Miesto svojho pôsobenia Pavol Hrvol niekoľkokrát vymenil. Pôsobil v Konskej pri Rajci, Púchove, Kysuckom Novom meste či Stráňavách. Nemenná je však u neho záľuba, ktorá mu prirástla k srdcu už v detstve.
Vo svojom voľnom čase sa rád vracia do rodnej obce Zliechov, kde žijú jeho rodičia. Bez ich pomoci by sa nemohol svojej záľube venovať. Je ňou chov hydiny.
Koníček mu zostal od malička
Stretol sa s ním už ako chlapec. „Hydinu chovali moji starí rodičia, najmä však starý otec. Od neho som asi už v detstve pochytil rovnakú záľubu. Špecializujem sa, rovnako ako starý otec, na plemeno sasex,“ prezradil svoju motiváciu.
Pavol sa však svojmu koníčku venuje špeciálnejšie a často ho možno vidieť aj na chovateľských výstavách. „Starý otec nebol vo zväze chovateľov. Ja som sa stal jeho členom pred šiestimi rokmi, keď som ešte pôsobil v Kysuckom Novom Meste. Vtedy som sa začal zaoberať čistokrvným plemenom sasex a zúčastňovať sa rôznych výstav,“ hovorí.
Za krátky čas sa mu podarilo dosiahnuť niekoľko úspechov. „Dvakrát som sa stal majstrom Slovenska na národnej výstave v Nitre, predvlani som získal za jednu sliepočku čestnú cenu. Čestné ceny mám aj z oblastných výstav,“ pochválil sa.
Niečo o plemene
„Sasex je čistokrvné stredne ťažké plemeno vyšľachtené v Anglicku. Základný farebný ráz je bielo-čierny, no je ich viac. Objavujú sa tiež trojfarebné alebo zlaté. Živá hmotnosť kohúta sa pohybuje okolo štyroch kíl, sliepky do troch kíl. Sliepky dosahujú znášku 160 až 180 vajec ročne. Znamená to, že každá sliepka znesie každý druhý deň vajíčko,“ predstavil plemeno.
Na chovateľskom dvore v Zliechove nájdeme približne dvadsať kusov sliepok a štyri kohúty. „Malé kuriatka sa liahnu vo februári až marci, aby som ich mohol pripraviť na výstavnú kondíciu. Keď sa vystavujú v jeseni, majú približne šesť až sedem mesiacov,“ hovorí.
Sasex je vraj plemeno, pre ktoré je charakteristická kvokavosť. „Majú silný pud kvokavosti a sú z nich dobré kvočky. Sliepky si samy vyvedú kuriatka,“ dodal.
„Vyliahne sa aj päťdesiat kuriatok, no nie všetky sa krúžkujú. Samozrejme, že musím dať niečo aj mame do kuchyne,“ úsmevne hovorí. Hovorí, že najlepšia je vraj polievka z domácej sliepky či upečené mladé kurča.
Príkladná starostlivosť
Pavol Hrvol sa o hydinu stará príkladne. Hovorí, že starostlivosť o čistokrvné plemeno je náročnejšia. „Často mi radí veterinárka, ktorá robí aj preventívne kontroly. Zoberie vzorku krvi, trusu a výtery. Keď sa vyskytne úhyn sliepky, posiela sa na rozbor, aby som mal stopercentnú istotu, že v chove sa neobjavila nejaká vážna choroba. Zatiaľ sa mi v chove nevyskytla, chvalabohu, žiadna vážna choroba, ktorú by bolo treba liečiť,“ hovorí.
Pre dobrý chov treba dbať aj na kurín, ktorý by mal byť vzdušný. „Sliepka by nemala mať vlhko a prievan. Cez zimu je potrebná pestrá strava, jadroviny, obilie, kukurica, rôzne zmesky či už na podporu nosenia, alebo rastu. V zime sa môžu kŕmiť aj postrúhanou repou, zemiakmi a zbytkami z kuchyne, ale určite nie pokazenými. Mohli by totiž dostať salmonelu. Kvalitná strava je rovnako dôležitá aj cez letné horúčavy spolu s vodou. Vtedy je dôležitý aj pravidelný pitný režim. V horúčavách zvieratá trpia tak isto ako človek. Netreba na to zabúdať,“ hovorí.
Zimné úpravy
V zime je potrebné starať sa o hydinu viac ako inokedy. „Každej sliepke a kohútovi olejujem beháky a hrebene. Je to dobrá prevencia proti omrznutiu. Robím tak aj pred výstavou,“ poradil.
Nie je zástancom používania antibiotík, pretože sú veľmi škodlivé. „Škodia ľuďom aj zvieratám, preto sa snažím používať skôr prírodné liečivá. Najlepším prírodným antibiotikom je cesnak. Je to prevencia proti rôznym chorobám. Preto vkladám strúčik cesnaku do zobáka každému jedincovi,“ dodal.
