POVAŽSKÁ BYSTRICA. Prednášky z cyklu cestovateľských stretnutí Zbaľ sa a poď sa stali tradíciou. Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici ich organizuje už štvrtý rok. Návštevníci spolu s cestovateľmi sa vždy vyberú do inej krajiny, spoznávajú ju prostredníctvom fotografií či rozprávania.
Na januárovom stretnutí sa mohli dozvedieť veľa zaujímavostí o Južnej Amerike, najmä Argentíne, Mendoze, Buenos Aires či vrchu Aconcagua, najvyššom vrchu v Andách.
Inšpirovaný knihou
Hlavným cieľom pätnásťčlennej výpravy bolo vystúpiť na najvyšší vrch Ameriky Aconcagua. Veľa zaujímavého o krajine, o prípravách a aklimatizácii porozprával Juraj Senko, ktorého k zdolaniu hory takmer sedemtisíc metrov nad morom zlákala kniha. „Od stredoškolských čias čítam veľa kníh s vysokohorskou tematikou. Zaujala ma predovšetkým kniha od Františka Keleho Noc na Aconcague. Keď som sa dozvedel, že sa chystá výstup na vrch Aconcagua, neváhal som ani chvíľu. Povedal som si, že to vyskúšam,“ prezradil Juraj.
„Zo Slovenska sme odchádzali koncom januára. V Južnej Amerike nás čakali horúčavy, ktoré tam v tom čase vrcholia. Bolo zaujímavé stáť pri vianočnom stromčeku v krátkych nohaviciach a v tričku s krátkym rukávom,“ úsmevne poznamenal.
Hovorí, že zbaliť sa nebolo vôbec jednoduché. „Je to náročné, najmä preto, že budete potrebovať letné i zimné oblečenie, sandále, mačky, plavky, hrubé nohavice, bundy, stany, lopaty a podobne,“ hovorí.
Bez aklimatizácie to nejde
Juraj so skupinou, ktorej členmi boli aj dvaja kňazi a ich miništranti, strávil v Južnej Amerike mesiac. Väčšinu času sa venovali aklimatizácii, aby bez väčších problémov zdolali vrch Aconcagua a výšku 6959 metrov nad morom. „Aklimatizácia je veľmi dôležitá. Telo si na výšku musí postupne navyknúť. Ak príliš rýchlo vystúpite do istej nadmorskej výšky, telo začne reagovať negatívne. Zrýchli sa dýchanie a tep. Pre telo je to veľká záťaž a vydrží to maximálne dva až tri dni. Po troch dňoch je dehydrované, unavené, vyčerpané. Nevládze ďalej a musíte sa vrátiť. Telo si potrebuje zvyknúť na nadmorskú výšku, preto je aklimatizácia nenahraditeľná,“ zdôraznil.
Vraj nie je dôležité, za aký čas sa človek dostane na vrchol, ale to, ako dlho tam vydrží bez vážnejších problémov.
Dokázali to
Najvyšší vrch Ánd Aconcagua má rôzne prívlastky, najvyšší kopec južnej pologule alebo najvyšší kopec mimo Ázie. „Zdolať horu nebolo technicky náročné. Vyskytnúť sa môžu ale problémy s aklimatizáciou alebo počasím. Všetkým pätnástim sa nám podarilo zdolať vrchol. Úspešnosť zdolania vrchu Aconcagua je okolo štyridsať percent. To znamená, že vystúpia štyria ľudia z desiatich,“ pochválil sa úspechom celej skupiny.
Pár slovami sa zmienil aj o Argentíne, ako obrovskej krajine, Mendóze, ktorá bola obrastená zeleňou, Buenos Aires či raftingu.
Indiánske zelené zlato
No nielen výstup na horu bol témou jeho rozprávania. Prezradil čo-to aj o obľúbenom juhoamerickom nápoji čaji maté. Ochutnať ho mohli aj návštevníci počas jeho prezentácie. „Je to nápoj, ktorý sa vyrába z listov a čiastočne aj halúzok rastliny cezmíny paraguajskej. V Argentíne je považovaný za nápoj priateľstva,“ vysvetľoval Juraj. „Nie je neobvyklé, keď v Argentíne stretnete cudzieho človeka, ktorý vás požiada, aby ste si s nim vypili šálku čaju. Vraj ďaleko lepšie chutí, keď ho pijete s priateľmi. Má povzbudzujúce a omladzujúce účinky, odbúrava chuť do jedla. Nie je to však droga,“ zdôraznil. Doplnil, že maté sa pije z nádobky, ktorá sa nazýva kalabasa. Pije sa špeciálnou kovovou slamkou, ktorá nesie názov bombila. „Kalabasa môže byť z dreva, z rohu, z konského kopyta či tekvičiek,“ spresnil.
Pozornosť poslucháčov si overil na konci prednášky, keď položil dve súťažné otázky. Na prvú, ako sa volá nádoba na pitie čaju, nikto neodpovedal. Pri druhej, ako sa volá slamka, cez ktorú sa pije, sa už výherca našiel. Držiteľkou poukazu na kávičku v kaviarni sa stala slečna Daniela. „Na prezentácie chodievam pravidelne. Sú veľmi zaujímavé. Dozvedela som sa aj niečo nové. Nevedela som, že v Argentíne je najvyšší vrch Ameriky. A aj som vyhrala,“ s úsmevom povedala výherkyňa.
Ľudí cestovateľské stretnutia bavia
Prvé stretnutie cestovateľov v roku malo úspech. Návštevnosť bola okolo sto ľudí, čomu sa teší aj organizátor. „Odštartovali sme štvrtý ročník. Prvýkrát sme sa stretli vo februári 2011. Odvtedy sme sa stretli už dvadsaťjedenkrát a počet návštevníkov presiahol 1300 ľudí. Určite budeme pokračovať aj v tomto roku, postupne pripravujeme ďalšie zaujímavé cestovateľské stretnutia,“ dodala Katarína Kočudáková z Vlastivedného múzea.
