Rehoľná sestra Damiána píše o tom, čo jej "brnkne" do nosa

Sestra Damiána porozprávala niečo zo svojho života, práce, kláštorného spoločenstva, o blogovaní i spisovateľskej dráhe.

Písanie patrí k jej koníčkom.Písanie patrí k jej koníčkom.(Zdroj: (MB))

„DAJ TO DOBRÉ, čo môžeš a nečakaj, že sa ti to vráti.“ Tak znie motto, podľa ktorého žije a pracuje, spisovateľka a blogerka, rehoľná sestra Damiána alebo, ako ju viacerí poznajú, Marcela Bagínová. Rozhodnutie stať sa rehoľníčkou dozrievalo v nej pomaly. Dnes je „Mariankou“ a je spokojná. Prácu by nemenila, často ju vníma ako oddych.

Kedy ste sa rozhodli, že sa stanete rehoľnou sestrou a čo vás k tomu viedlo?

- Toto rozhodnutie dozrievalo vo mne pomaly. Vždy som si myslela, že Boha potrebujú iba staré babky a hovorila som si, že ja sa tiež budem modliť, ale až keď budem stará. No Boh si o tom myslel niečo iné. Zoznámila som sa s rehoľnými sestrami, a potom to šlo. Z domu som odišla hneď po skončení gymnázia.

Ste jedináčik. Ako rozhodnutie stať sa rehoľníčkou prijali rodičia a okolie?

- Myslím, že to nebolo pre nikoho ľahké. Mama plakala, ocino mlčal a ja som tiež po prvýkrát odišla na dlhý čas od ľudí, ktorých som milovala. No chcela som to, a tak som tvrdohlavo prekonávala jednu prekážku za druhou. Okolie to prijalo rôzne. Niektorí mi neverili a vyhlasovali ma za blázna. No boli aj takí, ktorí mi pomáhali, modlili sa za mňa. Jednoducho priatelia.

Patríte do Kongregácie Dcér Božej Lásky, ľudovo „Marianky“. Čo je pre túto rehoľu špecifické?

- Povedané v skratke: Robiť dobro, rozdávať radosť, pomáhať ľuďom na ceste do neba. Byť s ľuďmi a slúžiť im. Zakladateľka tejto rehole bola veľká v tom, že posielala sestry tam, kde bolo treba. Nevytýčila im presne stanovenú cestu. Ak bolo treba, aby pracovali v nemocnici, tak šli tam, ak ich niekto potreboval v škole, tak šli tam. V súčasnosti sa sestry na Slovensku venujú školskej katechéze, robia duchovné obnovy pre dievčatá a ženy, vypomáhajú vo farnostiach. Pomáhajú v pastorácii pri týraných ženách. Špecifikom je práca v materských školách.

Život rehoľných sestier v kláštornom spoločenstve je určite odlišný od života ostatných ľudí. V čom je najväčší rozdiel?

- Keďže naša rehoľa patrí medzi apoštolsko-kontemplatívne, tak dni sú pretkané prácou a modlitbou. Spoločnou i individuálnou. Každá sestra je zamestnaná. Neprispieva nám ani biskupský úrad a neživí nás ani charita, ako si to mnohí myslia. Každá rehoľa žije podľa určitých pravidiel, konštitúcii. Tie naše, okrem iného hovoria, že ak budú naši rodičia chorí a starí, tak je našou povinnosťou sa o nich postarať. Preto, aj keď nosím habit a som rehoľná sestra, teraz nežijem v kláštore, ale so svojimi rodičmi a starám sa o otca, ktorý je na invalidnom vozíku. A keďže nemám v pláne byť príživníkom štátu a rozšíriť rady nezamestnaných, tak pracujem. Dva dni v týždni učím v Základnej škole v Ilave.

Keby ste si mali zvoliť iné povolanie, čo by to bolo? A volili by ste vôbec niečo iné?

- Nie, nemenila by som. Nie je dôležité to, čo človek robí, ale či to robí s láskou a či ho to baví. A mňa moja práca baví. Niekedy ju vnímam ako oddych.

Ste autorkou mnohých kníh pre deti i dospelých. Kedy ste napísali svoju prvú rozprávku a o čom bola?

- Keď som vedela písať všetky tlačené písmená. Naučila ma ich moja mama, ktorá bola učiteľka a učila ma v prvej a druhej triede. Najskôr som písala svoje rozprávky tajne. Väčšina z nich bola o zvieratkách. Inak rozprávky boli súčasťou môjho detstva. Rodičia mi ich čítali každý večer z krásnych ilustrovaných kníh alebo si ich vymýšľali. A mňa to jednoducho bavilo. Robila som to, čo robili oni, ibaže „po svojom.“

Čo vás pri písaní inšpiruje najviac a odkiaľ čerpáte námety?

- Zo života, z počúvania, či načúvania ľudí, detí... . Z toho, čo sa stane. Ja tomu hovorím, že píšem to, čo mi brnkne do nosa.

Dve knihy Čriepky života a kniha Aké darčeky nosí Ježiško sú vašimi debutmi. Kedy vyšli a o čom sú?

- Sú to moje prvotiny. Obe vyšli v Karmelitánskom vydavateľstve. Myslím, že to bolo v roku 2010. Tá prvá, Čriepky života, vyšla v edícii Čítanie pre ženy. Je to súbor mojich, už predtým napísaných blogov – príbehov zo života. A tá druhá? Je o Vianociach a tiež o tom, že Ježiško nenosí Lego a bábiky, ale lásku.

Vraj vás pri písaní „postrčil a povzbudil“ spisovateľ Daniel Hevier. Je to pravda?

- Je. S Danielom som sa zoznámila cez facebook. Dva dni pred Silvestrom som mu poslala jeden blog, a on mi na to odpovedal: „Prepíš to, bude z toho kniha.“ Zabávala som sa, že je to silvestrovský žart. Neskôr sa ukázalo, že nebol. Dano je človek, ktorého si veľmi vážim a je pre mňa vzorom nielen v písaní, ale aj v živote.

Napísali ste mnoho ďalších knižiek. Aké a komu sú venované?

- Venované? Deťom aj dospelým. Poznám jednu starú pani, ktorá, keď si prečíta rozprávku povie: „Ach, ako som sa potešila, v tých príbehoch je toľko dobra a krásy.“ A potom, že rozprávky nie sú pre dospelákov... Ale poďme k mojim ďalším knihám. Šesť z nich vyšlo v roku 2011 a viac-menej sú určené pre deti predškolského veku. Prinášajú príbeh anjelika Riška, ktorý im pomáha poznávať písmená, čísla, ročné obdobia, farby, svet a zvieratká. Skôr, ako sa jednotlivé básničky objavili knižne, prešli si dlhú cestu. Učila som v materskej škole a v triede som mala chlapca Riška, ktorý ochorel na rakovinu. Bol to skvelý kamarát, statočný bojovník. Spolu s deťmi sme mu kreslili obrázky, keď bol v nemocnici. Modlili sme sa za neho a verili sme, že zvíťazí. No nestalo sa tak... . Zomrel. A naša škôlka dostala anjela. Aby sa nám ľahšie učilo, tak sme to skúsili v básničkách. A tie sa neskôr skryli do knižiek.

Potom ešte prišla na svet kniha: Jonáš a veľryba, ktorá opisuje známy biblický príbeh. Rozpráva ho Jonáš. Je v nej viac dramatizácie a priamej reči. Príbeh Jonáša je príbehom každého jedného z nás.

Moja posledná kniha je z iného súdka. Volá sa Fíha a abeceda. Oslovila ma moja známa Martinka Jeleňová, ktorá robí pre decká projekt Fíha Tralala, či by som jej nenapísala text o písmenkách, zameraný na artikuláciu. Tak som sa do toho dala a pripravujem jej ďalšie časti.

V Ilave sa nedávno predstavil divadelný súbor Leua s predstavením Aj anjeli to majú ťažké. Ste autorkou i režisérkou scenára. Predstavíte pár slovami divadlo a jeho činnosť?

- Ach, Leua. To je kapitola sama o sebe. V cirkvi sme prežívali Rok svätého Cyrila a Metoda. A tak nám v ilavskej farnosti, kde učím v škole, napadlo, že by sme mohli s deckami nacvičiť nejaké divadlo. Raz som to hovorila môjmu známemu, ktorý sa mimochodom v tom čase sťahoval do Ilavy a má hudobnú skupinu. Robí zvukára a jemu sa tá myšlienka veľmi zapáčila. Poznal viac ľudí, odborníkov a chytil sa toho. Urobili sme konkurz. Napísala som scenár, on urobil hudbu, piesne, prihlásila sa kostymérka. Po čase vzniklo prvé dielo s názvom KaM. V preklade Konštantín a Metod. Prešli prázdniny a herci, teda od štvrtákov až po dospelákov, sa pýtali, čo bude ďalej. Medzitým zo strany MAS vyšla požiadavka, že by sme sa mohli zapojiť do projektu a pripraviť hru od slovenského autora, prezentovať tam našu ľudovú kultúru a tradície. A tak sa pokračovalo ďalej. Napísala som scenár podľa mojej knihy Aké darčeky nosí Ježiško a hre som dala názov Aj anjeli to majú ťažké.

Okrem spomínaných činností sa venujete aj blogovaniu. Prečo a odkedy ste blogerkou?

- Blogujem aj preto, že rada „rýpem“, dávam otázky bez odpovedí alebo ponúkam odpovede bez otázok. Ukladám na papier to, čo prináša život; ľudia, ktorých stretávam alebo čo mi prebleskne mysľou. Často tam nájdu čitatelia aj to, čo sama prežívam. Blogovať som začala na vysokej škole počas štúdia teológie. Mali sme tam predmet rétorika, ktorý nás učil profesor nadšený myšlienkou šírenia dobrých správ nenásilným spôsobom. Hovoril nám o ľuďoch, ktorí píšu, aby iných zneistili, pretlačili na stranu zla a pýtal sa nás, dokedy budeme mlčať a nepohneme pre tých druhých ani prstom. Mala som akčného spolužiaka, urobil celej triede blogové účty. No myslím, že láska k blogovaniu ostala len štyrom z celej triedy. Medzi nimi som aj ja.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  4. Investment Advisory Guide for Slovakia
  5. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  6. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  7. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019
  8. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov
  9. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali
  10. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene
  1. Recenze youtubera JeezyJ: jak dopadla autokamera Mio MiVue 785 ?
  2. Burza pracovných príležitostí opäť na Stavebnej fakulte STU
  3. Počet ochorení na rakovinu stále stúpa. Nepodceňujte prevenciu
  4. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  5. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  6. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou
  7. Slávnostná inaugurácia rektora a dekanov fakúlt EU v Bratislave
  8. Investment Advisory Guide for Slovakia
  9. Ako naučiť vaše deti správne zaobchádzať s peniazmi?
  10. Spolupráca Katedry architektúry SvF s mestskou časťou Dúbravka
  1. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 25 599
  2. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 23 039
  3. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 15 344
  4. Prievidzská firma je malý zázrak. Uznáva ju americké letectvo 14 282
  5. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 12 678
  6. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 12 444
  7. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 10 588
  8. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov 6 913
  9. Príspevok až 1750 € môžu získať záujemcovia o solárne kolektory 4 183
  10. Ako veľmi eko sa dá byť vo firme s 2 300 zamestnancami? 3 402

Hlavné správy z MY Považská

Prešovská námietka má chybičku - nebola uvedená v zápise.

Hádzanári Prešova nie sú spokojní s výsledkom finále Slovenského pohára.

Považskobystričania so Slovenským pohárom.

Trenčianska župa ušetrila na úrokoch pri splácaní úveru. Pomôže zamestnancom

Trenčiansky samosprávny kraj si s bankou vyrokoval lepšiu úrokovú sadzbu pri splácaní úveru, ročne tak ušetrí vyše 200-tisíc eur.

Výhody rekreačných poukazov budú môcť čerpať aj zamestnanci GMAB.

Deti z Prievidze naspievali chytľavú pesničku, natočili k nej aj veselý videoklip (+VIDEO)

Detská hudobná skupina pripravila zaujímavú pieseň o orangutanovi Števovi. Nápaditý je aj videoklip, ktorý natočili v bojnickej ZOO. Vedúci skupiny nám prezradil pikantérie z natáčania.

Kapela natáčala videoklip v bojnickej zoo.

Otec Dávida Hancka: Je to ako splnený sen, som na syna nesmierne hrdý

Ján Hancko kedysi synovi vravieval, že jeden z tisíc sa dostane do prestížnej ligy. Veril, že to môže byť práve on.

Vodiči pozor, začala sa jarná migrácia žiab. Pri cestách pribudli zábrany (+FOTO)

Slnečnú nedeľu využili ochranári prírody na vybudovanie zábran pre žaby. Tie im pomôžu pri prechode ku vode, kde sa budú rozmnožovať. Dobrovoľníci ich tak ochránili pred možnou smrťou.

Na migrujúce žaby upozorňuje aj značka.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mali by sa cirkevníci vyjadrovať k voľbám? Odpovedali kňazi z Kysúc

Pri svojich vyjadreniach či kázňach majú predstavitelia cirkvi zodpovednosť aj za voličov.

FOTO: V Prievidzi otvorili zmodernizované letisko za viac ako tri milióny eur

Prievidzské letisko má po novom dráhu s asfaltovým povrchom. Dnes na ňom pristáli lietadlá z Nemecka. Modernizácia pomôže rozvoju regiónu.

Muža, po ktorom pátrala polícia, našli mŕtveho

Príbuzným povedal, že potrebuje lekársku pomoc.

Hasiči v noci zasahovali pri veľkom požiari v Prievidzi (+FOTO)

Pri nočnom požiari sa zranila jedna osoba.

Vybrali SME

Už ste čítali?