ČERVENÝ KAMEŇ. „Životu netreba rozumieť... Život treba prežiť...,“ bolo napísané v kronike, do ktorej sa podpisovali manželia Emil a Helena Mišunovci.
Pre oboch veľmi výstižné, 31. januára oslávili šesťdesiate piate výročie sobáša.
Vzťah pekný ako kameň
Emil aj Helena prežili v Červenom Kameni celý život. Narodili sa tam, chodili spolu do školy, stretávali sa, spoločne pracovali, neskôr sa do seba zamilovali a vzali sa. Pred oltár sa postavili 31. januára 1949. Manželia si na tento výnimočný deň spomínajú. Na otázku, či bola Helena pekná nevesta, Emil odpovedal s úsmevom: „Keby nebola pekná, tak by som si ju nebol zobral.“
Mišunovci sa zhodujú v názore, že základom života je pevné zdravie, ktoré je najcennejším darom. Upevňuje ho i dobrá domáca slivovica, a tak si ňou pripili. Obaja majú vysoký vek. Helena osemdesiatsedem rokov a Emil je o rok starší.
Protiklady sa priťahujú
Rodičia majú podľa dcéry Hermíny odlišné povahy. Napriek tomu si k sebe vedeli nájsť cestu, v láske a vzájomnom porozumení prežili celý život.
„Mama bola za mlada poriadne číslo. Bola veľmi spoločenská a rada sa zúčastňovala rôznych osláv a maškarných plesov. Na fašiangoch bola vždy v sprievode. Otec je menej spoločenský, je skôr tichý. Rád si vypočuje ľudovú hudbu, jeho najväčšou záľubou je ale hubárčenie,“ prezradila o rodičoch.
„Raz bol otec v sprievode, bol prezlečený za kravu. To bolo ale už dávno, vtedy bol ešte slobodný,“ dodala.
Všetko zvládali spolu
Jubilujúci manželia zažili v živote veľa krásnych chvíľ, medzi ktoré patrí aj narodenie troch detí. Problémy, ktoré sem-tam prišli, ich vzťah nenarušili. „Rodičia si rozumeli. Samozrejme, že mali aj problémy, no všetky prekonali. Nepamätám si, že by sa niekedy hádali. Vždy našli spoločnú reč,“ povedala dcéra.
Helena na otázku, či ju manžel poslúchal, odpovedala: „Ako kedy. Niekedy sa stalo, že ma neposlúchol, ale moc toho nebolo,“ usmiala sa na svojho muža. Podľa jej slov sa mala pri ňom dobre. Vraj žena vyzerá podľa toho, akého má muža. Často jej hovorievali, že vyzerá dobre. Ona vždy zavtipkovala: „Dobrý muž hladidlo a zlý muž strašidlo.“
Aj Emil svoju ženu pochválil. K spokojnosti podľa neho potrebuje chlap plný žalúdok a on o výborné jedlo núdzu nemal.„Bola vychýrená kuchárka. Chodila aj po svadbách, kde pomáhala variť aj piecť,“ pochválil sa šikovnosťou svojej ženy.
Pani Helenu dobrá nálada neopúšťa ani počas našej návštevy. Zaspievala červenokamenskú ľudovú pieseň: „Pod horami, pod skalami, v tom Červenom kameni. Tam je mládež veselá, svoju pieseň zaspieva...“
Na výročie manželov Mišunovcov nezabudli ani v obci. Podľa starostu Jozefa Bartoša je výnimočné, podobné si nepamätajú. Uctili si ich aj zápisom do pamätnej knihy obce.
