naša je okolo 28 percent. Teda primeraná,“ zdôvodňuje Martaus.
Dodáva, že prostriedky samospráva nutne potrebovala, napríklad v prípade povinnosti uzatvoriť skládku. „Museli sme zobrať úver, aj keby sme nechceli. A to boli skoro 2 milióny eur. Úver sme pritom čerpali za takých výhodných podmienok, že úroková sadzba je okolo troch percent, čo sa prakticky rovná inflácii. Podmienky sú výhodné. Úroky, ktoré platíme, by inak ľudovo povedané zožrala inflácia. Splátka úveru by bola v tomto prípade nešťastným riešením,“ zdôvodňuje Martaus.
Optimálne by bolo podľa vedúceho nečerpať úver. „Mesto má však určité potreby a aj funkcie, ktoré musí plniť. Na to nedostáva financie, je ich možné kryť v primeranej výške z úveru. Myslím si, že je to rozumné riešenie. Najviac preto, že úver je za výhodných úrokových podmienok,“ vysvetľuje Martaus.
Určite to nie je zadarmo
Jaroslav Semančík hovorí, že pri príjme z predaja majetku viac ako 2,5 milióna eur by malo mesto aspoň časť peňazí použiť na splácanie svojich súčasných dlhov. „Z nich totiž každý rok platíme úroky. Dlhy niekoľko rokov narastajú a takýmto prístupom budú narastať aj naďalej, úroky budú tiež naďalej rásť. Namiesto splácania sa len odsúva táto povinnosť do budúcnosti. A zadarmo to určite nie je. Úroková sadzba je síce tri percentá, ale bežné príjmy mesta, z ktorých sa úver spláca, nerastú o tri percentá ročne. Hlavná položka sú dane a tieto príjmy nerastú tak rýchlo, lebo ani príjmy ľudí nerastú o tri percentá ročne. Myslím si, že situácia nás tak, ako je nastavená, časom nepríjemne dobehne.“
Dodáva, že v budúcnosti určite nebudeme môcť žiť tak, ako doteraz. „Na svoju súčasnú spotrebu používame peniaze z budúcnosti a v tej budúcnosti nielen, že budeme musieť žiť vyrovnane, ale budeme musieť splácať to, čo sme dnes vybudovali,“ doplnil Semančík.
Ostatné
Výhrad mali poslanci viac. Rudolfovi Karasovi sa zdalo napríklad trochu pomalé napĺňanie sľubov o kontrole financií, ktoré sa dávajú do športu. Romanovi Jarošovi sa nepozdával postup schvaľovania, lebo najprv sa malo zastupiteľstvo zaoberať predajom pozemku pred Manínom, a až potom schvaľovať rozpočet, kde to bola podstatná časť príjmu v rozpočte. Tiež mal pripomienky v súvislosti s Mestskou dopravnou spoločnosťou, novou zmluvou a splácaním dlhu. Dodal ešte, že tento rok sa má síce veľa budovať, ale jedným dychom s úsmevom podotkol, že ide o rok volebný.
